Je to takmer hamletovská otázka. Ako každý problém aj tento má dve roviny: emocionálnu (citovú) a racionálnu (rozumovú, najmä finančnú). Tak je to aj s vinohradmi.
Vlastník vinohradu, ktorý pri práci v ňom vyrastal má k nemu určite citový vzťah. Aj vtedy, ak to už nie je ten istý vinohrad, na ktorý si pamätá z detstva či mladosti, ale je to moderná drôtenka. A tento vzťah mu velí starať sa o vinohrad, udržiavať ho, zveľaďovať ho a mať dobrý pocit z jeho prospievania. Tak to cítim ja, ktorý som v Rači ma vo vinohrade vyrastal.
Druhý pohľad je z hľadiska rozumu a najmä prostriedkov, ktoré treba do vinice vložiť. Okolo vinohradu je takmer celý rok dosť práce. Ak ju svedomito vykonávame a praje nám aj počasie tak sa odmení aj peknou úrodou a o to väčšia je radosť. Odmenou je dobré vínko alebo peniaze za predanú úrodu, pretože nie všetci by sme vypili všetko dorobené víno, ktoré vinica dá, alebo máme hrozna viac a časť chceme predať. A hneď sa vyskytuje prvý, alebo lepšie povedané posledný problém – komu predať úrodu keď aj vinári mali dobrú úrodu a o hrozno nemajú záujem. Prvý a najväčší problém je v tom, že vinohrad (obyčajne drôtenku) dnes nemožno obrábať tak ako v minulosti ručne kopať, škrábať, striekať, ale strojmi, ktoré vlastnia vinohradníci a vinári, nechať poorať, plečkovať i striekať. A za to treba zaplatiť. A ešte máme šťastie ak sa na to niektorý podujme. Ďalšie práce ako rezanie, priväzovanie, čistenie riadkov, pletie a vyplievanie, snímanie treba urobiť ručne a to je spústa hodín strávených vo vinohrade. Okrem toho sú tu ešte práce okolo udržiavania a obnovy drôtenky.
V dobrom roku sa výdavky a prínos približne rovnajú, alebo finančný prínos mierne prevyšuje výdavky. V tomto roku (2014) však boli výdavky oveľa vyššie ako v minulých rokoch, lebo rok bol veľmi zlý, striekať sa muselo viackrát, ako po iné roky. V mojom prípade bol vinohrad striekaný v agrotechnických termínoch 9 krát (oproti 4 - 5 krát po iné roky) a aj tak sa nepodarilo úrodu úplne zachrániť a bola oveľa nižšia ako po minulé roky. Preto som bol po zrátaní výdavkov a prínosov v mínuse 140.- EUR a to som ešte spústu práce urobil vo vinohrade sám. Takže ten mínus je ešte oveľa nižší.
Výdavky na vinohrad sa síce dajú čiastočne znížiť ak sa zredukujú niektoré práce napr. pletie, vyplievanie, plečkovanie či snímanie, ale to vinohradu neprospieva a vyzerá zanedbaný či neobrábaný.
Všetko toto spôsobuje, že sa mnohí majitelia vinohradov prestanú starať o vinohrad a snažia sa ho (ak s dá) čím skôr výhodne predať. Preto sa, úprimne povedané, ani nečudujem ich správaniu.
Myslím si, že sa treba tomuto problému aktívne venovať a spoločnými silami nájsť spôsob či opatrenia, ktorými budeme môcť chrániť račianske vinohrady a nie ich čím skôr nechať úplne spustnúť či bezhlavo zastavať bytovými domami. Hoci mi je jasné aj to, že vinohrady v dotyku so zastavaným územím a predurčené na výstavbu už ťažko zachránime, ale pre tie ostatné by sme mali urobiť maximum práce, aby sme ich zachovali a zveľadili pre budúce generácie.
(Ďalšie zaujímavé informácie o víne a vinohradoch vyšli v denníku Nový čas dňa 12.10.2014).
október 2014
Michal Krištofič
0 komentárov:
Zverejnenie komentára