Kto riadi, ten by nemal zabúdať aj na povinnosť kontrolovať, čo a ako sa u podriadených deje

Negatívne javy sú v spoločensko-ekonomických javoch prítomné vždy a všade. Ideálny stav neexistuje nikde na svete. Je však dôležité, do akej miery jednotlivé štáty venujú administratívnu energiu na to, aby ich dôsledky pre spoločnosť boli čo najmenšie. Alebo inak, aby sa zabránilo podľa možnosti čo najväčším škodám. Ako na to, hovoríme s Mgr. Henrichom Takáčom.

Aj keď to možno v bežnom každodennom živote tak nevyzerá, kontrola je jeden z najvýznamnejších prvkov riadenia. Činnosť štátu pri jej aplikácii sa skladá z moci výkonnej, zákonodarnej a súdnej. Najskôr si vysvetlime, že kontrola ako spätná väzba pre aplikovanie výkonnej moci spočíva v rukách vlády, prípadne jej ministerstiev. Za kontrolu a jej efektivitu v oblasti zákonodarnej zodpovedá Národná rada Slovenskej republiky a ňou volený orgán Najvyšší kontrolný úrad. Ten parlamentu kontrolnú funkciu priamo zabezpečuje. Nad súdnou mocou drží všetky kontrolné mechanizmy dvojica inštitúcií Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR.

Veľmi jednoduchá otázka, na ktorú asi neexistuje jednoduchá odpoveď. Ako by mala vyzerať funkčná a efektívna kontrola?

Mgr. Henrich Takáč

Nuž mala by v sebe obsahovať symbolických „5P“ – mala by byť konkrétna, vecná, adresná, termínovaná a odovzdaná včas. V každom prípade kontrola v praxi nie je to, čo nám podsúvajú médiá – „niekoho tam pošlite a nech ich zavrú“. Kto riadi, ten by nemal zabúdať na to, že aj súčasťou jeho riadenia je povinnosť kontrolovať. Efektívna kontrola naozaj nemá čo suplovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Aj samotný Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) je neraz neprávom zaťahovaný do najrôznejších sporov a podozrení. Ako štátna inštitúcia môže robiť iba to, čo je mu dané zo zákona.

Vy máte za sebou naozaj úctyhodný počet rokov praxe v oblasti kontroly.

Veď sa jej venujem nepretržite viac ako 25 rokov na najrôznejších úrovniach a pozíciách. „Nos“ na dobrú a efektívnu kontrolu dá človeku až čas a skúsenosti. Skúsený kontrolór sa dokáže ako ryba vo vode orientovať v mnohých oblastiach – v ekonomickej sfére, vo výrobe, v personálnej oblasti, ako aj v bludisku práva. Ľudovo povedané, sú to odborníci „do voza aj do koča“. Dobrého kontrolóra možno použiť rovnako efektívne aj ako skúseného manažéra pre štátny ako aj súkromný sektor. Je na veľkú škodu spoločnosti, že dnes u nás na Slovensku mnohí majú iba minimálne predpoklady na pozície, ktoré zastávajú.

Achillovou pätou účinnej kontroly na Slovensku je neochota voliť predsedu NKÚ. Náznaky k zmene však existujú. Ako a kedy by sa mala uskutočniť?

V súčasnej situácii je možné predpokladať, že ak sa voľba uskutoční, bude to buď v rovine odbornej, alebo politickej. Verím, že poslanci NR SR nájdu pre Slovensko prospešný prienik medzi obomi prístupmi a predsedom NKÚ sa stane odborník a človek, ktorý dá kontrole ako fenoménu novú potrebnú dynamiku. Zdá sa mi totiž, že už od roku 1989 je výkon kontroly na periférii záujmu spoločnosti. Napríklad, ak by som mal ja možnosť prispieť k zvýšeniu efektivity kontroly u nás, určite by som sa venoval aj metodickej činnosti, pretože len odbornou prípravou nových kontrolórov by sa mohli vytvoriť nové pracovné príležitosti pre mnohých šikovných mladých ľudí.

Múdrosť človeka, tak, ako aj spoločnosti, sa dá posudzovať schopnosťou všímať si dobré príklady, učiť sa na úspechoch iných.

Moderné informačné technológie nám dávajú možnosť získavania aj takých informácií, ktoré by sme mohli použiť u nás na Slovensku. Mňa osobne v uplynulom období zaujal napríklad pán Babiš. Jeho kroky pri zostavovaní rozpočtu by sa mohli preštudovať a možno aj aplikovať aj u nás. Veľmi efektívne sa totiž postavil k hospodárnemu vynakladaniu prostriedkov štátu a teda aj občanov Českej republiky. Je na veľkú škodu, že napríklad Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity – podľa mňa – vyprodukovala pre Slovensko málo klasických „národohospodárov“. Potrebujeme ich ako soľ. Veď čo sa týka samotnej kontroly, v tejto činnosti máme obrovské rezervy. Či už ide o oblasť zdravotníctva alebo dopravy, ale aj ďalšie. Málokedy využijeme poznatky z kontrolných zistení aj pre iné prípady a ak sme dokonca svedkami zametania niektorých zistení pod koberec, tak to mi už naozaj „ide proti srsti“. Jednoducho, toto je pre mňa neprijateľné.

Na záver rozhovoru si jeho autor dovolí pridať učebnicovú poučku: Konkrétne výsledky pri odhaľovaní korupcie, podvodov a ďalších javov protispoločenského konania sú podmienené systémovými krokmi v oblasti prevencie a represie. Predpokladom úspešnosti zápasu s korupciou ako nebezpečným spoločenským fenoménom je najmä kvalitná legislatíva, efektívna štruktúra príslušných orgánov štátu, vrátane kontrolných orgánov, ako aj dobrá vzájomná súčinnosť príslušných štátnych orgánov. A, samozrejme - ochota občanov všímať si ju a odmietať ju.