Developeri znova a znova siahajú na majetok hlavného mesta,
samosprávni „politici“ im pomáhajú a my občania sme ich užitoční idioti.
S neznesiteľnou ľahkosťou sa nechávame obohrávať o majetok, aby
sme potom straty kryli vypínaním verejného osvetlenia či drastickým
osekávaním verejných služieb. Baví nás táto hra? alebo sme masochisti?? či sa
jednoducho nevieme brániť sofistikovanej bezočivosti a presilovke developerov a
„politikov“???
Na zajtrajšie mestské
zastupiteľstvo je predložený návrh zámeny pozemku na Hagarovej (Krasňany) za
pozemky hlavného mesta a MČ Rača, ktorý predpokladá približne dva
a pol násobné „preplatenie“ reálnej hodnoty pozemku investora. Ak
poslanci zámenu schvália, mesto príde podľa J&T scenára „Kráľova hora“ o majetok tentoraz
„len“ v hodnote vyše 500 tis. €. Užitočným idiotom zajtrajšej transakcie majú
byť obyvatelia mestskej časti Rača...
Zhodou okolností bol pred
týždňom na portáli www. petrzalcan.sk publikovaný článok Martina Kuglu Ako na developerov? o
kauze Kráľova hora. Kauza Hagarova prebieha ako cez kopirák, preto so súhlasom
autora preberáme článok v plnom znení.
Ako na developerov?
Bratislava aj Petržalka potrebujú rozvoj. Ten
však musí byť v súlade s potrebami obyvateľov, dopravnou obslužnosťou
a charakterom územia. Developeri môžu byť cenným partnerom mesta
a jeho obyvateľov, ak postupujú v súlade s verejným záujmom. Exemplárnym
príkladom keď magistrát robil presný naopak – v prospech developerov,
v neprospech verejného záujmu je kauza Kráľova hora.
Kauza Kráľova hora
Kráľova hora je lúka nad Karlovou Vsou kde
firma blízka J&T
plánovala výstavbu, proti ktorej sa zdvihla vlna verejného odporu. Samospráva
má celé spektrum nástrojov, ako vo verejnom záujme výstavbe zabrániť. Napríklad
obmedziť dopravu, či vyhlásiť obstaranie územného plánu zóny. To je to dôvod,
pre ktorý sa môže vyhlásiť stavebná uzávera. A následne zmeniť mestský
Územný plán z výstavby v danej lokalite na zeleň. Developer by tak na
pozemkoch stavať nemohol.
Nestalo sa tak. Naopak - v Zmenách územného
plánu č. 2 sa zmäkčili regulatívy, čím sa výstavba ešte uľahčila. Prijatým
riešením sa stala zámena za niekoľkonásobne lukratívnejšie pozemky v iných
mestských častiach, najmä Petržalke. Toto riešenie prináša absurdný výsledok,
keď dôsledkom odporu verejnosti proti aktivitám developera - je jeho
niekoľkonásobný zisk.
Pre Petržalku má celá táto kauza ešte
absurdnejšiu dohru. Magistrát „zrazu“ zistil, že v prospech firmy v júli
zamenil aj pozemky, ktoré potrebuje pre budovanie Nosného systému MHD. Časť z
nich sa tak v septembri rozhodlo zameniť znova. Zamení sa však väčšia
plocha, s tým že firma blízka J&T „uhradí rozdiel“ - 88 Eur za meter, čo je násobne nižšia
cena, ako trhová v tej lokalite. Aj takto magistrát pracuje
v prospech developerov, na úkor verejného záujmu.
Môže developer samosprávu žalovať?
Mesto nakoniec na Kráľovej hore urobilo to, čo
malo na začiatku – už na vlastných pozemkoch zmenilo územný plán. Argumentom,
prečo mesto nechcelo zmeniť Územný plán hneď, bola hrozba žalobou o náhradu
škody zo strany developera. Už na prvý pohľad je táto logika absurdná –
samospráva zmeniť v Územnom pláne zeleň na výstavbu môže, naopak však nie?
Pozrime sa však na právne stanoviská ktoré zastupiteľstvu predložil primátor.
Analýza zástupkyne petičného výboru stručne
skonštatovala, že na vyvodenie zodpovednosti za škodu by muselo nastať
porušenie zákona. Obec vykonávajúca svoju zákonnú pôsobnosť v oblasti
územného plánovania tým zákon neporuší a teda akákoľvek žaloba
o náhradu škody je právne irelevantná. Analýza právnikov mesta však pred
žalobou varuje, hlavný argument opiera o konkrétne rozhodnutie Ústavného
súdu, kde ten skutočne vyhovel nároku sťažovateľa v podobnej veci.
Zaujímavé to začína byť, keď si spomínané
rozhodnutie súdu skutočne nájdete
a preštudujete. Hneď na začiatku stanoviska totiž Ústavný súd konštatuje,
že v spomínanom prípade o ktorom rozhodoval „neboli splnené zákonné
podmienky... a náležitosti ustanovené zákonom o územnom plánovaní a
stavebnom konaní.“ Teda presne to, čo ako podmienku pre úspešnú žalobu
o náhradu škody uviedla právnička petičného výboru *). Ak by mesto zákonne
zmenilo Územný plán, žiadna žaloba by nehrozila! Mestské zastupiteľstvo tak
bolo zámerne zmanipulované. Ak by primátor predložil poslancom pravdivú právnu
analýzu, pozemky v Petržalke by stále mohli byť vo vlastníctve mesta.
Toto je exemplárny príklad, ako politici
namiesto využitia štandardných a zákonných možností, ktoré majú hrajú
v prospech developerov – proti verejnému záujmu. Územné plánovanie je
základným nástrojom samosprávy na reguláciu územia, stačí len aby politici
tieto nástroje aj využívali. Vždy sa však hľadá riešenie, „prečo to nejde“ a
ako uspokojiť developera. Nie „ako by to išlo“.
Martin
Kugla,
kandidát na poslanca miestneho a mestského
zastupiteľstva
za Petržalku
*) POZNÁMKA AUTORA:
Zaujímavé je, že
v analýze magistrátu bolo uvedené číslo rozhodnutia ÚS 60/69. Také ale neexistuje.
Predmetné rozhodnutie má č. ÚS 60/96.
Ťažko povedať, či išlo o preklep, alebo zámer, aby si toto uznesenie ÚS
nejaký iniciatívny poslanec priamo na zasadnutí nevyhľadal...
(článok prevzatý
z portálu Petržalčan)
Autor úvodu
k článku „Ako na developerov“:
Miro Ščibrany
správca portálu račan.sk
a člen redakcie
občasníka račan.sk výber
Súvisiace
články:
K poznámke autora: asi majú autori analýzy bližšie k polohe 69, ako k relevantným podkladom (napr. rozhodnutie ÚS 60/96). V prípade Magistrátu a jeho staff nič neobvyklé :-(
OdpovedaťOdstrániť