O pripojení Račištorfu k Bratislave sa hovorilo už počas vojny, na rozdiel od Karlovej Vsi (pripojenej v roku 1943) sa to však už nerealizovalo. Na základe vyhlášky Úradu vlády č. 660/1946 bolo nakoniec rozhodnuté o pripojení Petržalky, Prievozu, Lamača, Dúbravky, Devína, Rače a Vajnôr k Bratislave s právnou účinnosťou od 1. apríla 1946. Právny status aj kataster Rače sa v rokoch 1946-1989 menil, nebola však samosprávna, ale riadená cez MNV a pod. V roku 1960 sa aj zásadne upravil kataster. Od roku 1990 dodnes je Rača samosprávna mestská časť Bratislavy v dnešnom katastri. Delí sa na miestne časti Rača, Krasňany, Východné, ktoré však nemajú samostatné katastrálne územie (narozdiel od Nív či Vinohradov), teda nie sú definované jednoznačnými hranicami mimo volebných okrskov. K tomu treba ešte prirátať Žabí Majer a Pánty, kde nie je úplne jasný geografický a miestopisný status v rámci Rače.
Na obrázku je približná katastrálna hranica medzi Račištorfom a Bratislavou v roku 1935 - ukazuje, že odvolávanie sa na historické hranice Račištorfu (kam patril aj Rendez a pasienky) do tejto témy svetlo neprinesú.
V prvom rade treba uviesť, že Račankou či Račanom je každý obyvateľ Rače, ktorý býva v našej mestskej časti. Nie je tu priestor na to, aby sa niekto vyvyšoval či niekoho ponižoval preto, že nebýva na správnej ulici alebo prípadne na nej nebýva dostatočne dlho - rozvoj celej mestskej časti musí byť rovnomerný. Budenie vášne o tejto otázke nie je fér a ten, kto ju vyťahuje, sa chytá slamky.
Vymedzovanie oni a my je vlastné ľudstvu od nepamäti. V kmeňovej štruktúre bolo otázkou života a smrti rýchle a správne zaradenie o tom, kto kam patrí (podľa odhadov viac ako 20% ľudí zomieralo násilnou smrťou). Určitá počiatočná nedôvera je ľuďom vlastná. Pamätám si, že keď sme chodili do - dnes už zrušenej - ZŠ Dopravná, prišli k nám noví spolužiaci z vtedy prvých dostavaných domov na sídlisku Šajby (1989-1990). Pre nás to bola exotika, lebo naše uličné teritória sme mali vymedzené (to ešte boli doby, keď sa hneď po škole až do tmy lietalo po vonku) a Šajby nám pripadali ako ďaleká krajina s novými ľuďmi. Rýchlo však zapadli a po pár mesiacoch už ich nikto neriešil ako novoprisťahovalcov. Naša rodina od roku 1947 bývala v Krasňanoch a býval som tam po narodení aj ja. V auguste 1982 sme sa presťahovali na Rendez, kde mojej mame ako zamestnankyni železníc bol pridelený byt.
Veľa rodín, ktoré bývali na Rendezi už od prelomu 19. a 20. storočia vnímali nových obyvateľov (väčšinou mladé rodiny s deťmi) s určitou nedôverou a časť z nich sa uzatvárala do seba - ako však vidieť, tento spôsob riešenia problémov Rendezu zásadný rozvoj nepriniesol. Podobné deliace čiary je v celej Rači vidieť po viacerých líniách (osobných, historických, geografických). Situácia sa mení a ak napríklad v minulosti na Kopaniciach bývali najchudobnejší ľudia, dnes je to naopak. Myslím si, že v dnešnom svete už podobne šarvátky neprinášajú nič zásadne pozitívneho. Rača je náš spoločný domov.
Zdravý lokalpatriotizmus je samozrejme pozitívna vec, ak sa prejavuje aktívne napr. podporou štúdia histórie, zvykov a tradícií. Preto aj dlhodobo podporujem projekt múzea s galériou a obnovu Koloničovej kúrie, lebo práve skúmanie a zachovanie histórie je jednou z veci, ktorá zachová jedinečnú identitu Rače aj pre ďalšie generácie.
Michal Drotován
kandidát na starostu Rače
www.drotovan.sk
0 komentárov:
Zverejnenie komentára