Nedávno som sa pešo prešla, moja prechádzka začala popri železnici, míňala som budovu bývalého Matadoru, a to, čo som tam videla, bola hrôza. Pneumatiky také množstvo, že to určite nevyhodil jednotlivec, smrad, špina, odpadky, schátralé počmárané múry, ktoré každú chvíľu spadnú. Dookola priemyselné budovy a sklady. Peši sa k nim dostanete, keď pôjdete po chodníku. Ale ako? Rozkonárené kríky a vysoká burina znemožňujú normálne pešo prejsť po chodníku. Matka s kočíkom alebo dieťaťom bude mať problém. O tento pozemok sa dlhodobo nik nestará. Pokračujem, míňam opustený pozemok, mal tu stáť LIDL. Je pravda, že tam v minulosti bola tona odpadkov a schátralé budovy. Tie sa upravili, ale nové využitie stále nemá.
Cestička vedie k Policajnej akadémii, kde na vás pozerá torzo luxusného modrého hliníkového plotu. Pôvodne sa tu malo stavať, všetko začalo optimisticky. No len byty a obchody sme nikdy nevideli, jediné, čo vidíme už dlho je veľká jama, ktorá sa časom premenila na priestor na rozmnožovanie komárov a buriny.
Neďaleko je nádherný priam luxusný vstup do sídliska Šajby. Očarujúca monumentálna výšková budova (bývalá ubytovňa Ministerstva vnútra) je skutočne dominanta sídliska. To, že je to domov holubov, potkanov, zdochlín, to je všeobecne známa vec. Že sa postupne rozpadáva a že je nebezpečná, to si asi každý domyslí.
Peši pokračujem po Dopravnej ulici. Na rohu je stará tehlová železničiarska budova – prázdna. Je to ideálna budova, na to, aby sa tu zriadilo múzeum, galéria alebo čokoľvek. Je totiž krásna a mňa veľmi bolí, že sa nenašli žiadne peniaze na jej zmysluplné využitie. Aspoň zatiaľ. Chodník ma privádza k nízkej budove, kde ešte pred pár rokmi boli potraviny. Teraz sa dívam len na schátralú, opustenú, smutnú budovu, bez využitia. Moja prechádzka pokračuje k námestiu, kde okrem Samošky sú len služby na uhasenie smädu. Som ale rada, že konečne sa tu osadil bankomat. Nepátram prečo, nechcem vedieť podnikateľské prepojenie, podstatné je, že tu konečne je. Veľmi by ma zaujímalo, prečo sa tu nenavrhne prechod pre chodcov od Samošky k autobusovej zastávke. Ako sa majú občania dostať na druhú stanu, k bytom, domom, na autobus?
Obchodíky a služby sa začali koncentrovať okolo našej pošty. To je celkom fajn. Neviem, prečo je pošta otvorená aj v sobotu, to asi vybavili v návale predvolebnej horlivosti, ale som nesmierne rada, že je otvorená každý deň do 18 hod. Boli doby, kedy si ľudia brali dovolenku, aby si vedeli prebrať doporučené zásielky.
Svoju pešiu turistiku ukončujem pri kultúrnom stredisku Impulz. Jeho okolie je uspokojivé, ale nijak očarujúce. Nevynechala som ani Paseky, tam som videla natlačené zaparkované autá na tak malom priestore, že som to až ocenila. Šoférsky kumšt.
Tu sa dostávam k najpodstatnejšej časti môjho zamyslenia. KS Impulz je mocenský stánok poslanca, čo tu kraľuje dlhé roky. Budem mu teda hovoriť „kráľ“. Beda tomu, kto si ho nenakloní na svoju stranu. Viditeľné je to pri tom, že KS Impulz nevyužívajú všetci obyvatelia tohto obvodu rovnako, jednak preto, lebo nemajú záujem, a jednak preto, že nemajú čas ani chuť sa s „kráľom“ hádať. Lenže stredisko nie je súkromný majetok „kráľa“. To, že sme pripustili, že s nami niekto manipuluje, rozdeľuje ľudí na vyvolených a zatratených je smutné. Niekomu toto elitárstvo vyhovuje. Profituje z tejto abnormality dlhé roky. Evidentné je to pri tradičnom organizovaní Plesu Rendezákov. Tu „kráľ“ doslova rozhoduje, kto sa baviť na plese bude a kto nie. Potom sa ples mení na rok čo rok rovnakú skupinku tancujúcich ľudí.
Na začiatku tohto článku som sa snažila upriamiť pozornosť na vážne, komplikované miesta (stavby), ktoré treba začať riešiť. Je preto nepochopiteľné, že terajší poslanci sa venujú opisu stretnutí mamičiek pri opekačke a prikladajú im takú vážnosť. Za peniaze daňových poplatníkov sa robí šarkaniáda a iné aktivity, aby sa urobila aj predvolebná agitácia zdarma. Ako keby sme sa zastavili v socializme v roku 1980. Nie, nemám nič proti týmto aktivitám, keby som mala malé deti, aj ja sa určite organizujem, len tá dôležitosť je niekde úplne inde. Bola by som uvítala, keby súčasní poslanci používali mobil, internet, mail a na otázky smerujúce na nich aj kvalifikovane odpovedali. Potešilo by ma, keby poslanec „kráľ“ nevrieskal na ľudí, deti, nenadával im vulgárne, len preto, lebo práve sa mu niečo nepáči. Bola by som potešená, keby „kráľ“ vulgárne neoznačoval ľudí z východu alebo z inej oblasti Slovenska, ktorí sa tu náhodne vyskytujú alebo tu žijú. Informácie o množstve atakov, za mnoho rokov na veľké množstvo žien rôzneho veku je výsledok kraľovania kráľa Rendezu. Najsmutnejšie je, že všetci o tom vedia, aj spolupracovníci, prakticky všetci, ktorí sa s ním stretávajú pri práci i v bežnom živote. Muži, ženy, dokonca i deti. A všetci mlčia.
Za posledné obdobie 22 mesiacov bojujem o Šajby. Je to od začiatku až doteraz občianska aktivita. Ale nedá sa bojovať osamotene donekonečna, my potrebujeme pomoc kolektívnu – miestneho zastupiteľstva, poslancov, starostu, primátora..... Okrem pomoci pri petícii za odstránenie minibaru a herne, 3 interpelácií ani jeden z doteraz zvolených poslancov za obvod Východné nám nepomohol s ničím, nenapísal jeden list, nepomohol pri rokovaniach, dokonca ani pri riešení triviálnych problémov, ani jeden nestál pri nás. Jediná som bola ochotná im posielať informácie. Zato som si užila kráľovské vystúpenie na schôdzi vlastníkov bytov, ktoré sa zmenilo skoro na bitku a trestné oznámenie, užila som si ignoráciu zo stany“ kráľa“, neskôr agresívne správanie na ulici, ohováranie, dehonestáciu mojej osoby a v neposlednom rade aj podlé manipulovanie s budúcimi voličmi. Predovšetkým zabudli, že sú poslanci aj za túto oblasť, a je pre nich pohodlné, keď to za nich spravuje niekto aktívny zdarma.
Nech už voľby roku 2014 dopadnú pre mňa akokoľvek, vyzývam všetkých starých aj mladých Rendezákov, ľudí z celého Východného k voľbám, ženy i mužov, bez ohľadu na to, koho budete voliť, slobodne sa rozhodnite, komu dáte svoj hlas, prejavte svoj názor, či chcete zmenu, alebo Vám to takto vyhovuje. Lebo my všetci, čo tu žijeme a sme ticho, sme to dopustili, a preto naše okolie vyzerá tak ako vyzerá.
Celé detstvo nás učili chodiť a hovoriť, aby sme neskôr stále sedeli a držali hubu.........
Dagmar Gelingerová
kandidátka na poslankyňu za Východné
0 komentárov:
Zverejnenie komentára