Martin Babík: Svoje pôsobenie nestaviam na nezávislosti, ale na spolupráci

Rozhovor s kandidátom na poslanca MZ Bratislava – Rača za obvod Rača Martinom Babíkom.

• Kto je Martin Babík?

Rok 1969 bol začiatkom mojej cesty s rodičmi a neskôr s vlastnou rodinou k naplneniu daru nám ponúkaného Bohom. Áno, ide o dar možnosti večného života s Bohom. Už z tejto úvodnej vety je zjavné, že kresťanská demokracia je pre mňa nie politika, ale štýl života 😊. Každý máme svoju cestu. Každý do cieľa, ktorý si vytýčime. Každý s prekvapeniami, ktoré ani neočakávame. Na tejto ceste sa nevyhneme chybám, dôležité je však byť k sebe a všetkým navôkol úprimný a chyby naprávať. Vzdelaním technický kybernetik pôsobiaci v oblasti energetiky vo vlastnej súkromnej firme.

• Na základe čoho si sa rozhodol kandidovať na poslanca a prečo za KDH?

Moje rozhodnutie kandidovať v tohtoročných komunálnych voľbách nadväzuje na moje predošlé aktivity v rámci našej mestskej časti, pričom to nie je moja prvá kandidatúra. Rozdiel je v tom, že prvýkrát kandidujem ako člen strany/hnutia. Neuveríte, ale idem proti prúdu. Na rozdiel od mnohých som neostal nezávislý a nestaviam svoje pôsobenie v spoločnosti na nezávislosti, ale na spolupráci. Veď už to, že ste členom aktívnej komunity, v mojom prípade od roku 2014 som aj členom KDH stavia každého z nás do pozície aktívnej spolupráce, kontroly a vzájomného rešpektu. Spolupráca medzi aktívnymi ľuďmi, hoc rôzneho názoru je potrebná. Produkuje profit spoločenstvám, komunitám, ako aj jednotlivým obyvateľom.

• V KV 2014 sa aj vďaka podpore KDH, ktorú presadil vtedajší okresný predseda Juraj Lauko, znovu stal starostom Peter Pilinský. Na akom poste v KDH dnes Juraj Lauko pôsobí? Podporí KDH súčasného starostu aj v KV 2018? Prečo áno/nie?

Juraj Lauko dnes už nie je okresným predsedom a pokiaľ viem, nie je ani aktívnym členom KDH. KDH ako aj naše račianske kluby KDH v týchto komunálnych voľbách vstúpili do spolupráce, teda koalície s ostatnými stranami, ktoré dnes netvoria vládnu väčšinu. Z uvedeného priamo vyplýva, že nepodporujeme súčasného starostu. Prečo áno a prečo nie? No jednoducho preto, že na dvoch stoličkách sa nedá sedieť. V spoločnosti je však potrebná spolupráca medzi ľuďmi, ktorí sedia na jednotlivých stoličkách. Na to však vždy treba prinajmenšom dve osoby 😊. Môj pohľad na svet a na vývoj Rače je iný ako pohľad súčasného starostu, to však neznamená, že v niektorých témach sa neprekrývame. Urbanistický rozvoj Rače si však predstavujem spravovať iným spôsobom, aj keby sme mali ísť pred parlament so žiadosťou o úpravu stavebného zákona, ktorý ako jeden z mála má svoj pôvod spred roka 1989. Vtedy nikto nepredpokladal „dravosť“ jednotlivcov, vtedy vždy rozhodovalo „politbyro“. Zákon je potrebné vystavať nanovo, aby sa nemohli vzájomne na seba vyhovárať primátori, starostovia, poslanci zastupiteľstiev, tvorcovia noriem, architekti, projektanti a najmä draví developeri. Každý z nich ide podľa toho istého zákona a napriek tomu výsledok nie je prevažne v prospech obyvateľov. Deje sa tak najmä v investične zaujímavých územiach a naša mestská časť takou je. Rozvoj urbanizmu človek nemôže zastaviť, je však jeho povinnosťou urobiť všetko preto, aby zodpovedal štandardom rozvoja spoločnosti a aby človek urobil všetko preto, aby nikdy nebol na úkor spoločenstiev, jednotlivcov a tobôž nie na úkor súkromného vlastníctva ľudí.

• Čo vnímaš ako najväčšie problémy Rače a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?

Patrím medzi aktívnych ľudí, ktorí sa snažia svojimi aktivitami zvyšovať kvalitu života nie len sebe samému, vlastnej rodine, ale aj komunitám, spoločenstvám a rovnako tak spoluobyvateľom Rače, Krasnian, Rendezu a Východného, jednoducho obyvateľom Rače. Objektívne povedané nežijeme dobu, v ktorej môžeme hovoriť o neprekonateľných problémoch života. Môžeme hovoriť, a to po prípadnom úspechu vo voľbách budem napĺňať, o zvyšovaní kvality života a zvyšovaní a skvalitňovaní prevádzkových služieb zabezpečovaných vedením mestskej časti. Ide najmä o rozvoj našej budúcnosti skrze výchovu našich detí v kvalitnom, modernom a ekologickom prostredí (čistota a technická vybavenosť škôl, spolupráca so zahraničnými školami). Hneď na ďalšom mieste je skvalitňovanie prostredia života pre ľudí, ktorí už majú svoj ekonomicky aktívny, teda produktívny, vek za sebou, aby mohli svojimi radami ponúkať riešenia mladším a zároveň, aby nestrádali pocit spolupatričnosti od mladších spoluobčanov. Ďalšou oblasťou pre skvalitňovanie života je doprava, tak statická ako aj dynamická. Mimoúrovňové vstupy a parkovacia politika je čoraz viac problematická a tu možno povedať, že pri nepoctivom riešení môže byť spolu s prehustenou výstavbou zdrojom neprekonateľného problému života. Neprekonateľný bude z pohľadu dnešnej doby, kedy my ľudia sme radi, ak zaparkujeme priamo pred domom a do mesta sa dostaneme bez zbytočného zdržiavania v kolónach. Tu sa už dlhší čas zaujímam a podporujem rozvoj a výstavbu mimoúrovňových vstupov do všetkých našich „račianskych obvodov“. Je potrebné si však uvedomiť, že ak chceme zvyšovanie kvality dopravy, budeme musieť aj niečo obetovať. Udržanie a skvalitňovanie života v našej Rači si viem predstaviť najmä zachovaním jej pôvodného vinárskeho charakteru a za oveľa jemnejšej hustoty výstavby. Pre zachovanie vinohradov však nestačí vízia. Je potrebné hľadať nástroje pre výmenu parciel, odpredaj vinohradov tých vinárov, ktorí nevidia budúcnosť svojich vinohradov ako územia, ktoré vždy tvorilo kolorit Rače a radšej si chcú zvýšiť kvalitu svojho života ako aj života svojich blížnych predajom týchto vinohradov. Nemôžme ich v tom obmedzovať, ale hľadať nástroje, ktoré ustália zánik viníc je aj mojím záujmom. Územie našej mestskej časti je vhodné pre rozvoj cestovného ruchu v Bratislave. Naše brány do Karpatského oblúka sú vhodnou bránou aj pre zvyšovanie našej ekonomickej sebestačnosti z výnosov cestovného ruchu. Spoločné dvory sú našim kultúrnym dedičstvom, ale prečo si majú ľudia bývajúci v bytových domoch podávať ruky cez okná oproti sebe vôbec nechápem. VINÁRSTVO je náš spoločný potenciál. V neposlednom rade tu je oblasť energetickej efektívnosti, ktorou vieme dosiahnuť znižovanie nákladov na energie pri prevádzkovaní budov v správe mestskej časti.

• Ako odborník-neposlanec si bol členom Komisie finančnej a majetkovej. Ako v nej fungovala spolupráca? Dali na tvoju mienku?

Pri práci v komisii asi nemá význam hovoriť o spolupráci. Počas môjho pôsobenia vo finančnej komisii sa všetci jej členovia chovali počas zasadaní konštruktívne. Vždy sa hľadali riešenia, ako sa dajú veci riešiť v prospech obyvateľov. Je samozrejmé, že nie všetci sme mali vždy rovnaký názor, no nevšimol som si nikoho, kto by saturoval nejakú tému do vyhroteného nepriateľstva. Naopak aj podľa hodnotenia niektorých poslancov bola táto komisia vraj najkonštruktívnejšou. A či dali na moju mienku? Neviem, pri hlasovaní každý zahrnul napočúvané argumenty a výsledok je taký, aký je. V demokracii rozhoduje väčšina a tu môžem povedať, že v prípadoch, kedy som s niečím nebol stotožnený, som ostal skoro osamotený. Nebolo to však často 😊.

• Dlho sa hovorí o obnove budovy Miestneho úradu na Kubačovej ulici. Je podľa teba ako manažéra energetiky efektívne vrážať peniaze do jej rekonštrukcie, alebo treba uvažovať o iných možnostiach?

Pri rekonštrukcii nejde len o energetickú efektívnosť. Spravovanie majetku mestskej časti alebo verejného, či štátneho nie je jednoduché. Pri rozhodovaní o rekonštrukcii, kúpe nového priestoru alebo sanácii a postavení nového vždy rozhoduje mnoho argumentov, no najmä ekonomika. Tu možno skonštatovať, že naša mestská časť najprv predala pozemky, kde mohla vybudovať úrad na zelenej lúke, neskôr na svojom pozemku vybudovala obecnú záhradu (možno však územie záhrady nebolo možné zastavať, no možno nikto takýto návrh ani neposudzoval) a počas každého tohto konania si vedenie mestskej časti bolo vedomé, že z roka na rok bude budova úradu na Kubačovej ulici menej a menej vyhovujúca, pričom zároveň budova je na cudzom pozemku. Inak, ak by bol pozemok náš, tak rekonštrukcia by dávala najväčší zmysel. Budova bola totiž vždy navrhovaná ako úrad, pričom zároveň má dobrú pozíciu.

• K Rači patria aj Žabí majer a iné lokality. Keby platilo, že Rača je taká krásna ako je najnevzhľadnejšia jej súčasť, tak aké by to bolo vysvedčenie?

Veľmi zlé. Ale zmeniť to nie je jednoduché. Chce to veľa odvahy, spolupráce s vlastníkmi objektov a v neposlednom rade plán a finančné zdroje.

• Bývaš na Alstrovej ulici, v časti, o ktorej sa kvôli parkujúcim automobilom a riziku kolízii proti sebe idúcich vozidiel uvažovalo už viackrát, že bude zjednosmernená. Aký máš na to názor?

Mne by zjednosmernenie ulice neprekážalo.

• Na začiatku roka si sa ako člen školskej rady Spojenej školy de La Salle angažoval proti rozhodnutiu okresného úradu neotvoriť prvú triedu cirkevného osemročného gymnázia v Rači, napokon triedu mohlo otvoriť. Ako vidíš budúcnosť tejto školy?

Budúcnosť každej školy závisí na jej vedení a spolupráce vedenia s rodičmi. Vedenie školy, členovia Inštitútu školských bratov, Školskí bratia, ako aj laickí zástupcovia vo vedení Spojenej školy de La Salle, si počínajú z tohto pohľadu a podľa mňa veľmi dobre. Pre školu je ochotných pracovať veľmi veľa aktívnych rodičov. Z tohto pohľadu je potenciál školy aj vďaka jej cirkevnému charakteru nevyčerpateľný. Čo sa týka obsahu a spôsobu vyučovania (typ škôl – základná, gymnázium, osemročné gymnázium), ktorí závisí od platnej legislatívy, tak tu je vždy nutné sa prispôsobiť, legislatíve, moderným trendom, požiadavkám spoločnosti (pracovnému trhu, vrátane štátnych, komunálnych a sociálnych pracovných pozícií) a požiadavkám nás rodičov. Veď práve rodičia, zákonní zástupcovia detí, rozhodujú, kam dajú svoje dieťa do školy.

• Medzi ľuďmi si známy ako organizátor rôznych podujatí. Odkedy sa tomu venuješ, ktoré to boli a sú?

Organizovaniu kultúrnych akcií u nás v Rači sa venujem už od roku 2002. Od roku 2003 sa spolupodieľam na organizovaní farského plesu, ktorého XVI. ročník bude 2.3.2019. Každý rok som aktívny spolu s mnohými ďalšími farníkmi pri rekonštrukciách, opravách farských objektov a údržbe farských záhrad. Rovnako, vzhľadom na blízkosť môjho bydliska, som každoročne aktívny pri zimnej údržbe chodníkov 😊. Od roku 2015 opäť so skvelými ľuďmi a vďaka podporám kňazov sa spolupodieľam na organizovaní Dňa rodiny. V roku 2019 nás čaká už 5. Deň rodiny, ktorého organizáciou sa pripájame do celoslovenskej podpory zdieľania skúseností rodín v jednotlivých častiach Slovenska. Bolo by tu čo ešte písať, ale ak by som nenapísal, že nikto z nás nemôže urobiť nič viac, ako mu bolo dané, tak by som nenapísal nič.

• Ďakujem za rozhovor

Zhováral sa Ján Drotován

redaktor račan.sk výber