Stalo sa, v čo mnohí dúfali a málokto predvídal, Robert Fico v 2. kole voľby prezidenta prehral K. O.
Paradoxom tohto prekvapivého výsledku je, že pravý hák prezidentským ašpiráciám Roberta Fica nezasadil jeho súper Andrej Kiska. Dvojnásobného premiéra z výšin prezidentského sna poslali k zemi a naspäť do úradu predsedu vlády rozhodcovia volebného duelu - voliči.
Ukázalo sa, že voľby neboli ani tak o KTO? ako o ČO? a že občania si neželajú ovládnutie štátu jedinou politickou stranou aj za cenu zvolenia prezidenta bez akýchkoľvek politických skúseností.
Na najbližších päť, možno desať rokov sa do prezidentského úradu nasťahuje Andrej Kiska. Muž, ktorý svoju minulosť nádejného člena KSČ a úspešného podnikateľa so zlatými šperkami a finančnými produktmi v ďalších rokoch vyvážil charitou a filantropiou. V úrade prezidenta bude rovnakým krokom do neznáma, akým je v parlamente Igor Matovič a jeho OĽaNO.
Priepastný rozdiel v počte hlasov Andreja Kisku a Roberta Fica jasne hovorí to, v čo pred prvým kolom skoro nikto neveril - že Robert Fico v druhom kole prehrá S KÝMKOĽVEK. O to viac mrzí, že pretaktizovaním prvého kola voliči premárnili šancu poslať do záverečného súboja a do prezidentského úradu Rada Procházku a mať tak prezidenta s potenciálom spustiť zásadnú generačnú, hodnotovú a morálnu obnovu verejnej služby. Aj keď škoda plakať nad rozliatym mliekom, jednako už v blízkej budúcnosti môže byť dôležité si občas pripomenúť, kto/čo sa pričinil/o o STOP pre Rada Procházku už v prvom kole voľby prezidenta:
1) prieskumné agentúry podhodnocovaním volebných preferencií Rada Procházku, 2) novinári, politickí analytici a agilní „pragmatickí“ členovia a sympatizanti pravicových strán šírením „jasnej správy“, že nádej poraziť v druhom kole Roberta Fica má jedine a len Andrej Kiska a že Rado Procházka nemá žiadne vyhliadky, 3) lídri Ľudovej platformy ľahkovážnym politickým rozhodnutím o podpore spoločného kandidáta (Ján Figeľ, Pavol Frešo, Béla Bugár, Pavol Hrušovský), 4) bývalí politici nepredvídavými výrokmi (Iveta Radičová) a činmi (Ján Čarnogurský, Milan Kňažko) ne/úmyselne hádžucimi aj Radovi Procházkovi polená pod nohy, 5) Daniel Lipšic odporúčaním voliť v prvom kole Andreja Kisku, aj keď hodnotovo je mu najbližšie niekdajší politický partner a súčasný rival v boji o postavenie lídra (gazdu?) pravice Rado Procházka.
Karty sú teda rozdané a hodiny slovenskej politiky po sobote odpočítavajú nový čas.
Komu rýchlejšie a komu kam? Premiérovi a predsedovi strany SMER-SD Robertovi Ficovi na cestu z politického Olympu? Strane SMER-SD z pyšnej nadvlády v parlamente do opozičných lavíc? Starým pravicovým stranám a ich lídrom na politickú perifériu? Ivete Radičovej k vyprchaniu aj zvyškov nádeje na prezidentský comeback? Danielovi Lipšicovi k funusu projektu NOVA? Partokratickému systému k premene na férovú zastupiteľskú demokraciu s prvkami participatívnej či priamej demokracie? Radovi Procházkovi a jeho avizovanej politickej strane na cestu do parlamentu a na vrchol zastupiteľskej a exekutívnej moci?
Čo-to podľa všetkého naznačia už voľby do samosprávy 2014.
Rozuzlenie prinesú parlamentné voľby 2016.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára