Susedia, máte veľké šťastie!

Neveríte? Pozrite sa von oknom. Máte šťastie, že vidíte les, vidíte krásne mohutné stromy, cítite voňavú zem. Čo na tom, že je jeseň a prináša aj hmlisté dni?

Otec nás viedol k láske k prírode. Vlastne to ani nebolo také zložité, pretože sme aj s bratom vyrastali v Krasňanoch. Sídlisko plné stromov, zelene, kvetov a do lesa sme to mali naozaj na skok. Otec bol z Rače, dlhoročný čundrák a doma sme počúvali country muziku (toto mi však k srdcu naozaj neprirástlo). Mnohé si uvedomujem až teraz, keď som už „veľká“. Heslo „poznaj a chráň prírodu“ znie mnohým gýčovo, prehnane a zbytočne. Prečo asi? Pretože žiť v prírode je pre obyvateľov Krasňan úplne bežné a vnímajú to ako nemennú súčasť svojho bydliska. Vlastne… mnohí ani nevnímajú, že majú k dispozícii tento mimoriadny dar.

Spomínam si, že sme na botanickom krúžku nemuseli chodiť ďaleko po študijný materiál. Bolo toho neúrekom, čo nám rástlo rovno pod oknami. Stačilo sa len poriadne pozerať. Ako decká sme sa hrávali na deke pred domom, naši starší bratia stanovali na “lúke” a mamy na nás pokrikovali cez okná bytov. Aj po stromoch sme lozili, za čo nám susedia nadávali. Najesť sa čerešní? Alebo jabĺčok? Nič neobvyklé. Aj ringloty sme spucovali jedna radosť, keď sa nikto nepozeral. V lete to u nás žilo jedna radosť! Ježkovia, čo funeli v tráve, lietajúce netopiere, pažravé vrabce, dravce hniezdiace v podkroví. Dokonca aj žlnu som videla! Chrobáky, žaby, liečivé bylinky, jedlé gaštany, rozkvitnuté stromy, mačky a psy, hrdličky u susedov na okne, holuby, vrany, slepúchy, mravce a dážďovky, čo vyliezali zo zeme… Krasňany s bohatou faunou a flórou.

Doteraz som to vnímala ako samozrejmosť, že som vyrastala obklopená prírodou. Až dnes si uvedomujem, že som šťastná bytosť, pretože tento úžasný dar nemá možnosť získať každý. A budem ešte šťastnejšia, ak o podobných zážitkoch budú o niekoľko desiatok rokov písať svoje články aj dnešné deťúrence pobehujúce na ihrisku.

Janka Hrdličková

Cicero: Všetko, čo je podľa prírody, je hodné úcty.