Časť programu Primátor
a developeri o 4 roky
Téza programu
Rozvoj mesta a tvorbu
infraštruktúry bude mať v rukách mesto a Bratislavčania, nie
developeri. Mesto sa stane sebavedomým partnerom, ktorý bude určovať pravidlá
novej výstavby a dohliadať na ich dodržiavanie.
Moje vnímanie
Nebude. Minimálne nebude
dohliadať. Tiež asi nebude určovať pravidlá novej výstavby, lebo ich bude
naďalej určovať stavebný úrad v zmysle stavebného zákona alebo zákona o
výstavbe.
Ak sa schváli nový zákon o výstavbe v navrhovanej podobe, mesto už nebude
mať ani súčasné možnosti ochrany zo strany mestských častí, ktoré teraz
vykonávajú agendu stavebných úradov. Do rekodifikácie stavebného zákona to nie
je reálne a potom už mestá / obce nemajú mať zverený výkon štátnej stavebnej
správy.
Opatrenie programu:
„Zmeníme proces vydávania
záväzného stanoviska mesta k developerským projektom, aby mal jasné
a transparentné pravidlá a nevytváral priestor na korupciu
a nedôveru. Celý proces bude spravodlivejší a pre developerov
spoplatnený, čo pokryje zvýšené výdavky s ním spojené.“
Na prvý pohľad
pochopiteľné odhodlanie. Problém nastane, ak sa uvedomí v akom záujme sa vydáva
záväzné stanovisko.
Z opatrenia vyplýva,
že stanovisko k projektu developera predstavuje podstatne vyššie náklady oproti
nákladom na stanovisko k inému projektu.
Návrh na zriadenie
komisie vrátane zmeneného procesu posudzovania zámerov a potvrdzuje opatrenie
programu vnímam ako zbytočný a v kontexte popisu úloh, významu
a prínosu MIB za kontraproduktívny až nezmyselný. Navrhnutý zmenený proces
zaručuje vyššie nároky na čas a vyššie náklady.
Opatrenie programu:
„Zriadime Kanceláriu ombudsmana pre stavebnú činnosť,
ktorý ľuďom odborne poradí v prípadoch, kedy sa budú cítiť negatívne
ovplyvnení stavebnou činnosťou vo svojom okolí.“
Nápad predstavuje
novinku s neistým prínosom. Problematické bude objektívne meranie prínosu,
hoci metodika sa zaiste podarí pripraviť i schváliť.
Opatrenie programu:
„Posudzovanie vplyvu
novej zástavby na dopravnú situáciu v okolí (Dopravno-kapacitné posúdenie)
presunieme od developerov na mesto. Mesto tak bude mať pod kontrolou, či je
zvýšenie frekvencie dopravy ešte znesiteľné pre obyvateľov a neohrozuje
fungovanie mesta v danom území.“
Také
posúdenie je súčasťou dokumentácie stavby. Má byť od autorizovaného inžiniera.
Investor si môže slobodne vybrať, lebo on zodpovedá za úplnosť dokumentácie.
Nie sú známe informácie, že pripravovanou legislatívou by pri odborných
posúdeniach mesto malo získať viac práv ako doteraz.
Pripomínam, že máme štátnu, nie samosprávnu stavebnú
správu. Pripravovaná legislatíva navrhuje ešte posilniť „zoštátnenie“.
Opatrenie programu:
„Zahájime prípravu
nového územného plánu a územných plánov zón, aby sme zastavili výstavbu
v bratislavských lesoch, vinohradoch aj v ďalších kritických
lokalitách. Územný plán vypracujeme tak, aby nevznikala možnosť rôznych
výkladov podmienok v ňom uvedených.“
Mesto obstaráva nový
územný plán od roku 2011. Začatie prípravy nového znamená opäť začať asi úplne
odznova.
Čo ma oberá o úsmev na
perách, je časť textu, v ktorom skupina hodnotí súčasný stav slovami:
„Situácia je natoľko
neprehľadná, že nám znemožňuje nastaviť priority a určiť konkrétne
kroky. ... Existujúce strategické materiály sa navzájom nerešpektujú, nie
sú vzájomne synchronizované a často si odporujú. V konečnom dôsledku sa
preto často vôbec nepoužívajú.“.
Hlavné
opatrenia (priority) a z nich vyplývajúce kroky, ktoré sú
prezentované v programe, sú vytvorené asi intuíciou. Podobne aj navrhované
kroky prezentované v knihe ako potrebné pre zlepšenie výkonnosti orgánov
mesta a jeho súčastí.
Nech
toho nie je málo, čo u mňa vyvoláva zmiešané pocity, ak nie rovno výhrady, v
opatrení sa sľubuje presná a prísna regulácia a v časti 2.1 sa kritizuje
miestami rigidita a neflexibilita súčasnej regulácie.
Samostatnou
neznámou zostáva skĺbenie presnej a prísnej regulácie v územnom pláne s
predstavou skupiny, podľa ktorej „Ideálne by bolo, ak by boli územnými plánmi zón
pokryté celé územia mestských častí“. Čo všetko by si vyžadovalo ešte podrobnejšie
regulovať na celom území mesta, ak by už platila „presná a prísna regulácia“, navyše, dostatočne „flexibilná“ pre zvládnutie
budúcich potrieb?
Ak
k tomu pripočítam konštatovanie skupiny, že príčinou zlého stavu sú aj „nedostatky
územného plánovania vyplývajúce zo stavebného zákona“, tak neviem,
či a na základe čoho očakávajú od nového územného plánu zásadný obrat.
Opatrenie programu:
„Zriadime Metropolitný
inštitút Bratislavy (MIB). Pôjde o mestskú organizáciu, ktorá
z titulu svojho postavenia bude tvorcom novej kvality mesta. Bude
pracoviskom Hlavného mesta SR v oblasti urbanizmu, architektúry,
rozvoja, tvorby a správy mesta ako nástroj organizačne
schopný pretaviť výsledky debát o meste do koncepčných
a strategických materiálov a dohliadať nad ich napĺňaním.“
Zriadiť by nemal byť
problém. Z formálneho a procesného hľadiska je to rutinná záležitosť. Zriadiť
funkčnú organizáciu, navyše v celom rozsahu potrebnom pre „tvorbu novej
kvality mesta“, je už iná káva. Skupina Správa mesta je si toho vedomá, lebo
uvádza:
MIB je svojou komplexnosťou a rozsahom
zásadnou zmenou vo fungovaní mesta/magistrátu. Na ambiciózne ciele, ktoré si
kladieme v tejto kapitole, je potrebné nazerať v časovej perspektíve
štyroch, resp. ôsmich rokov. Nie všetky funkcie navrhované pre MIB sú nové,
mnohé dnes pokrýva magistrátny úrad a v takýchto prípadoch dôjde k
presunutiu existujúcich štruktúr do novej organizácie. Každopádne však pracujeme
s viacerými verziami vzniku MIBu, líšiacimi sa v kapacitnej,
finančnej a časovej náročnosti jednotlivých alternatív.“
Verzie sú popísané len
slovne s časovým odhadom, ale bez kapacitnej a finančnej náročnosti.
Veľmi zaujímavo
vyznieva zdôvodnenie návrhu zriadiť MIB skupiny Rozvoj mesta - časť 6.2 Prečo MIB. Zjednodušene: lebo teraz je malá a nevýkonná administratívna kapacita v
rámci magistrátu, tak navrhujeme zriadiť novú organizáciu a do nej navrhujeme z
magistrátu presunúť to i ono, a MIB aj magistrát doplniť o nové útvary a
pozície pre nových ľudí.
Podľa mňa, podstatné
je koľko nákladov by znamenalo naplnenie maximalistickej predstavy so
špičkovými odborníkmi pre všetky pozície, nech sa vie aký môže byť vklad do
banku.
Podľa skupiny Financie:
„MIB má za úlohu identifikovať
prevádzkové úspory vo všetkých oblastiach rozpočtu podrobnou revíziou výdavkov
mesta, pričom potenciál úspory je aspoň 10 % bežných výdavkov (25 mil. eur).
Jeho prvou úlohou v oblasti financií bude hĺbková revízia výdavkov mesta, ktorej výsledkom bude zefektívnenie
výdavkov, identifikácia možných úspor a oblastí, ktoré naopak potrebujú
vyššie výdavky.“
Naozaj potrebuje mesto
zriadiť MIB, aby spoznalo, v ktorých oblastiach treba vyššie výdavky? Skupiny o
niekoľkých píšu. Ak sa tak stane a ešte raz to napíše upravená zostava ľudí, a
dôjde k zmene účelového určenia rozpočtových prostriedkov, dosiahne sa
úspora? Podľa mňa, nie.
Podľa skupiny Financie:
„Náklady na založenie a prevádzku MIB
odhadujeme na približne 1 mil. eur pri
30 zamestnancoch. Ak by každoročne mestu práca MIB-u ušetrila 10 mil.
eur, išlo by o investíciu s 1 000 %
návratnosťou.“
Každoročne po 10 mil.,
znamená za 10 rokov 100 mil. oproti súčasným cca 250 mil. či vyšším výdavkom v
budúcnosti, aj po nastavení nových pravidiel v rámci princípu hodnota za
peniaze. Spoznať stav podobný ekonomickému delíriu nevyžaduje Nobelovu cenu za ekonómiu.
Maľovaný obraz možnej opakovanej „nekonečnej“ účinnosti MIB v podobe
každoročných úspor nákladov je ako para nad hrncom - rozplynie sa aj bez
vetrania.
Ak sa pridá
odporúčanie skupiny: „Aktívne
hľadať oblastí, pri ktorých je optimálne súčasnú úroveň výdavkov zachovať,
príp. zvýšiť.“, pravdepodobnosť, že k
faktickým úsporám použitia rozpočtových zdrojov mesta vrátane jeho organizácii
nedôjde, sa limitne blíži k istote.
Podľa skupiny Rozvoj mesta:
„Rovnako je
úlohou magistrátu usmerňovať MIB po odbornej a metodickej stránke.“
Keď som to prečítal, padla
mi sánka. Popiera sa tým všetko, čo je napísané o MIB, jeho význame,
a hlavne nezávislosti.
Návrh skupiny Správa mesta,
podľa ktorého MIB má byť súčasťou strategickej úrovne správy mesta a magistrát
súčasťou výkonnej úrovne, dostal ranu do väzov, ak nie rovno dýku do chrbta.
Z opatrenia ani z textov skupín sa nedá
rozoznať, čo sa bude diať počas prechodného obdobia. Zverejnené vytvára riziko
prechodného stavu, počas ktorého bude vyšší stupeň neistoty plnenia zásadných
úloh a počas ktorého by sa MIB mal podrobiť auditu výkonnosti skôr ako iné
mestské organizácie.
Skupina Rozvoj mesta sníva o
nezávislosti od politických cyklov. Podľa nej, najviac tomu vyhovuje zriadenie
samostatnej organizácie.
„Aby bola zmena reálna, nová inštitúcia... zároveň
si udržovať istý stupeň nezávislosti, aby nebola závislá od politických
cyklov... Preto považujeme vytvorenie úplne novej mestskej organizácie
za najoptimálnejšie riešenie, ako reálne začať meniť Bratislavu...“
Pokiaľ bude platiť idea, že politika je
umením dosahovať dohody, netreba idealizovať vzťahy práve pri organizácii
zriadenej hlavným mestom SR.
Už
samotný fakt, že aj teraz sa verejnosť oslovuje ponukou transparentných výberov
po úspechu vo voľbách, potvrdzuje zachovanie chuti využiť vplyv politického
cyklu, aj keď nie trvalo. Podľa mňa, princíp my áno - legálne, lebo my
najlepšie vieme ako vyberať vo verejnom záujme tých, čo majú viesť „naše deti“,
je pochybný.
Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje
komunálnej problematike
Článok je krátený.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára