Rozhovor
s kandidátom na poslanca MZ Bratislava-Rača za Rendez Dominikom Vrbom.
• Kto je Dominik Vrba?
• Na základe čoho si sa rozhodol kandidovať na
poslanca a prečo za Stranu zelených Slovenska?
Rozhodol som sa kandidovať preto, lebo nechcem, aby sa Rendez zmenil
na „betónovú džungľu“ a aby na každom štvorcovom metri stála nejaká
stavba. Takisto chcem, aby sa zachovala historická podoba Rendezu. Stranu
zelených Slovenska som si vybral preto, lebo nepočul som na ňu žiadne zlé slovo
a ani o škandály niekoho z tejto strany. A hlavným dôvodom
je, že sa mi páči ich program.
• Predstaviteľom inej Strany zelených bol
súčasný starosta Peter Pilinský, ako vnímaš jeho pôsobenie vo funkcii?
Osobne nemám nič proti nemu a ani nejako bližšie ho nepoznám.
Poslednú dobu sa o ňom šíria klebety. Neviem, čo je a čo nie je
pravda, preto to konkrétnejšie nebudem rozoberať.
• Čo považuješ za najväčšie problémy Rendezu
a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?
Tak najväčším problémom je doprava na Rendezi. Cez pracovný týždeň
pravidelne ráno a poobede autobusy meškajú, cez víkendy a sviatky
chodia v menej častých intervaloch. Dostať sa v čo najkratšom čase a čo najjednoduchšou
cestou do centra mesta alebo na hlavnú železničnú či autobusovú stanicu je
nemožné. Celý problém by mohol vyriešiť MHD autobus, ktorý by chodieval
z Rendezu na nejaký väčší prestupný bod (Račianske mýto, Trnavské mýto,
Autobusová alebo Hlavná Železničná stanica). Taktiež by nebolo na škodu zaviesť
v rámci BID pravidelnú osobnú železničnú dopravu, ktorá by urýchlila
a uľahčila cestovanie nie len po Bratislave, ale aj po Slovensku. Druhým
veľkým problémom je preťaženosť hlavnej cesty. Po každej zime je
v dezolátnom stave, dva kamióny sa majú problém vyhnúť. A myšlienka
o výstavbe nových budov aj na základe tohto nepripadá do úvahy. Rendez
vznikol ako železničiarska osada s pár domčekmi a nikdy nepripadalo
do úvahy na ňom vybudovať obrovské sídliská, obchodné centrá, parkovacie
garáže... V takej podobe, v akej Rendez je, by mal aj tak ostať.
Pomer zelene, lúk a polí k budovám je akurát.
• Sám si vodičom, vidíš ako reálne, že by
ľudia vymenili pohodlie auta za vlaky a MHD?
Ak by sa zlepšila kvalita cestovania vlakmi, nevznikali by pravidelné
meškania a poruchy vlakov a vozidiel MHD a bola by lepšia prestupnosť medzi
vozidlami MHD, vlakmi alebo aj medzi vozidlami MHD a vlakmi zároveň, alebo by
vznikli nové priame linky, určite by viac ľudí vymenilo auto za iný dopravný
prostriedok.
• Na Rendezi už nefunguje pošta, kvôli
nerentabilnosti chýbajú aj iné služby, nepomohla by práve nová vhodne situovaná
výstavba, aby sa im tu oplatilo podnikať?
Pošta nefunguje aj z dôvodu, že najprv ju prerábali a chvíľu po znovuotvorení
ju vykradli. Odvtedy je zatvorená. Väčšina obyvateľstva Rendezu sú pracujúci,
ktorí majú zamestnania mimo Rendezu a tým pádom všetky veci vybavujú v meste
alebo v blízkosti svojho pracoviska, prípadne po ceste do/z roboty. Určite by
sa tu pošta a iné služby hodili, no z tohto dôvodu by pravdepodobne nevynášali.
A nepomohla by ani výstavba. Na Šajbách pod panelákom kedysi bolo papiernictvo,
neskôr svadobný salón a nakoniec kaviareň a všetky tieto obchody/podniky
skrachovali, lebo nevynášali a ľudia všetko vybavovali v meste alebo na inom
mieste než na Rendezi.
• OLO prevádzkuje Zberný dvor Rača, MČ
zabezpečuje službu Zelený taxík, zlepšila sa nimi čistota Rendezu? Chýbajú
kedysi pravidelne pristavované veľkokapacitné kontajnery?
Určite táto služba Rendezu pomohla, no nie celkom. Ľudia sú nepoučiteľní
a hádžu smeti všade, kde sa im zachce. Zelený taxík má veľa práce a nestíha
hneď smeti odviesť. Neskôr sa na tom mieste kopia ďalšie a ďalšie kúsky/vrecia
smetí a tak vznikajú menšie skládky. Všetko závisí od ľudí. Od toho, ako si
vážia životné prostredie, ako si vážia to, kde bývajú, ako si vážia ostatných
obyvateľov.
• Medzi niektorými obyvateľmi cítiť „zákopové“
vojny, vzhľadom na to, že kto ako dlho býva na Rendezi, alebo či má
v rodine železničiarskych predkov, ako to celé vnímaš?
Mrzí ma, že aj tých pár tisíc obyvateľov Rendezu sa háda. Treba
akceptovať to, že od vzniku Rendezu tu železnica bola a aj bude. Či tu
niekto býva dlhšie alebo kratšie a či tu má/mal alebo nemá/nemal predkov
nemení nič na tom, že nemôže byť rovnako hrdý Rendezák ako ktorýkoľvek iný
Rendezák. Všetci sme si rovní, všetci sme ľudia. Preto by sme nemali robiť
rozdiely a mali by sme spolu vychádzať, pomáhať si.
• V júni prišlo k nahradeniu linky 54
predĺženou 52-kou na ŽST Vajnory, dôvodom malo byť vzniknutie ďalších možnosti
cestovania vlakom po Bratislave v rámci BID na tzv. električenku. Využil
si niekedy túto alternatívu? Aké pozitíva a negatíva daná zmena priniesla?
Ja som to osobne zatiaľ ešte nevyužil. Výhody vidím v tom, že
chceli niektorým obyvateľom uľahčiť cestovanie. Nevýhody v tom, že keď
52-ka prechádza v rannej a poobednej špičke cez kruhový objazd vo
Vajnoroch, naberie niekoľkominútové meškanie a tak iní ľudia
nestíhajú/meškajú do roboty alebo školy. Ďalej nevýhodou je, že nie je
doriešená nadväznosť autobusov a vlakov. 52-ka jazdí cez pracovný týždeň
v špičke každých 20 minút a osobné vlaky odchádzajú zo stanice vo
Vajnoroch napríklad na Hlavnú stanicu každú hodinu. To znamená, že iba z každej
tretej 52-ky sa dá bez dlhšieho čakania prestúpiť na vlak. Ale ak autobus mešká
z dôvodu zápchy, ľudia nestihnú prestúpiť. Cez víkend zas jazdí 52-ka
každú pol hodinu a vlak každé dve hodiny. To znamená, že až každá štvrtá
52-ka je taká, z ktorej sa dá prestúpiť rovno na vlak. Tým pádom si musí
človek dobre naplánovať cestu a vybrať si správne spoje.
• Pri známej mašinke boli na Dopravnej ulici
aj na tvoj podnet svojho času osadené lavičky, ktoré niekto rýchlo vytrhol,
Mestskú časť stála ich inštalácia cca 600 eur, máš nejaké ďalšie plány
s týmto priestorom?
Chcel by som ho nechať v takej podobe, v akej je teraz.
Tento priestor má znázorňovať parčík s technickým zameraním. Je to akoby
vstupná brána nielen na Rendez, ale aj do Železničného múzea SR. A takisto
je to neodmysliteľný symbol Rendezu. A ním by aj mal ostať.
• Dlhoročne patríš k dobrovoľníkom Klubu
železničnej nostalgie Bratislava Východ, čo je jeho náplňou? Ktoré podujatia
pomáhaš spoluorganizovať?
Náplňou klubu je zreštaurovanie medzivojnovej parnej lokomotívy
387.017 „Mikádo“ do prevádzkového stavu a údržba a prevádzkovanie historických
motorových drezín. Náš klub pomáha spoluorganizovať podujatia
v Železničnom múzeu SR akými sú napríklad Otvorenie sezóny (v apríli), Noc
múzeí a galérií (v máji), Celoslovenský zraz (v júni), Ukončenie sezóny (v
októbri). Ďalej náš klub je hlavným organizátorom podujatia Drezinový deň (v
septembri). Zatiaľ máme za sebou tri ročníky tejto akcie a myslím si, že
úspešné. Ak by niekoho z čitateľov zaujímal postup prác pri oprave parnej
lokomotívy, prípadne rozpis akcií, stačí, ak navštívi našu facebookovú stránku Klub
železničnej nostalgie Bratislava Východ.
• V poslednom období sa často hovorí
o železniciach, čo vidíš ako príčinu viacerých skratov rušňov? Sú niektoré
z nich deponované aj na Rendezi?
Žalostný stav lokomotív a vozňov osobného dopravcu ZSSK je zapríčinený
zanedbávaním údržby, vysokým vekom vozidiel, častým využívaním vozidiel a
opotrebovaním aj vďaka cestujúcim. Na Rendezi sú deponované lokomotívy len
nákladného dopravcu ZSSK CARGO, ktoré za poslednú dobu nemali žiaden podobný
problém. Aj preto si často požičiava ZSSK lokomotívy práve od ZSSK CARGO.
Lokomotívy a vozne ZSSK chodia sem na Rendez len na občasné a menšie opravy.
• Ako dobrovoľník alebo brigádnik sa
v rámci mesta zapájaš aj do iných akcií, ktoré sú to napríklad?
Dobrovoľníkom som na akciách na Rendezi, ako napríklad MDD, Mikuláš,
Lampiónový sprievod, atď. Brigádnikom napríklad na rôznych behoch a maratónoch
v centre mesta. Viac o mne a tom, čo chcem na Rendezi zmeniť
a zlepšiť nájdete na mojej facebookovej stránke Dominik
Vrba – kandidát na poslanca za miestnu časť Bratislava – Východné.
Ďakujem za zaujímavé otázky.
• Ďakujem za rozhovor.
Zhováral sa Ján
Drotován
redaktor
občianskeho časopisu račan.sk výber
0 komentárov:
Zverejnenie komentára