Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Rozhovor s kandidátom na primátora hlavného mesta SR Bratislavy.

Na post primátora Vás navrhla SDKÚ-DS, sľubne vyzerala aj podpora Siete. Nakoniec ste z SDKÚ-DS vystúpili a Sieť s SDKÚ-DS podporujú kandidátku Siete. Môžete tento pre bežného voliča nezrozumiteľný vývoj objasniť?


„Už od januára som sa snažil zjednotiť čo najširšiu stredopravú koalíciu, ktorá by bola alternatívou kandidáta Smeru Milana Ftáčnika. Ale priznám sa, že toto bolo prvýkrát v mojom politickom živote, čo som sa zúčastnil takýchto vyjednávaní, a bol som z toho sklamaný. S prekvapením som zistil, že debata sa vždy viedla o delení si mandátov, stoličiek, vplyvu v mestských podnikoch. Akoby nikoho nezaujímali riešenia bratislavských problémov, doprava, čistota, developeri, Hlavná stanica, PKO atď.

Mal som dojem, že stranám vôbec nevadí, aby SMER a pán Ftáčnik pokračovali. A to znamená pokračovanie stagnácie. Preto som sa rozhodol, že budem kandidovať ako nezávislý kandidát a vystupujem z SDKÚ-DS. Nechcem byť a nebudem súčasťou žiadnych politických hier a obchodov, nebudem objektom vyjednávania, chcem sa naplno venovať programu a problémom ľudí. Kampaň si budem financovať sám a svoje majetkové pomery som kedykoľvek pripravený doložiť. K tomu istému vyzývam aj ďalších kandidátov.“

Ako vicežupan BSK ste boli blízkym spolupracovníkom Pavla Freša a silným hráčom SDKÚ-DS. Dnes ste nezávislý kandidát a Pavol Frešo a SDKÚ-DS sú Vašim protivníkom. Ako sa s týmto zvratom vyrovnávate?

„Nepovažujem to za žiaden zvrat a nepovažujem ani Pavla Freša, ani SDKÚ-DS za mojich protivníkov. Ak je niekto mojim protivníkom, je to odchádzajúci primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý naše mesto za štyri roky nikam neposunul a je najvyšší čas, aby po 25 rokoch v politike prenechal miesto aktívnejším ľuďom.“

Súčasné mestské zastupiteľstvo (MsZ) Bratislavy sa vo verejnosti „teší“ povesti spolku, kde si SDKÚ-DS a SMER-SD navzájom podporovali rôzne skupinové záujmy. Nepadá tieň týchto čachrov aj na Vás ako predsedu poslaneckého klubu SDKÚ-DS?

„Keď som pred štyrmi rokmi nastupoval ako mestský poslanec, bol som politickým nováčikom. Je pravda, že som bol zvolený za šéfa klubu, ktorého niektorí členovia nehlasovali vždy v súlade s mojim presvedčením, ale na to sa musíte opýtať ich. Ja si za všetkými mojimi hlasovaniami stojím a môžem ich kedykoľvek obhájiť.“

Stáli ste za memorandom a legislatívnymi zmenami, ktorých cieľom bolo chrániť vinohrady a vinohradníctvo aj v hl. meste. Skutočnosť je taká, že vinohrady v Bratislave miznú ako jarný sneh. Čo s tým hodláte urobiť ako primátor?

„Jednoznačne treba sprísniť územný plán mesta, čo je v podstate jeho hlavný zákon. Podarilo sa mi to ešte ako vicežupanovi v rámci celého Bratislavského kraja, ale treba to dokončiť aj na území celého mesta. No a ako ste spomenuli, pripravil som novelu zákona o vinohradníctve, ktorá vylučuje možnosť likvidácie vinohradov a ako primátor hlavného mesta by som ju v parlamente určite presadil. Vinohrady sú totiž nielen naše historické dedičstvo, ale sú aj mestotvorným prvkom, ktorý si všade vo svete všemožne chránia.“

Cesty sú vo väčšine mestských častí preťažené, v špičke sú bežné frustrujúce zápchy. Parkoviská sú nedostatkovým tovarom a predmetom nekalého podnikania. Aký máte na riešenie tohto stavu recept? S akou dopravnou a parkovacou politikou prichádzate?

„Riešením je dostať ľudí z áut na koľajnice, čiže zapojiť do prepravy ľudí koľajovú dopravu. V Bratislave je 80 kilometrov železničnej trate, ktorá je nevyužitá na prepravu ľudí. Ľudí by mohla prepravovať podobne ako v susednej Viedni mestská železnica, čiže niečo ako bratislavský S-Bahn. Predpokladom toho je však návrat k pozastavenému projektu novej hlavnej železničnej stanice na Trnavskom mýte a prepojeniu severnej a južnej časti Bratislavy cez Starý most. To znamená, že Starý most musí byť schopný uniesť tieto ľahké železničné vozidlá a podľa mojich informácií to možné bude.

Vyššie uvedené riešenie by do veľkej miery riešilo aj problém s parkovaním, keďže by sa zásadne zmenšil počet áut, ktoré každý deň prichádzajú do mesta. Záchytné parkoviská by mohli byť napríklad v Lamači, Pezinku, či v Dunajskej Lužnej. A samozrejme treba konečne zaviesť jednotnú parkovaciu politiku, ktorá by zvýhodňovala Bratislavčanov a zaviedla poplatky pre ľudí, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt.“

Aký je Váš postoj k zahusťovaniu stabilizovaných území a k masívnej výstavbe bytov v nových lokalitách? Aká je Vaša vízia rozvoja Bratislavy na najbližšie štyri roky? Aká na najbližšiu dekádu?

„Nie som za absolútny zákaz akejkoľvek výstavby, ale bezpodmienečne musí platiť princíp, že najprv to musí byť výhodné pre Bratislavčanov a mesto, a až potom pre developera. Zlým príkladom je výstavba v Chorvátskom Grobe, kde sa tento princíp neuplatnil a preto to tam teraz tak vyzerá. Pravidlá musí určovať mesto developerom, nie naopak. To je môj cieľ.“

Ďakujem Vám za rozhovor a hlavnému mestu prajem dobrého primátora.


Zhováral sa Miro Ščibrany
redaktor občianskeho portálu račan.sk
a  časopisu račan.sk výber



Viac informácií:


8 komentárov:

  1. Dobre vedieť, že niekto chce začať chrániť pozemky vinohradov pred zabetónovaním.

    Však výstavby sa robia pre ľudí (a nie pre devoloperov). Prečo potom nemôžu nejakým projektom (od určitej veľkosti) postihnutí ľudia sami rozhodnúť, či s ním súhlasia?

    Nechať rozhodovať developerov znamená kompletné zabetónovanie celého životného prostredia - urobia krátkodobé zisky a nechajú ľudí na ďalšie desaťročia s problémami samých. Developerom je životné prostredie jedno. Oni by zabetónovali aj Vysoké Tatry, keby mohli s tým urobiť zisk.

    Či z týchto nových sľubov politikov niečo bude, sa ešte uvidí. Ale dnešní politici už ukázali, že okrem prázdnych fráz - a mávaním zeleným figovým listom pred voľbami - sa na nich nedá spoľahnúť a treba dať šancu iným politikom. Dnešní politici chcú dostať len "zelené" hlasy (lebo ľudia chcú žiť v dobrom životnom prostredí). Ale po voľbách nechaju týmito hlasmi zase zabetónovať len ďalšie časti mesta. Takže už šancu mali a nevyužili ju v prosbech obyvateľov - nech to skúsia iní.

    Napr. v Rači (kde je veľa vinohradov, ktoré sa majú zničiť) by som odporúčal odvolenie súčasného "zeleného" starostu Pilinského, lebo za jeho doby sa vodilo dobre len developerom - a po voľbách by to s ním určite inakšie nebolo.

    Takže taká kombinácia Nesrovnal pre BA a Drotován pre Raču by mohlo znamenať, že vinohrady môžu mať budúcnosť. A dúfam, že sa za tento príspevok po ďalšej volebnej perióde nebudem ospravedlňovať. Ja im šancu dám a budem pozorne sledovať, čo z toho bude. Pre vinohrady to podľa dnešných stavebných plánov horšie už aj tak nemôže byť.
    Nech teda skúsia noví politici dosiahnuť sľubovanú ochranu vinohradov a svahov aj pre budúce generácie. Prajem im veľa úspechov.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Máte úplnú pravdu ak odporúčate „odvolenie“ súčasného "zeleného starostu". Ja ho voliť určite budem! 

    Len by ma zaujímalo, odkiaľ ste prišli na to, že za jeho doby sa vodilo dobre len developerom? Porovnali ste si niekedy, koľko developerských projektov bolo zrealizovaných za pôsobenia predchádzajúceho starostu a koľko za súčasného?
    Viete napr. o tom, že práve prebiehajúcu výstavbu na Záhumeniciach "Radničné námestie" schválil predchádzajúci starosta Zvonár a to až po voľbách v r.2010, keď už vedel, že v úrade končí? Odporúčam prečítať si tieto články:
    http://www.racaweb.sk/podari-sa-raci-husarsky-kusok-na-rustaveliho-moze-byt-park-namiesto-bytovky/
    http://www.racaweb.sk/raca-ziada-aby-park-na-zahumeniciach-vybudoval-investor-ten-o-ziada-obec/

    Takže by bolo vhodné nezavádzať čitateľov príspevkami, ktoré majú veľmi blízko rétorike kandidáta č.1 na račianskeho starostu.

    A takisto Vašu vetu „V Rači, kde je veľa vinohradov, ktoré sa majú zničiť“ si dovoľujem poopraviť na „V Rači, kde je veľa vinohradov, ktoré sú zničené“.
    Kedy ste sa naposledy prešli po račianskych viniciach? Vyčleňte si prosím čas a prejdite sa cez vinice od Vajnorskej doliny až po Peknú cestu. Netrúfam si odhadnúť percento vinohradov, ktoré sú opustené, neobrábané a úplne zničené. Na mnohých miestach sú to stovky metrov štvorcových plochy. A tieto vinohrady nezničili developeri. Ale nechali ich schátrať ich vlastníci, ktorí by sa vo väčšine prípadov o ne radi s láskou starali, tak ako ich predkovia po celé roky. Ale súčasná situácia, kedy je ochrana vinohradov daná len zákonmi a žiadnou podporou zo strany štátu, im to bohužiaľ nedovoľuje.
    Nikto, kto v živote vo vinici nepracoval, si nevie predstaviť aká ťažká je vinohradnícka práca. Koľko času a financií treba vložiť do toho, aby vám vinič pekne zarodil. A nikto okrem vinohradníkov nevie, koľko času a financií je stratených, keď na zničenie celej námahy stačí napríklad jarný mráz, rozmnoženie húseníc, jedno krupobitie, rozmnoženie múčnatky alebo peronospóry, nedostatok slnka v čase dozrievania, nájazdy lesnej zveri, húfov škorcov a v neposlednom rade zlodejov, ktorí vás zbavia úrody za pár hodín.
    Takže sa ani vlastníkom spustnutých vinohradov nečudujem, že ich vinohrady sú v stave v akom sú. Mňa by to tiež prestalo baviť, tak ako to prestáva baviť členov mojej rodiny, ktorí nedajú dopustiť na svoje vinohrady a s vypätím všetkých síl sa ich snažia udržať v akom-takom stave.
    Pre všetkých „záchrancov“ zničených vinohradov mám návrh. Skúste si na dva-tri roky prenajať minimálne 15 árov vinohradu a snažte sa popri zamestnaní, starostlivosti o deti a domácnosť, venovať vinohradu tak, aby ste dosiahli čo najvyššiu úrodu. To znamená – robiť všetky vinohradnícke práce od skorej jari do neskorej jesene, ktoré sa vo vinohrade robiť musia, kupovať postreky, vzdať sa víkendov s rodinou, dovoleniek, lyžovačiek a ak sa vám podarí úspešne pozbierať úrodu, následne sa postarať o jej spracovanie. Ak sa rozhodnete dorobiť si vlastné víno, budete si musieť nájsť nejaký vhodný priestor, kde všetky činnosti so spracovaním hrozna, výrobou a uskladnením vína budete môcť vykonávať. Ak takýto priestor nenájdete, úrodu sa vám možno podarí predať niektorému vášmu konkurentovi. Ale verte tomu, že tento výnos vám nepokryje ani náklady na kúpu postrekov...

    Toto by si mali uvedomiť naši zákonodarcovia a „ochrancovia“ vinohradov. Ak chcú zachraňovať vinohrady, nech ich zachraňujú, ale nie len vymýšľaním zákonov, ktoré nič neriešia...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Samozrejme, že môžete voliť to, čo pokladáte za správne. Dôležité je len to, aby na konci viac ľudí myslelo inakšie ako vy - to úplne stačí. K tomu ste asi neúmyselne potvrdili, že pán Pilinský je vaša nádej, že sa vinohrady zabetónujú (aspoň tomu nezabráni). To, že sa koncom 90-tych odohrávali ešte väčšie podvody, nie je pre dnešnú situáciu argument. Alebo chcete tým povedať, že treba zvoliť politikov, ktorí spätne dokážu tie bývalé nezmysly opraviť? Však aj na Kolibe sa po vyrúbaní stromov spätne zmenil zákon, aby sa to viac / menej legalizovalo. Zástavba Malých Kraňan, ... ešte nie je doriešená, lebo vykácanie vinohradov bolo nelegálne ...

    A konkrétne k vašim (oprávneným) žalospevom. Samozrejme, že asi nemáte s vinohradmi ľahkú situáciu. To ale nie je argument na to, že sa tieto pozemky majú zmeniť na stavebné a zabetónovať. Vy chcete vyriešiť váš problém na úkor zničenia životného prostredia pre tisícky obyvateľov. A tam sa tieto tisícky ľudí môžu postaviť a nesúhlasiť s vašim názorom.

    Ináč nie ste jediný, kto má problémy. Myslíte si, že viesť nejakú firmu je len zbieranie peňazí - sú aj takí, ale je aj veľa podnikateľov, ktorí to tiež nemajú ľahšie ako vy a neriešia situáciu bedákaním.

    Vy máte pozemok, ktorý je vinohrad. Ak ho už nechcete, tak ho môžete predať, ale úlohou politiky je zabezpečiť, aby sa z toho za žiadnej okolnosti nestal stavebný pozemok, alebo sa na ňom postavila nejaká dopravná tepna cez sídlisko, ...

    Musí existovať aj lepšie riešenie, ako zabetónovanie celého územia fušeráckymi developermi, ktorí pre zisk zničia aj posledné kúty s dobrým životným prostredím. T.j. reklamujú pre svoje projekty aj dobrým životným prostredím - až pokiaľ ho kompletne nezabetónujú a potom tiahnu ďalej betónovať.

    Teda vážený. Voľte si vášho zástupcu pre zelený betón. Ja dúfam, že ľudia už pochopili, akými trikmi sa pracuje a zvolia niečo iné. Pána Drotována (kandidát v Rači) nepoznám dobre, ale čo som od neho počul, sa mi zdalo byť seriózne - tak nech dostane šancu - nič viac, ani nič menej. Ak ju využije, tak sa osvedčí pre viac - čo slovenskej politike len prospeje.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ad Unknown 3. októbra 2014 17:28:

    súhlasím, že 1) ľudia žijúci v dotknutom území by mali mať omnoho viac REÁLNYCH právomocí ovplyvňovať územný rozvoj, 2) politikom, ktorí šancu mali a premárnili ju, treba vo voľbách vziať moc a šancu dať tým, ktorí preukazujú väčšie schopnosti, odbornejšie znalosti a čestnejšie postoje.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ad Anonymný 9. októbra 2014 13:59 - developeri:

    otázka „koľko developerských projektov bolo zrealizovaných za pôsobenia predchádzajúceho starostu a koľko za súčasného?“ je určite oprávnená, no zďaleka nevystihuje podstatu problému, ktorý sa dá stručne označiť ako „nezmyselné developerské projekty“. tých sa práve za tohto starostu v podobe urbanistických štúdií vyrojilo toľko, že keby sa o dva-štyri roky zrealizovali, Rača a jej vinohrady sa zmenia na betónovú džungľu, počet obyvateľov sa zvýši na vyše 30 tis. (50% nárast!) a skolabuje dopravná aj sociálna infraštruktúra.

    a práve tu je hlavný „hriech“ súčasného starostu: že namiesto toho, aby sa postavil na stranu obyvateľov Rače, chytil stranu developerom. nikde sa voči nezmyselnej výstavbe nevymedzil, nikde ju neoponoval, dal jej úplne voľný priebeh! úlohy, ktoré patria starostovi, prevzal poslanec Michal Drotován, detailne a odborne oponoval každý jeden nezmyselný zámer a získal si tým dôveru obyvateľov. voči súčasnému starostovi je nielenže alternatívou, ktorá stojí za uváženie, ale doslova jedinou možnosťou.

    namiesto nekompetencie a bezchrbtovej podpory developerov musí do úradu starostu prísť kompetencia a principiálna politika obhajujúca oprávnené záujmy obyvateľov Rače a ich právo na kvalitné bývanie a život.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ad Anonymný 9. októbra 2014 13:59 - ochrana vinohradov:

    na chátraní viníc majú nepochybne svoj podiel aj vlastníci, aj ťažká práca, aj nízka výnosnosť malovinohradníčenia, no za mnohými neobrábanými vinicami nepriamo stoja developeri. tí s veľkým časovým predstihom (10? 15? rokov) skupujú vinice aj tam, kde zatiaľ platný územný plán hl. mesta výstavbu nepredpokladá. ponúkajú ceny, ktoré sú cca 3- až 4-násobne vyššie než sú ceny, za ktoré sa „oplatí“ kúpiť vinicu na vinohradníčenie a to je pre mnohých majiteľov priveľké pokušenie. developeri to berú ako investíciu, lebo tieto ceny sú mnohonásobne nižšie ako ceny stavebných pozemkov, ktoré koniec-koncov budú skôr rásť než klesať. a developeri vedia, že chátranie viníc spolu s tlakom na zmeny územného plánu raz dosiahnu svoje - niektoré zámery v Rači majú presne tento charakter už dnes (Malé Krasňany, Ohňavy, Račany Rosso).

    na druhej strane útrapy vinohradníčenia netreba zveličovať, veď od čias našich otcov, dedov a pradedov do pestovania hrozna a dorábania vína výrazne prenikla technika a mechanizácia. oporou pre malých vinohradníkov sú strední a veľkí vinohradníci. tým sa oplatí prenajímať svoju techniku a poskytovať služby práve na najnamáhavejšie práce (oranie / plečkovanie, kosenie, striekanie, odvoz úrody, ...) a tak sú spokojné obe strany a vzniká fungujúca infraštruktúra.

    súhlasím, že vinohradníctvo si zaslúži podporu, a to hlavne kvôli tomu, že vinice sú aj krajinotvorný prvok, z ktorého majú úžitok všetci obyvatelia Rača / inej vinohradníckej obce. podporu ale treba poskytovať transparentne, aby bola „spravodlivá“ a nezvrhávala sa na protekcionizmus, ktorého sme svedkami v Rači za súčasného starostu. protekcionizmu sa iste darí aj vďaka tomu, že poslancom a vicestarostom je vinohradník a vinár Miloš Máťuš a že súčasný starosta má sklon za obecné peniaze si kupovať hlasy nielen vinohradníkov.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ad Unknown 10. októbra 2014 10:53

    prácu kandidáta na starostu Rače Michala Drotována sledujem vyše 2 rokov z tesnej blízkosti a vidím to tak, že súčasného starostu prevyšuje po všetkých stránkach. aj v čestnosti a otvorenosti politiky, aj v tom, že kým Drotovánovo slovo platí pre obyvateľov Rače, Pilinského platí pre developerov.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Anonymný hovorí: 9. októbra 2014 13:59. To ešte uvidíme, čo urobí Pilinský po 16.novembri za situacie, že nebude zvolený za starostu.

    OdpovedaťOdstrániť