Táňa Kratochvílová: „Mesto stratilo cit. Politikom nezáleží na bezpečnosti a zdraví obyvateľov?“

Ing. Tatiana Kratochvílová, dopravná inžinierka, má 30-ročnú skúsenosť práce v bratislavskej samospráve. V roku 2015 pracovala na magistráte ako hlavná dopravná inžinierka a viedla výstavbu Starého mosta a ďalších projektov. Po odchode z magistrátu začala organizovať cyklus diskusií Hovorme o Bratislave, kde otvára témy, ktoré roky trápia Bratislavčanov. V komunálnych voľbách kandiduje na starostku Petržalky. 

• Vďaka čomu a komu spustila Karlova Ves pilotný projekt rezidenčného parkovania už v roku 2016?

Rozhodnutie o tom, že sa v Karlovej Vsi začne realizovať rezidentský parkovací systém, urobila pani starostka Čahojová so svojím tímom, ktorého súčasťou som bola aj ja. Ako prvá sa zrealizovala zóna Silvánska, ako pilotný projekt. Po cca pol roku sa projekt vyhodnotil. V prípade nespokojnosti obyvateľov zóny bola mestská časť pripravená projekt zrušiť. Na základe spätnej väzby občanov projekt ostal zachovaný. Druhý projekt parkovania sme zrealizovali na Dlhých dieloch na Veternicovej a Hlaváčikovej ulici.

• Vo verejnej diskusii sa ozývali hlasy, že za projektom nestoja žiadni odborníci. Je to naozaj tak?

Neviem, kto je za touto diskusiou, ale tu musím povedať, že projekt bol pripravený autorizovaným inžinierom, riadne prerokovaný a riadne schválený. Neexistuje vyššia alebo nižšia úroveň tohto procesu – ten je len jeden. Názor jedného z odborníkov pána Drahovského je v článku Karlova Ves a jej parkovacia politika k decembru 2016.

Nerada by som ale zostala len pri vyvracaní akýchsi pochybností. Je veľmi dôležité hovoriť o tom, čo pre mesto a zdravý život v ňom, zavedenie pravidiel v parkovaní znamená. 

Doprava a jej dopady majú zásadný vplyv na prostredie, v ktorom sa pohybujeme my, naše deti, naši rodičia. Je všeobecne známe, že doprava má vysoký podiel na znečistení ovzdušia a zvýšenej hlučnosti v našom meste. Dôsledkom sú respiračné choroby, podráždenosť, poruchy spánku a depresie.

To, že samospráva Bratislavy tento fakt neberie vážne a ignoruje zavádzanie opatrení, ktorými by sa dopady dopravy mali zmierniť, považujem za veľký problém. A ten začína už na úradoch, kde sa tvoria alebo schvaľujú projekty. Stále nie je samozrejmosťou, že sa pripravujú s automatickým zapracovaním opatrení vychádzajúcich z Integrovaného programu na zlepšenie kvality ovzdušia, alebo na základe hlukových máp. Tieto strategické materiály majú samosprávy naviesť na správne rozhodovanie pri riešení dopadov dopravy na zdravie ľudí.

Udržateľná doprava s opatreniami ako sú nízkoemisné zóny, preferencia mestskej hromadnej dopravy, riadenie dopravy, parkovacia politika sa v týchto opatreniach nachádza už roky. A už roky sa neuplatňuje. Legislatíva to podporuje tiež. Tak kde je chyba? Som členkou pracovnej skupiny Dopravná infraštruktúra a smart cities pri Ministerstve životného prostredia, ktorá hľadá spôsob, ako donútiť samosprávy, aby implementovali tieto opatrenia do praxe.

Projektovanie ciest a ich opráv nemôže vyzerať tak, že sa vylejú tony asfaltu na komunikácie, pričom sa nerozšíria chodníky, neurobia bezbariérové úpravy, nevyznačia bus pruhy, nedoplní zeleň a nevyriešia sa nehodové úseky. Zoberme si len železničné priecestia, na ktorých nebezpečenstvo opakovane upozorňujú vodiči MHD. Politikom nezáleží na bezpečnosti a zdraví obyvateľov? Mesto stratilo cit.

• Čo podľa Tvojho názoru rozhodne o úspech či neúspechu parkovacej politiky v hlavnom meste?

Úspechom bude to, že na posty poslancov, starostov a primátora sa dostanú zodpovední ľudia, ktorí chápu parkovaciu politiku ako tému, ktorú treba vyriešiť (a nie naháňať na tejto téme politické body). Zodpovední v zmysle schopní komunikovať, hľadať spoločné riešenia pre udržateľný rozvoj mesta a istotu v tom, že zabezpečia dôležité služby pre Bratislavčanov. Predvolebné napádanie tejto témy zo strany osôb, ktoré by mali byť súčasťou spoločného vedenia mesta je pre mňa nepríjemným prekvapením. Už dopredu to signalizuje, že hľadanie zhody nemusí byť možné ani potom, ak by sa títo ľudia dostali do vedenia samospráv naprieč Bratislavou. Predvolebnú kampaň vidím skôr ako príležitosť poukázať na problémy, predstaviť ich riešenia a presvedčiť občanov o ich správnosti. Symbolom hľadania spoločného riešenia dopravy, ktorej súčasťou je parkovacia politika, je pre mňa Matúš Vallo s projektom Plán Bratislava. Som rada, že som sa stala jeho súčasťou.

• Aké riešenie parkovania plánuješ ponúknuť obyvateľom Petržalky ako kandidátka na starostku?

Trvala by som na princípe rezidenčnej parkovacej politiky – teda zvýhodnení obyvateľov s trvalým pobytom, pretože to je základný nástroj regulácie automobilovej dopravy. Súčasne by som robila všetko pre skvalitňovanie mestskej hromadnej dopravy a pre to, aby vznikali ďalšie bezpečné cyklistické a pešie trasy. Tu je dôležité povedať, že cyklisti aj cestujúci MHD už teraz svojím rozhodnutím necestovať autom výrazne pomáhajú znižovať množstvo vozidiel aj na petržalských cestách.

Petržalka pracuje na projektových dokumentáciách dopravného značenia parkovania. Až po ich schválení bude známe, koľko je v Petržalke parkovacích miest, ale bude známe aj to, aký veľký priestor bude určený pre bezpečný pohyb chodcov.

Podobne postupne pracuje na parkovacích pravidlách Staré mesto a Karlova Ves. Mám skúsenosť z pôsobenia na miestnom úrade v Karlovej Vsi, kde som bola pri zavádzaní dvoch pilotných zón na Veternicovej a na Silvánskej ulici. Bezplatné rezidentské karty som vydávala ja a aj keď to bolo pomerne náročné (vydala som ich asi 1000 kusov), bola to mimoriadne cenná skúsenosť. Bol to vlastne prieskum o tom, ako ľudia uvažujú o parkovaní, aké je podľa nich riešenie parkovania, ale hlavne som zistila, že pre mnohých obyvateľov je na prvom mieste bezpečný pohyb detí, starších ľudí, bezbariérovosť, kvalitný verejný priestor, až potom obava o to, kde zaparkujú auto.

Je pravdou, že po zavedení parkovacích pravidiel sa počet parkovísk zníži, pretože sa nebude dať parkovať kdekoľvek, ale parkovanie pre rezidentov bude jednoduchšie. Zavedenie regulovaného parkovania zabezpečí zníženie počtu vozidiel v uliciach. Tak je to aj inde vo svete.

Ak by som teda o parkovaní v Petržalke rozhodovala ja, najprv by sme v uliciach dôkladne určili priestor na parkovanie. Rezidenčné karty by sa zaviedli až v druhom kroku. Súčasťou prvého kroku by bola aj snaha dohodnúť sa s majiteľmi iných parkovacích plôch, na ich využívaní vo večerných hodinách a cez víkendy.

• Budeš v Petržalke presadzovať model bezplatného / plateného rezidenčného parkovania?

Plán Bratislava rieši spoplatňovanie – teda zavádzanie zón – len na miestach, kde je problém zaparkovať a v čase, kedy je problém zaparkovať. Sme za férové, jednoduché, regulované parkovanie. Rezident platí ročný poplatok, nerezident v rezidenčnej zóne hodinovú sadzbu. Chceme si byť istí, že rezident zaparkuje v blízkosti svojho bydliska. Takto to vidíme z odborného pohľadu. Výška poplatku bude vecou politickej dohody.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Miro Ščibrany

OZ račan.sk

Súvisiaci článok:

Únia zlyháva v boji proti znečistenému ovzdušiu. Čo urobí Slovensko?

„V dôsledku znečistenia okolitého ovzdušia pripadá v Únii v priemere 0,7 strateného roka života na sto obyvateľov. Slovensko dosahuje dvojnásobok európskeho priemeru – 1,4 roka.“