Chodci, choďte preč!

Som šofér. Šoférujem takmer stále a priznávam sa dobrovoľne, občas si zahromžím na chodcov. Najmä tých nezodpovedných, ktorí chodia cez cestu mimo priechodu. Keď vidím takto mamičky s kočíkmi, nechápem... Potom sa samozrejme občas ocitnem na druhej strane – na strane chodcov a chápať začínam.

Po mojej poslednej skúsenosti na Východnom som však dospela k záveru, že tragikomická absurdita situácie pre chodcov v tejto časti Rače si skutočne žiada zverejnenie a rázne kroky k náprave.

Od kruhového objazdu vo Vajnoroch nie je chodník žiadny. Každé ráno chodci, idúci na stanicu Vajnory po Východnej sú potenciálni darcovia orgánov. Silné ranné slnko, žiadna krajnica a rozospatí vodiči nie sú veľkou zárukou, že ak idú chodci po kraji cesty, nič sa im nestane. V blízkej budúcnosti hádam túto časť vyrieši rozšírenie cesty a cyklotrasa, zatiaľ to tu však pre chodcov rozhodne nie je.

Zastávka MHD Na pasekách – mimochodom aj zastávka školského spoja. Deti (ale aj pracujúci) vystúpia z autobusu a majú na výber dve možnosti: šup do blata a po prechode, alebo krížom cez cestu 30 metrov od priechodu. Úžasný výber. Ale bude to ešte lepšie.

Prichádzame na Dopravnú. Hurá, už tu máme poštu aj potraviny! Z nejakého čudného dôvodu však ani k pošte ani k potravinám prechod pre chodcov nevedie. Na druhej strane, čo sa chodci sťažujete, veď tu máte prechod (dokonca dva) k základnej škole! Že na Rendeze základná škola nie je? Nevadí, ale bola, predsa nemôžete chcieť zmenu hneď a zaraz už po vyše desiatich rokoch! Dnes tu je priechod „z buriny pri ceste na parkovisko“ a „od plota do kríkov“ 
 

Niekto by mohol namietať, že k niektorým (niektorým!) prechodom predsa vedie chodník, a preto chodci
po tomto chodníku môžu tých pár metrov k prechodu prejsť. K tomu len doložím fotografiu chodníka s výtlkmi menším deťom vyše členkov. Navyše, na tom kúsku trávy medzi cestou a chodníkom sú miestami menšie „jazierka“, kde občas zapadnú po blatník aj SUV-čka, čiže malé dieťa „zapadne“ nad kolená. Ak má mama kočík a nebodaj ďalšie dieťa vedľa seba, na tomto tankodrome sa vcelku spotí.

Absurditám nie je koniec. Kúsok ďalej na Dopravnej ulici je ďalšia zastávka MHD. Opäť bez prechodu pre chodcov, avšak prechod vedie k bývalým potravinám, ktoré tu už neexistujú zopár rokov. (Všetci chceme veriť, že sa raz ŽSR podarí umiestniť v tejto prevádzke niečo zmysluplné, aby nás neobťažovala chátraním pre našimi očami, ale to je iný príbeh).

Kto by sa potom čudoval, že chodci tu chodia z potravín a z autobusu ako ovečky priamo cez cestu úplne mimo prechodov, pomedzi autá, autobusy, kamióny (viď obr. – cesta k najbližšiemu prechodu nie je oveľa menej nebezpečná a hlavne je oveľa viac „tankodrom“, ako prejsť priamo cez cestu, mimo prechodu pre chodcov. Hlavne, že prechod „od plota do kríkov“ je označený výraznou značkou). Veď je to vlastne ich chyba, keď sa niečo stane, mali ísť po prechode.

  

Dostávame sa na ulicu Pri šajbách. Prechod pre chodcov tu je. Je to zároveň prvá zastávka MHD od Vajnor, ktorá má prechod umiestnený bezprostredne pri zastávke, konečne jeden pre ľudí.

Absolútna čerešnička na torte, ako všetci tušíte, sa nachádza v blízkosti železničného priecestia. Kto tadiaľto niekedy išiel peši, na bicykli, s dieťaťom, kočíkom či bez, vie. Naviac, vďaka znovuotvorenému zbernému dvoru sú tu časté prechody cez cestu starších ľudí s káričkami. Pohyb chodcov sa tu stáva doslova bojom o holý život. T-čková neprehľadná križovatka, s koľajami, rampami, značkou „daj prednosť v jazde“ často zarastenou korunou blízkeho stromu a do toho chodník, ktorý za neprehľadnou zákrutou sa prudko zúži a nakoniec zmizne. V tejto chvíli stojí každý chodec pred skutočnou život ohrozujúcou dilemou – jediným bezpečným rozhodnutím je totiž nejsť nikam. Pritom by stačilo prihodiť pár fúrikov asfaltu na rozšírenie chodníka (autá spoza zákruty chodia obvykle cca 0,5 m od obrubníka okrem pár šialencov), namaľovať zebru a umiestniť patričné značky (prechod pre chodcov a ostrá zákruta vpravo), zrkadlá do T-čka by všetkým určite pomohli tiež. Žiadna brutálna investícia. Len trochu ochoty a peňazí možno menej ako predvolebné žúrky a klobásy.

Je veľká škoda, že tento stav na Východnom už dávno a dlhodobo „nekole“ oči nikomu z kompetentných a namiesto toho sa tešíme z výletov a usmievavých stretnutí, kde sú všetci spokojní. Je veľká škoda, že občania, títo chodci, tieto mamy, ktorí sa tu trápia, nekričia, že je táto situácia absurdná, zlá a je nutné ju riešiť, že päť minút po dvanástej bolo pred niekoľkými rokmi. Pretože stav chodníkov a priechodov pre chodcov na Východnom ohrozuje najmä deti a starších občanov, ktorých tu nie je málo a nám ostatným minimálne strpčuje život a ohrozuje našich najbližších.

Rozhodla som sa nečakať a nepozerať sa so založenými rukami a len kritizovať bez ďalšieho kroku. Celý úsek cestnej komunikácie, o ktorom píšem, je v správe Hlavného mesta Bratislavy, predpokladám, že chodníky je potrebné riešiť v spolupráci s mestskou časťou. Preto podávam podnet na Oddelenie dopravného inžinierstva a Oddelenie kontroly dopravných systémov Magistrátu Hlavného mesta Bratislavy a na Miestny úrad Rača, kde budem žiadať:

1.  chodník pri zastávke Na pasekách vedúci od zastávky autobusu po prechod pre chodcov

2.  prechod pred chodcov pri pošte a úpravu plochy vedľa cesty (tankodromy a jazierka)

3.  prechod pre chodcov pri potravinách Samoška

4.  prechod pre chodcov k zastávke Depo II

5.  rozšírenie chodníka a umiestnenie vodorovného a zvislého dopravného značenia na križovatke za koľajami

Ak by ste sa radi k tomuto podnetu pripojili, pošlite mi prosím najneskôr do 20.11.2014 email s Vašim telefonickým a emailovým kontaktom, celým menom a priezviskom, príp. titulom na adresu vstrbakova@upcmail.sk. Snáď takto do roka budeme chodiť po Rendeze ako ľudia a nie ako srnky. Je to na nás.

Viera Štrbáková
Foto: autorka