alebo smutný príbeh Katolíckeho kultúrneho
domu (kina Nádej)
Mojím zámerom bolo
napísať článok o tom, ako sa MČ Rača rozhodnutím poslancov miestneho
zastupiteľstva (MZ) chcela najskôr odpredajom zbaviť budovy Kina Nádej a keď to
nešlo, tak sa ho vzdala na dlhých tridsať rokov formou prenájmu. Spomenul som
si však, že pred štyrmi rokmi napísala veľmi dobrý článok o tejto kauze pani
Mária Luknárová, preto som ju požiadal o povolenie znova ho uverejniť s mojím
predslovom i doslovom. Jej súhlas som získal, článok si môžete prečítať:
Kino Nádej - včera a dnes
Budova bývalého kina Nádej patrila do roku
1939 veľkostatkárovi Sprinzlovi. V marci 1939 bolo založené Družstvo s.r.o. pre
stavbu katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku v Račištorfe, ktoré nehnuteľnosti
odkúpilo za finančné prostriedky farnosti zo zbierky občanov. Na všetkých
prácach sa dobrovoľne, bez nároku na odmenu podieľali občania Račistorfu.
Napriek náročným prácam a vtedajšej technike sa práce zrealizovali rýchle a 14.
septembra 1939 bola budova posvätená a odovzdaná verejnosti do užívania.
V ostatnej časti pôvodného objektu bola reštaurácia a kaviareň so
záhradou na posedenie, kde v letných mesiacoch hrávala dychovka a schádzali sa tu
v hojnom počte celé rodiny, kde sa mohli i deti vyšantiť. V reštaurácii sa
konali mnohé svadby a zábavy. V novej budove kina bola sála so 600 miestami na
sedenie, mala javisko so šatňami, sociálnym zariadením a orchestrom. Sála bola
riešená ako viacúčelová, konali sa tu plesy, rôzne kultúrne podujatia, koncerty
a v hojnej miere divadelné predstavenia ako napr. Predaná nevesta, ktoré
predstavovali ochotnícke divadlo zložené z občanov Rače až do päťdesiatych
rokov minulého storočia. Po 2. sv. vojne bola budova zoštátnená a neskôr daná
do užívania Správe kín. Po roku 1989 jej vlastníkom sa stal Magistrát hl.
mesta, ktorý budovu dal do správy MČ Rača. V roku 2006 boli na budove kina
vymenené okná, opravená strecha, vypracované projekty pre viacúčelové využitie
s nákladmi cca 950 tis. Sk. Vyčistené priestory boli pripravené na
rekonštrukciu. V rozpočte MČ Rača pre
roky 2007 a 2008 boli zahrnuté náklady na rekonštrukciu kina v celkovej výške
20 mil. Sk. Začiatkom roku 2007, kedy terajšie MZ MČ Rača na čele so starostom
p. Zvonárom chcelo predať budovu, bola podaná na MÚ petícia občanov Rače na
zachovanie tohto, v mysliach Račanov pamätného objektu s bohatou kultúrnou
históriou. O petícii sa rokovalo i v MZ, kde za občanov vystúpil nebohý pán
Mirko Ivanič, ktorého veľa Račanov poznalo ako šíriteľa kultúry v Rači. Pán
Ivanič obšírne oboznámil starostu i poslancov o bohatej kultúrnej činnosti
tohto kultúrneho stánku a požiadal o jeho zachovanie pre ďalšie generácie.
Napriek žiadosti občanov a pripravenej stavbe na rekonštrukciu, terajšia vládna
garnitúra dala budovu do prenájmu akciovej spoločnosti Villa Víno Rača na
tridsať rokov. Namiesto deklarovaného kongresového centra sa bývalé kino Nádej
dehonestujúco využíva ako flaškáreň nájomcu. Aj tak sa dá „zveľaďovať“ zverený
majetok mestskej časti.
Mária Luknárová
Bratislava, Október 2010
K tomuto
smutnému príbehu by som už len dodal svoje spomienky na predmetné MZ. Pred
zastupiteľstvom predstúpil člen petičného výboru, v článku spomenutý pán Mirko
Ivanič. Veľmi kultivovane oboznámil poslancov s históriou budovy. Okrem iného
povedal, voľne citujem ako si to pamätám: „Naši
otcovia a starí otcovia sa vyskladali na náklady stavby, upravili terén
pozemku, navozili skaly a v ťažkých časoch vojny dokázali budovu v priebehu
dvoch rokov sami postaviť. Budova slúžila Račanom dlhé obdobie. Teraz je šanca
budove dať ďalšiu možnosť, aby sa znova po rokoch mohla stať stánkom kultúry
pre Račanov a návštevníkov mestskej časti ...“. Pána Ivaniča som predtým
nepoznal. Priznám sa, že ma premkla úcta voči nemu - vystupoval ako slobodný
človek, ktorý sa nebál predniesť verejne svoj názor, čo nebolo bežné v Rači v
rokoch 2006 - 2010, o MZ ani nehovoriac.
Ako to celé
dopadlo už asi všetci vieme. MZ zobralo petíciu občanov na vedomie, čo v praxi
znamenalo odložiť ju ad acta, alebo ešte lepšie povedané, hodilo ju rovno do
koša nezáujmu a prešlo bez zaváhania k hlasovaniu o predaji budovy. Pred
samotným hlasovaním sme si ešte vypočuli správu vedúceho pracovníka
ekonomického oddelenia MÚ, ktorej nosnou linku bolo, že oprava a prevádzka
budovy je finančne nevýhodná. Na túto linku nadviazali v diskusii páni
poslanci, citujem, ako si pamätám: „... a
sú tam hrdzavé hromozvody a to bude stáť peniaze …“ , ďalší citát „… my mladí máme deti (ozvalo sa zo zelenej
časti farebného spektra vtedajšej koalície SMERu, ĽS HZDS, SNS, SF a SZ), ktoré
vozíme autami a tie potrebujeme parkovať, a to sa pred Kinom Nádej veľmi nedá.
Peši za kultúrou nepôjdeme.“ No a bolo vymaľované. Hlasovaním bol
odsúhlasený predaj budovy, ktorý neprešiel len vďaka nesúhlasnému stanovisku
mesta.
Na záver poznamenám,
že len zlý gazda sa zbavuje nehnuteľnosti v centre mestskej časti. Snáď sa v
budúcnosti dožijeme toho, že sa budova Kina Nádej prinavráti Račanom a bude
slúžiť na ich kultúrne vyžitie. Podľa nájomnej zmluvy to bude najskôr v roku
2038. No možno to bude aj skôr. Zachytil som totiž zmienku starostu MČ Rača
Mgr. Petra Pilinského v TV BA o revitalizácii Kina Nádej. Poviem
otvorene, som zvedavý. Bol by som rád, keby to bol reálny cieľ. Ak sa tak
stane, bude zaujímavé, za akých podmienok. Tromfy v rukách má totiž nájomca v
podobe dlhodobého prenájmu, a nie mestská časť.
Ing.
Boris Krošlák
kandidát
na poslanca MZ za Raču
0 komentárov:
Zverejnenie komentára