Keď sme sa spoznali, Peter bol ešte mladý
chalan, roky ubehli a on – mladým chalanom zostal. Zvládli sme s kamarátmi
ešte aj cyklovýlet na Znojemsko, na územie Národného parku Podyjí, ale potom sa
naše cesty rozišli. Až raz vidím Petra kdesi v televízii a titulok ma
potešil. Riaditeľ správy CHKO Malé Karpaty.
Aký je to pocit pre milovníka prírody a
všetkého živého, ktorý od detstva množstvo voľného času trávil v prírode - v
prírode najmä Malých Karpát - stať sa riaditeľom správy CHKO Malé Karpaty?
Od detstva som inklinoval k prírode a k zvieratám. Jedným z mojich
prvých vysnívaných povolaní bol strážca zveri v národnom parku v Afrike. Neskôr
sa to zmenilo na zoológa, pretože som chcel študovať zvieratá a od toho už nie
je ďaleko k ochrane prírody. Na CHKO Malé Karpaty som pôsobil niekoľko rokov
práve vo funkcii zoológa. Počas týchto rokov som jednak spoznával územie, ale
predovšetkým problémy, ktoré sa v tomto území prejavovali a s ktorými sa budeme
ešte ďalej stretávať. Možnosť pôsobiť vo funkcii riaditeľa CHKO Malé Karpaty
teda beriem ako veľkú výzvu pre mňa samotného zvládnuť tieto problémy tak, aby
to bolo pre dobro samotného územia a ochrany prírody.
Toto však nie je rozhovor s riaditeľom, ale
s človekom, ktorý naozaj prírodu pozná a... Ako možno chrániť či
ochraňovať chránenú prírodnú oblasť? To asi nie je práca iba pre zamestnancov
správy...
Chrániť prírodu celkovo, nielen samotné chránené územie, je
výzva a úloha nielen pre pracovníkov Správy chráneného územia. V prvom rade si
musíme uvedomiť, že samotná ochrana prírody je verejným záujmom a teda úlohou
nás všetkých. V prípade samotného chráneného územia je to úloha pre všetkých,
ktorý v území žijú, pracujú, pôsobia alebo ho využívajú akýmkoľvek spôsobom či
už v podobe hmotných benefitov alebo v podobe oddychu a rekreácie. Je teda v
záujme všetkých, aby sa pričinili o ochranu tohto územia.
 |
| Peter Puchala, riaditeľ Správy CHKO Malé Karpaty |
Práve opak k názoru, že Malé Karpaty nie sú zaujímavým
pohorím je pravdou. Výškou sú síce nízke, teda celkom im svedčí názov „malé“,
ale rozmanitosťou rôznych anorganických javov, vplyvom geologického podložia,
rozmanitosťou biotopov a druhov predstavujú veľmi zaujímavé územie. Jedinečnými
ich robí aj samotná poloha na okraji karpatského oblúka, a tým predstavujú
akési premostenie medzi svetom Karpát a Panónie. Práve vplyv Panónie môžeme
vidieť na výskyte niektorých teplomilných, v podstate stredomorských, druhov
flóry a fauny. V samotnom logu CHKO je rastlina listnatec jazykovitý, ktorý má
na Slovensku severnú hranicu rozšírenia a rastie iba v tomto území. Takýchto
zaujímavých či už rastlinných alebo živočíšnych druhov však môžeme nájsť v
tomto území oveľa viac. Zároveň z turistického hľadiska sa tu nachádza niekoľko
kopcov, často aj so zaujímavými skalnatými bralami, z ktorých je za pekného
počasie pekný výhľad doďaleka. Možno spomenúť či už najvyšší vrchol Záruby, ale
aj ďalšie ako Vysoká, Roštún, Čierna skala či známu rozhľadňu na Veľkej Homoli
nad Modrou.
Malé Karpaty sú, respektíve, žiaľ, boli,
ešte donedávna spojené s vinohradmi na podhorských svahoch. Realitný boom však
stavia na miestach viníc nové a nové luxusné satelity. Ako to vplýva na
chránenú oblasť?
Vinohradnícka krajina je historicky súčasťou predhoria
Malých Karpát. V samotnom území CHKO sú v súčasnosti zahrnuté už iba ukážky
najzachovalejších častí tejto krajiny. Bohužiaľ aj tu sa stretávame s týmto
vývojom, že sa vinohrady opúšťajú a v horšom prípade dochádza k ich urbanizácii.
Samotná výstavba ojedinelých stavieb vhodne zakomponovaných do jej štruktúr
nemusí byť až taká rušivá. Avšak masová zástavba tejto krajiny vedie k zániku
špecifík tejto krajiny a samozrejme aj k zníženiu biodiverzity, ktorú práve
rôznorodá štruktúra vinohradníckej krajiny umožňuje.
Ak je súčasťou Malých Karpát aj lesopark
hlavného mesta, potom ako sa pozeráte na zámery napríklad na Železnej studienke
stavať viladomy pre „high society“?
Železná studienka je súčasťou lesoparku a samotná dolina
Vydrice predstavuje veľmi zaujímavé územie, ktoré je atraktívne pre rôzne
aktivity. Zároveň samotný tok Vydrice je domovom vzácneho raka riavového, pre
ktorého predstavuje jedno z najvýznamnejších území na Slovensku. Už
predchádzajúce posudzovanie vplyvov revitalizácie kúpaliska v tejto lokalite
preukázalo možný negatívny vplyv práve na populáciu tohto druhu. Výsledkom
procesu posudzovania bolo odmietnutie realizácie tohto zámeru práve z hľadiska
možných negatívnych vplyvov. Súčasný zámer výstavby viladomov v tejto lokalite
je podľa nášho názoru rovnako rizikový ako predchádzajúci zámer. Zároveň ďalšia
výstavba v tejto lokalite trvalo naruší samotný charakter prírodného
prostredia.
 |
| čarovné lesy Malých Karpát |
Miro Saniga na Starých horách celý život
loví (s fotoaparátom) svojho murárika, čo alebo aký tvor v Malých Karpatoch
učaroval vám?
Keď som začal chodiť do Malých Karpát počas štúdia na
vysokej škole, tak to bol práve tiež murárik, ktorého sme chodili sledovať do
starých lomov počas zimovania so spolužiakmi. Rokmi však ťažko povedať, ktorý
je ten najobľúbenejší, pretože je ich viacero. Osobne mi dosť učarovali vrabce
poľné, ktorých výskumu som sa dlhé roky počas štúdia venoval. Práve z vtákov
mám rád dutinovo hniezdiace druhy a za posledné roky som si dosť obľúbil ďatle,
takže vždy ma nejaký poteší, keď ho mám možnosť pozorovať priamo v Malých
Karpatoch, ale aj mimo nich.
Ak by spoločnosť niečo mala zmeniť vo
výchove vo vzťahu k prírode, čo by to bolo? Ako vrátiť deťom a mladým výlety do
lesov, na kopce, namiesto do nákupných centier a do aquaparkov?
Toto je dosť náročná úloha v súčasnej dobe. Osobne si
myslím, že treba nájsť cestu ako zase pritiahnuť deti a mladých ľudí k tomu,
aby sa dostali do prírody. Jednou z možností, ktoré ponúka dnešná doba je
vytvoriť u nich vzťah k prírode cez rôzne zážitky a zapojiť do toho aj súčasné
výdobytky techniky a pokroku.Toto práve vidím ako cestu do budúcnosti
chránených území, skĺbiť ochranu prírody s tým, aby si tam aj ľudia našli svoje
miesto. Naučiť ich, aby brali pobyt v prírode rovnako zmysluplne ako
nakupovanie nových vecí v obchodných centrách. Skĺbiť ochranu prírody s tým,
aby si tam aj ľudia našli svoje miesto. Doslova nahradiť nakupovanie a
získavanie nových vecí, získavaním nových zážitkov prežitých v prírode.
V Rakúsku aj na území národných parkov
lákajú turistov rôzne vyhradené griloviská, odpočinkové zóny. Dá sa s takýmto
modelom uvažovať v budúcnosti aj u nás?
Osobne som za to, aby aj v chránených územiach vznikali
takéto zóny. Samozrejme na miestach, ktoré nie sú v prísnom režime ochrany.
Takéto zóny vlastne sa nachádzajú aj na území Malých Karpát. Príkladom toho je
samotný Bratislavský lesopark, kde sú vyhradené miesta pre oddych, rekreáciu,
verejno-športové podujatia, verejné ohniská a podobne. Je to dobrá cesta, aby
sme do prírody pritiahli široké spektrum ľudí s rôznymi záujmami. Je veľmi
dôležité ak v území definujeme časti, ktoré sú určené na jednotlivé činnosti a
každý si tam môže nájsť to svoje, čo mu najviac vyhovuje. Osobne si napríklad
myslím, že máme nedostatok vyhradených miest na rozkladanie ohňa, teda akýchsi
verejných ohnísk, pretože táto činnosť je dosť populárna u návštevníkov prírody.
Práve pri tejto činnosti však môžeme vidieť, že pri nej môže dochádzať v
prípade požiaru k veľkým škodám.
 |
| stačí sa pozorne pozerať a... |
Obrovské problémy v medziľudských vzťahoch
v súvislosti s prírodou spôsobujú zdanlivo nezlučiteľné názory psíčkarov,
cyklistov, nedajbože aj motorových štvorkolkárov...kde v tom egoizme asi
zostáva príroda a ako naň dopláca?
Tiež to považujem za jeden z problémov, z ktorého dochádza k
nedorozumeniam. Problémom týchto jednotlivých skupín je práve to, že si
presadzujú iba svoje záujmy a myslia si, že sú tie najdôležitejšie, prípadne,
že menej škodia prírode ako tie ostatné. Musím povedať, že často sa s týmto pri
našej práci stretávame. Pri takýchto veciach práve treba nachádzať spoločnú reč
a hľadať kompromisy medzi jednotlivými postojmi. V tomto práve je aj naša
úloha, aby sme usmerňovali činnosť jednotlivých záujmových skupín v území tak,
aby dochádzalo, čo najmenej k činnostiam, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na
prírodu a chránené územie. A samozrejme činnosti, ktoré majú negatívny vplyv,
musíme z územia vylúčiť. To je napríklad problém štvorkoliek a motocyklov,
ktoré proste v lese a v chránenom území mimo oficiálnych ciest nemajú čo robiť.
Je fakt zlé, ak príroda dopláca na takéto aktivity aj keď sa robia s úmyslom
ľudí, ktorí sa radi pohybujú v prírode. Každá naša činnosť v prírode musí byť
robená s rešpektom k prírode a takým spôsobom, aby sme na ňu negatívne vplyvy
takejto činnosti čo najviac eliminovali.
Vráťme sa do Malých Karpát a k ich
budúcnosti - vyhrajú nad človekom, alebo podľahnú? Aký máte názor na
environmentálne povedomie mladšej generácie?
Toto je ťažká otázka a o to náročnejšie je predpovedať vývoj
do budúcnosti. Malé Karpaty sú územím, na ktoré je vyvíjaný silný tlak práve z
hľadiska ich polohy. Takže je o to náročnejšie tomu všetkému odolávať a usmerňovať
vývoj tohto územia. Zase na druhej strane si myslím, že je tu dosť výrazné
environmentálne povedomie a ľudia si po posledných kauzách (predovšetkým výrub
na Kolibe) oveľa viac všímajú dianie okolo seba a zisťujú či je všetko v
poriadku. Toto vidím ako pozitívny vývoj. Celkovo si myslím, že nepodľahnú.
Avšak asi za cenu určitých strát. Ale to je proste vývoj, ktorý sa nedá
zastaviť, jedine ak spomaliť.
Čo sa týka mladšej generácie, myslím si, že aj tu vidno
trocha posun. Mladí ľudia si viac všímajú dianie okolo seba a sú schopní
angažovať sa za mnohé veci. Je len otázka, ako sa ich podarí usmerniť. Myslím
si, že stále máme výrazne medzery v envirovýchove a tam práve vidím budúcnosť
ochrany prírody, ktorá by mala byť viac o nejakom usmerňovaní a vysvetľovaní
ako o zákazoch a obmedzeniach.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára