Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

10.12.14
0
Peter Orgler: Ľahšie je byť hráčom ako trénerom.


V slovenskej extralige patril medzi elitných rozohrávačov svojej doby. Dnes sa venuje trénovaniu v dvoch bratislavských kluboch. Redakcia Basket.sk sa rozprávala s bývalým výborným hráčom a aktuálne uznávaným koučom Petrom Orglerom.

Po skončení úspešnej hráčskej kariéry ste sa rozhodli pre trénerský chlebíček. Aké boli vaše začiatky v tejto funkcii?

S trénovaním som sa zoznamoval už počas aktívneho hrania, vždy som trénoval nejaké žiacke družstvo tam, kde som momentálne pôsobil. Vážnejšie s trénovaním som začal až po skončení hráčskej kariéry a to keď som začal pôsobiť vo funkcii učiteľ–tréner na Gymnáziu Hubeného v Bratislave, kde boli športové triedy so zameraním na basketbal. Ako sa hovorí, ľahšie je byť hráčom ako trénerom, tak o tom som sa začal presviedčať vtedy, keď som vstúpil do trénovania. Tak, ako každé začiatky, aj mňa každý tréning posúval dopredu a až v samotnej praxi som sa presvedčil, že naučiť hráčov niečo nové a potom to realizovať v samotných zápasoch nie je až také jednoduché.“

Dlhodobo pôsobíte na bratislavskom Gymnáziu Hubeného, v minulej sezóne ste trénovali aj mužov Trnavy. Prečo ste sa rozhodli pre prechod z juniorskej do mužskej kategórie?

Ja som väčšinou vždy trénoval aj mládežnícke a mužské družstvá súčasne, či to už bolo v Trnave, kde som rozbiehal mužský basketbal, alebo v BSC Bratislava. A je tomu tak aj v súčasnosti, keď zároveň trénujem kadetov BSC Bratislava a mužov MBK Karlovka „B“. Napĺňalo ma to obsahom tréningovej práce u mládeže, kde som sa venoval viacej individuálnym herným činnostiam a menej herným kombináciám a taktickej stratégii vedenia zápasov a u mužov to bolo opačne. Náplň tréningovej práce u mládeže a mužov bola rozdielna a v konečnom dôsledku to vyústilo do toho, že to, čo som nemohol realizovať u detí, som realizoval u mužov.“

Ak by prišla ponuka z extraligy, máte ambíciu viesť mužstvo v najvyššej súťaži?

Ja som už nejaké ponuky mal, ale po prehodnotení som ich odmietol a momentálne neuvažujem nad tým, že by som mal záujem trénovať extraligové družstvo, ale človek nikdy nevie…“

Ste licencovaným trénerom FIBA. Máte v pláne ďalšie vzdelávanie v tejto sfére?

Ja neustále sledujem nové trendy v basketbale. Či už prostredníctvom internetu, kde je naozaj sprístupnené všetko, sledovaním DVD materiálov alebo účasťou na basketbalových seminároch.“

Aký je váš doterajší najväčší trénerský úspech?

Ja by som to nechcel špecifikovať nejakým umiestnením, ale tým, kde som posunul hráčov, ktorí u mňa trénovali a to nielen basketbalovo, ale aj spoločensky.“

Pod vašimi rukami vyrástlo množstvo hráčov, niektorí to dotiahli až do reprezentačných výberov. Ktorí z nich vám utkveli v pamäti ako tí najlepší?

„Ako som už spomínal, vážnejšie tréningové začiatky sa spájajú s mojím príchodom na "Hubenku“ a tam pôsobilo veľa šikovných hráčov. Ja by som spomenul aspoň dvoch a to Pavla „Lošiho“ Lošonského a Petra „Pepeho“ Šimeka, ktorí naozaj poctivo trénovali a neúnavne išli za svojim cieľom.“

Projekt A-tímu Karlovky počíta s výhradne slovenskými hráčmi. Má podľa vás mužstvo v extralige šancu na úspech aj bez pomoci legionárov?

Už to je úspech, že išli do toho so slovenskými hráčmi a podávajú sympatické výkony a dokážu aj vyhrávať. Pre mňa je to obzvlášť blízke, lebo ja som prešiel takýmto modelom počas môjho vysokoškolského štúdia v Bratislave a v družstve Slávia SVŠT sa zišla skvelá partia študentov–basketbalistov, ktorá v silnej česko-slovenskej lige dokázala hrať výborný basket. Prilákala do hľadiska veľa divákov a pre mnohých hráčov bola Slávia SVŠT odrazovým mostíkom nielen do reprezentácie, ale po skončení štúdia aj pokračovaním ich profesionálnej basketbalovej kariéry. Prajem Karlovke, aby na takéto niečo podobné nadviazala, aj keď v dnešných podmienkach je to veľmi náročné.“

Mužský basketbal na Slovensku láka do hál čoraz viac divákov, ale reprezentácii sa nedarí a stále sa potáca v európskom suteréne. Aké sú hlavné príčiny tejto situácie? Čo môže pomôcť rozvoju mužského basketbalu na Slovensku?

Aj ja sa zamýšľam nad tým, prečo je to tak. Trošku sme zaspali dobu a už dlhodobo ideme na akúsi zotrvačnosť a chceme ešte stále ťažiť z toho, čo tu niekedy ako-tak fungovalo. Doba sa však zmenila a my sme to opomenuli a neprispôsobili sme sa novým trendom. S tým, že deti dostali aj iné možnosti využitia trávenia voľného času začal trpieť šport a basketbal zvlášť. Vzniklo veľmi veľa voľno časových aktivít hoby–funny, kde rodičia umiestnili svoje deti a tým aj organizovaný šport sa zrazu začal meniť na takúto aktivitu. Znížili sme náročnosť a kvalitu tréningového procesu aj pre nedostatok detí v jednotlivých družstvách, nie je v nich konkurenčné prostredie a to ich nenúti prekročiť svoj prah bolesti a výkonnostne sa posunúť ďalej.

Malé detičky dokážeme ešte zdravo poblázniť, nadchnúť, ale dospievaním a aj tým, že nemáme smerovanie mládežníckeho basketbalu, rýchlo strácajú zmysel prečo to robiť. Nemajú motiváciu, víziu či vzory prečo by mali tvrdo a systematicky trénovať a aj preto prúdi do mužského basketbalu stále menej kvalitných hráčov. Basketbal stratil vážnosť a hlavne dôveru svojimi neustálymi aférami a je naozaj najvyšší čas pre zmenu v dlhodobom smerovaní slovenského basketbalu vo všetkých kategóriách.

Čo sa týka mužskej reprezentácie, keď sa podarí presvedčiť reprezentovať všetkých našich najlepších hráčov pôsobiacich na Slovensku, v zahraničí, doplnených o najtalentova­nejších mladých hráčov, zabezpečením optimálnych podmienok na prípravu, pod taktovkou takého skvelého lídra akým je Tóno Gavel, ktorý chcel, ale donedávna nemohol reprezentovať, tak potom by sa to potácanie mohlo skončiť. Pre rozvoj basketbalu musíme zastaviť znižovanie počtu detí so záujmom o basketbal, ísť až do kategórie detí predškolského veku a tam ich zábavnou formou získavať pre náš šport. Výborná je myšlienka baby-basketu, ktorá sa v súčasnosti realizuje pod záštitou SBA, ale musí systematicky pokračovať a ešte viac rozširovať svoje aktivity.“




0 komentárov:

Zverejnenie komentára