Rozhovor
s Milošom Joštom, poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava
- Rača
Intercom
Development s.r.o. predložil poslancom miestneho zastupiteľstva (MZ) Rača v marci
a apríli 2016 na posúdenie a následne v septembri 2016 poslancom
mestského zastupiteľstva (MsZ) na schválenie návrh zámeny pozemkov, ktorý
vyrokoval starosta Pilinský s developerom. Čo si považoval za prínosy
návrhu pre obyvateľov Rače? Čo za jeho riziká?
Akýkoľvek
komentár ohľadom Radničného námestia treba začať tým, že sa jedná o veľkú
krivdu voči obyvateľom zo Závadskej, Rustaveliho a okolia, za ktorú si zaslúžia
veľké ospravedlnenie.
A teraz
k samotnej zámene. Treba oceniť skutočnosť, že Rača získala šancu
zablokovať výstavbu budovy a namiesto nej mať park. Možno sa vzhľadom na
masívnu reklamu investora zdalo byť samozrejmým, že tam park vznikne, najnovší
vývoj ale ukazuje, že to vôbec také samozrejmé nie je. Šanca mať tam park namiesto
budovy preto bola veľkou vecou. Hlavné riziká boli v tom, ako donútiť
investora, aby tam park postavil, čiže dať do zmluvy dostatočné brzdy, ktoré by
ho mali k parku motivovať. Zo zámeny bolo taktiež potrebné vylúčiť
problematické pozemky, predovšetkým v priamom susedstve so Závadskou.
Mal si ako
poslanec MZ v Rači o návrhu zámeny úplné a presné informácie? Z akých
zdrojov? Postačovali pre rozhodnutie návrh developera podporiť?
Račianski
poslanci nerozhodovali priamo o zámene pozemkov, tu mali hlavné kompetencie
poslanci na úrovni mesta. Račianski poslanci rozhodovali, zjednodušene povedané
o tom, či poslancov mesta poveria rokovaním o zámene, alebo či návrh
na zámenu „zarežeme“ hneď v úvode. A tu treba povedať, že sme návrh
posunuli ďalej, lebo mal rozumné rácio, aj keď bolo jasné, že niektoré
parametre bude potrebné doladiť.
Už na úrovni
nášho zastupiteľstva sme zo zámeny vylúčili najproblematickejšie parcely, teda
hlavný pás zelene medzi Závadskou a „požiarnym chodníkom“ pri Radničnom
námestí. Je pravda, že v zámene ostalo niekoľko parciel trávnika pri
Radničnom námestí, jednalo sa však skôr o kúsky zelene, okolo ktorých sa
podľa môjho názoru strhla prehnaná hystéria. Faktom je, že hlavný pás zelene od
Závadskej do zámeny nešiel.
Niektorí mestskí
poslanci označili za neprípustné, aby rokovania o zámene prebiehali v atmosfére
nátlaku developera stavebným povolením na 8-podlažnú budovu. Ako si tento postoj
developera vnímal ty?
Vydané
stavebné povolenie bolo silným argumentom developera. Otázne je, či skutočnosť,
že by nemal stavebné povolenie, mu skutočne zobralo vietor z plachiet. Ak
už raz bolo stavebné povolenie vydané, mohlo by byť asi kedykoľvek vydané
znova, takže tá hrozba by tam visela tak či tak.
Najväčšiu
mieru nedôvery v celej zámene určite vzbudilo meno „Kmotrík“, čo je
pochopiteľné vzhľadom na iné medializované projekty. Treba sa na to však
pozrieť z odlišnej optiky. Bola to mestská časť, ktorá mala hlavný záujem
na danej parcele vybudovať park. Investor tam park nepotreboval a ako sa aj
dnes ukazuje, ani nepotrebuje. Investor pre predaj bytov potreboval iba ilúziu,
že tam park vybudovaný bude, a tomu rokovania s mestskou časťou
a mestom napomáhali, pričom každým predaným bytom jeho motivácia budovať
park klesala.
Naproti tomu
mnohí podľahli predstave, že vybudovanie parku je predovšetkým v záujme
developera, a teda že ho možno žmýkať prakticky bez limitov, lebo bude
nútený pristúpiť na akékoľvek podmienky. Toto bol podľa môjho názoru chybný
predpoklad. Bolo potrebné citlivejšie hľadať hranicu toho, čo investor ešte
znesie, a kde už povie nie. Je to nevďačná otázka, pretože nech by bola
dohoda urobená s akýmikoľvek podmienkami, obe strany by kričali, že sa
dalo vyrokovať viac. Hrali sme poker, kde sme nevedeli a dodnes presne
nevieme, s akými kartami hral súper.
Ako vnímaš
skutočnosť, že developer časť svojich stavieb umiestnil v rokoch 2012 -
2016 na pozemky vo vlastníctve hlavného mesta a správe našej mestskej časti, aj
keď ich mal len v nájme s povinnosťou vrátiť ich po kolaudácii
hlavnému mestu v pôvodnom stave?
Toto je
správna otázka, ktorú budeme klásť vedeniu mestskej časti a stavebného
úradu a zisťovať, či skutočne došlo k pochybeniu. Na druhú stranu,
nerozumiem celkom spájaniu tejto otázky s otázkou zámeny. Je zrejmé, že ak
došlo k pochybeniu a investor staval tam, kde nesmel, treba vyvodiť
zodpovednosť voči stavebnému úradu a vedeniu mestskej časti.
Skúsme ale na
chvíľu predpokladať, že tam investor mal právo stavby, ako to tvrdí stavebný
úrad a z hľadiska tejto optiky sa skúsme opýtať: ak by investor
staval iba na pozemkoch, ktoré už mal vysporiadané, bolo by to pre mesto
a mestskú časť lepšie, alebo horšie? Zrazu by investor nič nepotreboval od
mestskej časti. Postavil by projekt Radničného námestia v porovnateľnom
objeme ako stojí teraz, len s trochu inak poposúvanými budovami, pričom
úplne legitímne by postavil aj spornú budovu na pozemku parku. Nič by ho nemotivovalo
k rokovaniam s mestskou časťou o zámene. Skutočnosť, že postavil
časť budov na pozemkoch mesta, nám dalo do rúk páky, aby sme rokovali o zámene.
K nájomnej
zmluve a k právu stavby nech sa vyjadria právnici. Ak došlo
k pochybeniu, vyvodzujme zodpovednosť. Máme to ale teraz spájať so
zámenou? Máme tie budovy začať búrať, resp. vyžadovať ich zbúranie? Tým by sme
spôsobili značné problémy ľuďom, ktorí si tam kúpili byty, resp. ktorí tam už
bývajú. Vysporiadanie pozemkov prostredníctvom zámeny mi pripadá ako najmenej
bolestivé riešenie. Niektorí toto dodatočné vysporiadanie považujú za súhlas
s nelegitímnym stavaním, s týmto názorom sa však nestotožňujem.
Problematickým
bodom návrhu bolo o. i. zaradenie časti zeleného pásu medzi RNR a ulicami
Závadská a Rustaveliho. Starostom opakované tvrdenie, že zelený pás
súčasťou zámeny nie je a nikdy nebol, bolo na MsZ jednoznačne
vyvrátené. Aký je tvoj názor na túto časť starostovej obhajoby návrhu zámeny?
K tejto otázke
som sa vyjadril v predchádzajúcich odpovediach.
Občianska
komisia vyjadrila nesúhlas, aby boli súčasťou zámeny pozemky pod vnútrosídliskovou
účelovou komunikáciou. Znamenalo by to, že developer hlavnému mestu predá za niekoľko
stoviek tisíc eur pozemky, aké developeri mestu odovzdávajú bezodplatne alebo
za symbolické euro. Považuješ takéto nakladanie s pozemkami hlavného mesta
za hospodárne?
Táto otázka
je z podstaty sugestívna a podsúva odpoveď. Podrobne som si
preštudoval mapu zámeny. Občianska komisia na nej identifikovala asi 1900 m2,
o ktoré mohol mať investor úprimný záujem, pretože na nich stoja jeho
budovy, alebo parkovacie miesta (mne sa podarilo identifikovať o niečo menej,
iba približne 1500 m2 takýchto pozemkov). Naproti tomu tam je približne 2300 m2
investora, o ktoré má zas úprimný záujem mesto, resp. mestská časť, aby
tam nevznikla ďalšia budova, ale park. Čiže tento pre výmenu zásadný pomer
vychádza pre mestskú časť dobre. Ostatné pozemky sú v porovnaní
s týmito iba doplnkové, jednalo sa o pozemky pod obslužnými
komunikáciami a pod., ktorých vysporiadanie je skôr o tom, že sa
zbavíme niečoho, čo nepotrebujeme.
Ohľadom cestných
komunikácií dochádzalo taktiež k zámene približne 1:1. Rača mala
investorovi odovzdať pozemky pod komunikáciami „odnikiaľ nikam“, investor zase
komunikácie „odniekiaľ niekam“. Z hľadiska rozlohy týchto pozemkov to bolo
opäť porovnateľné.
Pri
konštruktívnej diskusii stačilo ukázať prstom na parcelu, ktorá mala byť ešte
zo zámeny vyňatá. Na druhú stranu, poukazovať na to, že zameňme iba tých 1900
za 2300 m2, ako to vlastne navrhovala občianska komisia, a zvyšok
dohadujme potom, sa mi zdalo zbytočné a nekonštruktívne.
Pozerali sme
sa na zámenu optikou excelovských tabuliek s hodnotami podľa znaleckých
posudkov, pričom akoby sme zabudli sledovať hlavný cieľ, ktorým pre všetky
strany malo byť vybudovanie parku. Ak tam naozaj vznikne budova, je
pravdepodobné, že tie pozemky pod cestami napokon investor odovzdá za 1 euro,
pričom tých 1900 m2 si investor alebo noví vlastníci kúpia, mestu zároveň
ostanú aj všetky fliačky zelene, na ktoré komisia poukazovala, navyše ušetríme
aj na kritizovanej údržbe parku. Čiže v Exceli to možno bude vyzerať ako
zisk pre mestskú časť a záchrana obecných financií. Nepredpokladám ale, že
toto je scenár, ktorý sme chceli my ako poslanci, ani ľudia zo Závadskej dosiahnuť.
Mestskí
poslanci na jeseň 2016 návrh zámeny pozemkov v podobe, v akej ho
predložil Intercom Development, dvakrát zamietli. Ako hodnotíš túto skutočnosť?
Na jednu
stranu sa jednalo o jasné zlyhanie starostu, ktorý ako mestský poslanec
nedokázal návrhu zabezpečiť dostatočnú podporu, pričom podľa záznamov zo
zastupiteľstva je zrejmé, že situáciu v rozprave nedokázal upokojiť, ale
ju zbytočne hrotil. Nehodnotím teraz parametre zámeny, v ktorých bol
priestor na kompromis. Súhlasím s tým, že mesto malo v návrhu
zohľadniť vecné pripomienky občanov zo Závadskej a očistiť zámenu o parcely,
ktoré títo obyvatelia naďalej vnímali ako problematické, hoci väčšinu
problematických pozemkov sme stopli ešte na úrovni mestskej časti.
Na druhú
stranu sa však treba pozrieť aj na prácu občianskej komisie, ktorá bola
kreovaná na základe záverov z verejného zhromaždenia. V prvom rade treba
oceniť ich prácu a podnetný vstup do diskusie. Hoci do diskusie na meste
nevstupovali príliš aktívne, ich hlas, prostredníctvom správy, ktorú
vypracovali, tam zreteľne rezonoval. Osobne si myslím, že táto občianska
komisia si sama neuvedomila svoju politickú silu. Svoj vplyv na rozhodovanie
mesta sa teraz snaží bagatelizovať, keď tvrdí, že nemohla predsa presvedčiť všetkých
poslancov mesta, ako mali hlasovať. Takto však hlasovanie nebolo postavené.
Občianska komisia nebola v postavení aktivistov proti hazardu, ktorí
museli presvedčiť 4/5 poslancov, aby hlasovali „za niečo“. V tomto prípade
stačilo iba zneistiť zopár poslancov, aby sa zdržali hlasovania, čím sa pomer
hlasov dostal pod kritickú hranicu. Na to stačili 3-4 poslanci, na čom už svoj
podiel táto komisia mala.
Občianska
komisia predkladala vlastný návrh na riešenie zámeny s výmenou iba nutných
pozemkov, avšak nikto z mestských poslancov si tento ich návrh neosvojil.
Jediné, čo na základe ich správy reálne rezonovalo, bola skutočnosť, že zámena
nie je 100 % transparentná. Rozumiem, že nebola úloha občianskej komisie, aby
hľadali politickú podporu pre svoje riešenie, rovnako nebola ich úloha ani hľadať
politický kompromis, avšak ich nekompromisný postoj mal svoj podiel na tom, že
návrh bol napokon potopený úplne. Vnímal som iba veľkú krivdu, ktorá akoby
bránila odpustiť, pozrieť sa na návrh „zhora“, zhodnotiť alternatívy,
zadefinovať prijateľný kompromis a podporiť ho.
Spätne ma
mrzí, že som sa týchto rokovaní na úrovni mesta nemohol zúčastniť, čím mám tiež
svoj podiel na tom, že sa návrh potopil úplne.
Občianska
komisia v októbri 2016 predložila primátorovi, poslancom MsZ
a verejnosti alternatívny návrh na zámenu pozemkov ako možný základ pre
ďalšie rokovania. Starosta Pilinský ani developer na tento návrh dodnes
nereagovali. Zaoberali sa návrhom poslanci MZ na komisiách? Ak nie,
z akých dôvodov?
Nemám informácie o tom, či poslanci mestského zastupiteľstva
o tomto návrhu rokovali. Pokiaľ viem, zástupcovia tejto komisie boli
prizvaní na príslušnú komisiu mestského zastupiteľstva, aby tam svoj návrh
prezentovali.
Podľa
vyjadrenia hovorkyne mestskej časti Rača p. Miklánkovej v spravodaji Račan
1/2017 „Račiansky úrad nemá informácie o ďalších plánoch developera“. Aké
aktuálne informácie od starostu máš ako poslanec miestneho zastupiteľstva o súčasnom
stave rokovaní s developerom vo veci usporiadania pomerov v lokalite
Radničné námestie?
Tu treba
priznať, že o priebehu rokovaní ako aj stave veci nemáme od rokovaní na
úrovni miestneho zastupiteľstva žiadne oficiálne informácie. Starosta k tomu
do miestneho zastupiteľstva nepredložil od minulého apríla žiadny materiál a
nemám informáciu ani o tom, že by nejako rokovala napr. komisia výstavby.
Od minulého apríla to bola výlučne vec mestského zastupiteľstva, starosta nás
nijako nepožiadal o podporu, a to ani po prehratých rokovaniach na
meste.
Pred dvomi
mesiacmi, 8. februára, sa starosta na otázku 475 občana Miroslava Turzu vyjadril,
že „musíme s investorom pristúpiť k plánu B, to znamená doriešiť
vysporiadanie zastavaných pozemkov iným spôsobom ako zámenou.“ V čom
spočíva starostov plán B? Máš o ňom info? Majú o ňom info ostatní
poslanci MZ Rača? Podieľajú sa poslanci na jeho príprave?
...
Pred
mesiacom, 11. marca t. r., si sa na fb-skupine Priatelia Rače vyjadril o návrhu
developera na zámenu pozemkov a vybudovanie parku ako o win-win riešení. Návrh
občianskej komisie si označil ako win-lose a povedal si, že výsledné
riešenie môže nakoniec byť lose-win. Môžeš, prosím, zdôvodniť, prečo sa ti
pôvodný návrh developera aj po vyše roku javí ako výhodný pre hlavné mesto aj
mestskú časť?
Vkladáte mi
do úst slová, ktoré som nepovedal. Vyjadril som sa s použitím slovnej hračky,
ktorá nikdy nemôže 100 % vystihnúť podstatu. Ak som hovoril o šanci na
win-win, mal som na mysli kompromisné riešenia, ktoré boli navrhované na úrovni
mesta, kde bolo v hre vylúčenie aj zbytkov problematických pozemkov od
Závadskej, prípadne navýšenie prostriedkov, ktoré mal developer vložiť do
parku. Ak som spomenul win-lose, mal som na mysli komplexné spochybnenie zámeny
a vznášanie nereálnych požiadaviek, ktoré vyplývali z predpokladu, že
investor okrem parku nemá inú možnosť. Lose-win, čoho sa obávam, ako to celé
dopadne, je situácia, kedy vznikne namiesto parku ďalšia budova a mestskej
časti ostanú prakticky bezcenné pozemky okolo budov, ktoré síce uchránime od
„netransparentnej zámeny“, ale reálne využitie pre ne nenájdeme.
Čo si ako
poslanec MZ urobil pre dosiahnutie win-win riešenia v roku 2016? Čo pre
takéto riešenie robíš v týchto dňoch?
„Zúčastnil som sa viacerých stretnutí s
obyvateľmi vrátane verejného zhromaždenia, finančne som prispel na vypracovanie
nezávislého znaleckého posudku, na zastupiteľstve som podporil očistenie zámeny
o najproblematickejšie parcely od Závadskej, podporil som odzverenie
pozemkov. Svoje aktuálne aktivity nateraz nechcem komentovať.“
Ako
s odstupom času a vo svetle nových informácií hodnotíš počínanie
starostu na MZ v marci a apríli 2016 a na MsZ v septembri
a októbri 2016? Ako jeho ne/konanie vnímaš v poslednom polroku?
...
Ďakujem za
rozhovor.
Zhováral sa Miro Ščibrany
OZ račan.sk
P. S. Jedna otázka bola na žiadosť poslanca Miloša
Jošta z rozhovoru vyradená.
Bratislava, 13. apríl 2017
0 komentárov:
Zverejnenie komentára