Milada Dobrotková: Prečo nemáme ošetrovateľky doma a v zariadeniach soc. služieb

Na Slovensku chýbajú sestry v domácej ošetrovateľskej starostlivosti (Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti – ADOS), chýbajú aj v zariadeniach sociálnych služieb. Mnohé sú v zahraničí. Prečo? Lebo ich nedokážeme zaplatiť. Idú tam, kde dostanú za svoju prácu toľko, aby uživili rodiny. Nás a našich starkých nemá kto ošetrovať. Zdravotné poisťovne nepreplácajú výkony za sestry ani ADOS-kám, ani zariadeniam sociálnych služieb.

V zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku pracuje približne 2.500 sestier a ich práca je pre našich klientov nevyhnutnosťou. Preplácanie ošetrovateľských výkonov sestier v zariadeniach sociálnych služieb je však problém. Zákon stanovuje podmienky, ktoré treba splniť v materiálnom, technickom personálnom vybavení. Stanovuje podmienky na indikáciu od všeobecného lekára a podmienky vedenia zdravotnej dokumentácie. Nedotiahnutý systém preplácania a reálneho poskytovania ošetrovateľských výkonov spôsobuje stále viac problémov, lebo väčšina odkázaných ľudí umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb, v seniorskom veku, zomiera v týchto zariadeniach. Zariadenia sociálnych služieb nemajú finančné prostriedky na taký objem starostlivosti o pacientov v terminálnom štádiu. Túto starostlivosť by mali prevziať hospice, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami. Máme ich však málo. Nestačia pokryť potrebu, preto túto úlohu preberajú zariadenia sociálnych služieb so všetkými negatívnymi dopadmi na umierajúcich ľudí a prevádzkovateľov týchto zariadení. Zomierajúci ľudia doplácajú na ustanovenie o minimálnej sieti pre sestry a pre hospice.

Ministerstvo zdravotníctva SR prijalo vyhlášku o minimálnej sieti ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) a minimálnej sieti hospicov (na každý samosprávny kraj jeden!!!). Pre zdravotné poisťovne je minimálna sieť nástrojom na odmietanie preplácania zdravotných výkonov, alebo odmietnutie uzavretia zmluvy. Minimálna sieť nestačí reálne ani na pokrytie zdravotnej starostlivosti v domácnostiach, nie to ešte zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zariadeniach sociálnych služieb.

V Nariadení vlády SR o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (Predpis č. 640/2008 Z. z.) sa stanovujú normatívy:

Normatív agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti*

Počet sesterských miest** agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti
Bratislavský kraj	Trnavský kraj	Trenčiansky kraj	Nitriansky kraj	Žilinský kraj	Banskobystrický kraj	Prešovský kraj	Košický kraj	SR
90,7	83,2	90,0	106,2	104,2	98,5	119,9	115,9	808,6

* Normatív agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti prepočítaný na počty sesterských miest a určený na počet obyvateľov Slovenskej republiky a na počet obyvateľov územia krajov.

** Sesterským miestom sa rozumie výkon činnosti sestry s príslušnou odbornou spôsobilosťou v rozsahu 40 hodín fondu pracovného času, ak ide o rizikové činnosti, v rozsahu 38 hodín fondu pracovného času.

Znamená to, že ak zdravotná poisťovňa uzavrie zmluvu s ADOS-kami, napríklad v bratislavskom kraji na 91 sestier, splnila si povinnosť. Poisťovne ustanovenie o minimálnej sieti často využívajú pri odmietaní žiadostí zariadeniam sociálnych služieb o uzavretie zmluvy o preplácaní ošetrovateľských výkonov. Tento rok už platia viaceré nové vyhlášky, podľa ktorých sa vytvára možnosť na uhrádzanie nákladov za ošetrovanie aj v zariadeniach sociálnych služieb, žiaľ, zatiaľ nikto nevidel ani 1 euro.

Do zariadení sociálnych služieb sú často prijímaní klienti v terminálnom štádiu. V posledných rokoch nie je zriedkavosťou, že v priebehu roka zomrie v zariadení sociálnych služieb dvojnásobne viac klientov, než akú majú kapacitu. Zomierajú v zariadeniach sociálnych služieb, lebo nemajú kam ísť. Hospic nie je k dispozícii, v nemocniciach im už poskytli starostlivosť „v rámci možností ich zdravotného poistenia“. O takýchto pacientov sa môže postarať iba sociálne zariadenie. Rodina praktickú stránku ošetrovania nezvládne. Systém zdravotnej starostlivosti už takého pacienta neprijme a neposkytuje mu starostlivosť.

Občanovi sú poskytované ošetrovateľské výkony, ale spravidla ich platí sám. Tento stav nie je v súlade s ústavným právom občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Veľkú časť výkonov musí občan platiť, namiesto toho, aby boli jeho potreby uhrádzané z jeho zdravotného poistenia.

Občan nesmie doplácať na to, že sa nedokážu medzi sebou dohodnúť dve ministerstvá (MPSVR SR a MZ SR). Chceme vedieť, ako sa štát postaví k poskytovaniu a uhrádzaniu starostlivosti o pacientov v terminálnom štádiu, kedy má osobitné nároky na medikáciu, ošetrovateľskú starostlivosť a opatrovateľskú starostlivosť, ale aj podporu psychológa. Nestačí nám, aby v zariadeniach sociálnych služieb Regionálny úrad verejného zdravotníctva kontroloval, ako zachádzame s telom zosnulého. My musíme mať podporu v posledných týždňoch alebo dňoch zomierajúceho človeka. Túto nemáme. Ani finančnú, ani organizačnú, ani psychologickú.

V legislatíve nám chýba zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý by definoval okrem iného, kedy sa stane pacient prijímateľom sociálnych služieb, aký podiel na zdrojoch financovania sociálnych služieb a zdravotného poistenia bude kryť náklady na jeho starostlivosť.

Vieme, že v zariadeniach sociálnych služieb pracujú vzdelané a schopné sestry. Sme presvedčení, že zariadenia sociálnych služieb poskytujú ošetrovateľské výkony v zmysle zákona. Prečo teda nie je možné zaplatiť prácu sestier, prečo sa toto základné právo: dostať odmenu za vykonanú prácu stále nenapĺňa?

Ing. Milada Dobrotková, MPH

kandidátka na poslankyňu za Raču