Keď sa dôvody chcú nájsť, vždy sa nájdu

alebo smutný príbeh Katolíckeho kultúrneho domu (kina Nádej)

Mojím zámerom bolo napísať článok o tom, ako sa MČ Rača rozhodnutím poslancov miestneho zastupiteľstva (MZ) chcela najskôr odpredajom zbaviť budovy Kina Nádej a keď to nešlo, tak sa ho vzdala na dlhých tridsať rokov formou prenájmu. Spomenul som si však, že pred štyrmi rokmi napísala veľmi dobrý článok o tejto kauze pani Mária Luknárová, preto som ju požiadal o povolenie znova ho uverejniť s mojím predslovom i doslovom. Jej súhlas som získal, článok si môžete prečítať:

Kino Nádej - včera a dnes

Budova bývalého kina Nádej patrila do roku 1939 veľkostatkárovi Sprinzlovi. V marci 1939 bolo založené Družstvo s.r.o. pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku v Račištorfe, ktoré nehnuteľnosti odkúpilo za finančné prostriedky farnosti zo zbierky občanov. Na všetkých prácach sa dobrovoľne, bez nároku na odmenu podieľali občania Račistorfu. Napriek náročným prácam a vtedajšej technike sa práce zrealizovali rýchle a 14. septembra 1939 bola budova posvätená a odovzdaná verejnosti do užívania.

V ostatnej časti pôvodného objektu bola reštaurácia a kaviareň so záhradou na posedenie, kde v letných mesiacoch hrávala dychovka a schádzali sa tu v hojnom počte celé rodiny, kde sa mohli i deti vyšantiť. V reštaurácii sa konali mnohé svadby a zábavy. V novej budove kina bola sála so 600 miestami na sedenie, mala javisko so šatňami, sociálnym zariadením a orchestrom. Sála bola riešená ako viacúčelová, konali sa tu plesy, rôzne kultúrne podujatia, koncerty a v hojnej miere divadelné predstavenia ako napr. Predaná nevesta, ktoré predstavovali ochotnícke divadlo zložené z občanov Rače až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Po 2. sv. vojne bola budova zoštátnená a neskôr daná do užívania Správe kín. Po roku 1989 jej vlastníkom sa stal Magistrát hl. mesta, ktorý budovu dal do správy MČ Rača. V roku 2006 boli na budove kina vymenené okná, opravená strecha, vypracované projekty pre viacúčelové využitie s nákladmi cca 950 tis. Sk. Vyčistené priestory boli pripravené na rekonštrukciu. V rozpočte MČ Rača pre roky 2007 a 2008 boli zahrnuté náklady na rekonštrukciu kina v celkovej výške 20 mil. Sk. Začiatkom roku 2007, kedy terajšie MZ MČ Rača na čele so starostom p. Zvonárom chcelo predať budovu, bola podaná na MÚ petícia občanov Rače na zachovanie tohto, v mysliach Račanov pamätného objektu s bohatou kultúrnou históriou. O petícii sa rokovalo i v MZ, kde za občanov vystúpil nebohý pán Mirko Ivanič, ktorého veľa Račanov poznalo ako šíriteľa kultúry v Rači. Pán Ivanič obšírne oboznámil starostu i poslancov o bohatej kultúrnej činnosti tohto kultúrneho stánku a požiadal o jeho zachovanie pre ďalšie generácie. Napriek žiadosti občanov a pripravenej stavbe na rekonštrukciu, terajšia vládna garnitúra dala budovu do prenájmu akciovej spoločnosti Villa Víno Rača na tridsať rokov. Namiesto deklarovaného kongresového centra sa bývalé kino Nádej dehonestujúco využíva ako flaškáreň nájomcu. Aj tak sa dá „zveľaďovať“ zverený majetok mestskej časti.

Mária Luknárová

Bratislava, Október 2010

K tomuto smutnému príbehu by som už len dodal svoje spomienky na predmetné MZ. Pred zastupiteľstvom predstúpil člen petičného výboru, v článku spomenutý pán Mirko Ivanič. Veľmi kultivovane oboznámil poslancov s históriou budovy. Okrem iného povedal, voľne citujem ako si to pamätám: „Naši otcovia a starí otcovia sa vyskladali na náklady stavby, upravili terén pozemku, navozili skaly a v ťažkých časoch vojny dokázali budovu v priebehu dvoch rokov sami postaviť. Budova slúžila Račanom dlhé obdobie. Teraz je šanca budove dať ďalšiu možnosť, aby sa znova po rokoch mohla stať stánkom kultúry pre Račanov a návštevníkov mestskej časti ...“. Pána Ivaniča som predtým nepoznal. Priznám sa, že ma premkla úcta voči nemu - vystupoval ako slobodný človek, ktorý sa nebál predniesť verejne svoj názor, čo nebolo bežné v Rači v rokoch 2006 - 2010, o MZ ani nehovoriac.

Ako to celé dopadlo už asi všetci vieme. MZ zobralo petíciu občanov na vedomie, čo v praxi znamenalo odložiť ju ad acta, alebo ešte lepšie povedané, hodilo ju rovno do koša nezáujmu a prešlo bez zaváhania k hlasovaniu o predaji budovy. Pred samotným hlasovaním sme si ešte vypočuli správu vedúceho pracovníka ekonomického oddelenia MÚ, ktorej nosnou linku bolo, že oprava a prevádzka budovy je finančne nevýhodná. Na túto linku nadviazali v diskusii páni poslanci, citujem, ako si pamätám: „... a sú tam hrdzavé hromozvody a to bude stáť peniaze …“ , ďalší citát „… my mladí máme deti (ozvalo sa zo zelenej časti farebného spektra vtedajšej koalície SMERu, ĽS HZDS, SNS, SF a SZ), ktoré vozíme autami a tie potrebujeme parkovať, a to sa pred Kinom Nádej veľmi nedá. Peši za kultúrou nepôjdeme.“ No a bolo vymaľované. Hlasovaním bol odsúhlasený predaj budovy, ktorý neprešiel len vďaka nesúhlasnému stanovisku mesta.

Na záver poznamenám, že len zlý gazda sa zbavuje nehnuteľnosti v centre mestskej časti. Snáď sa v budúcnosti dožijeme toho, že sa budova Kina Nádej prinavráti Račanom a bude slúžiť na ich kultúrne vyžitie. Podľa nájomnej zmluvy to bude najskôr v roku 2038. No možno to bude aj skôr. Zachytil som totiž zmienku starostu MČ Rača Mgr. Petra Pilinského v TV BA o revitalizácii Kina Nádej. Poviem otvorene, som zvedavý. Bol by som rád, keby to bol reálny cieľ. Ak sa tak stane, bude zaujímavé, za akých podmienok. Tromfy v rukách má totiž nájomca v podobe dlhodobého prenájmu, a nie mestská časť.

Ing. Boris Krošlák

kandidát na poslanca MZ za Raču