Prečo si sa rozhodol zbierať podpisy?
Som 11 rokov starostom u vašich susedov vo
Vajnoroch. Mnohí ste mňa a moju robotu už zaregistrovali. Dal som vo
Vajnoroch dokopy dobrý tím, dlho nás trápilo, že sa u nás veci hýbu
pomaly. Trochu sme do toho kopli, urobili kus dobrej práce, ľudia to oceňujú
a najmä zažívajú na vlastnej koži zmeny k lepšiemu. Moji priatelia
a známi, s ktorými som bojoval proti herniam v Bratislave
a za lepšiu regionálnu dopravu okolo križovatky Triblavina, si všimli moju
bojovnosť a oslovili ma, či by sme podobný tím nevyskladali na úrovni
kraja. Povedali sme si, dobre, ale skúsime najskôr pozbierať podpisy.
Tak zistíme, či je záujem o zmenu. Ak sa ľuďom naša bojovnosť zapáči,
zabojujeme o ich hlas vo voľbách a potom za ochranu ich záujmov. Tí,
čo ma poznajú, vedia, že bojovať viem tvrdohlavo, ale rovnako viem
a chcem počúvať ľudí.
Koho si prizval do tímu?
Bojovníkov, za ktorých hovoria výsledky a charakter
– mestskú poslankyňu Luciu Štasselovú,
občianskeho aktivistu Mateja Vagača,
cykloaktivistu Petra Kľučku,
podnikateľa Petra Kremského, experta
na životné prostredie Michala Drotována,
vinohradníka Mariána Pavelku, herca Štefana Bučka, futbalistu a vajnorského
poslanca Mariána Zemana
a ďalších.
Čo všetko ich oslovilo na tvojej práci pre Vajnory?
Na prvom mieste sú určite cyklotrasy. Postavili
sme už roky naprojektovanú cyklotrasu JuRaVa a pre dobrý výsledok spojili tri samosprávy – Svätý Jur, Raču
a Vajnory. Cyklotrasa má 28 kilometrov a bola postavená v roku
2014. Máme naprojektované pokračovanie do Ivanky pri Dunaji
a k Malému Dunaju. Postavili sme aj mestskú cyklotrasu Rendez ako
prototyp jednosmernej cyklotrasy popri ceste, ktorou sa dostanete ľahko do
práce. Ďalej sú to školy, do ktorých je pre deti radosť chodiť, sám mám dcéru
školáčku. Starším žiakom sme zrekonštruovali základnú školu, zateplili ju,
vymenili okná a strechu, vymaľovali triedy, zmodernizovali učebne
a obnovili kuchyňu aj jedáleň, a to všetko bez EU fondov. V roku
2010 sme postavili novú materskú školu pre 125 škôlkarov. Deťom, ale aj
dospelákom sme postavili osvetlené a ohradené multifunkčné ihrisko
s doskočiskom a troma bežeckými dráhami. Návštevníci aj domáci
oceňujú nový Park pod lipami. V roku 2014 tam pribudli lavičky, zastrešené
pódium, fitness cvičiská, zrenovovali sme chodníky, pridali petangové a detské
ihrisko. No a aby bol u nás čulý život, postavili sme nový dom
kultúry tiež bez Eufondov, kde našiel svoj domov Vajnorský okrášľovací spolok,
folklórny súbor, dychovka, skauti, seniori, a tiež knižnica a učebne pre
žiakov umeleckej či jazykovej školy. Na dôvažok, opravujeme si sami výmole
a chodníky a aj ich sami čistíme.
Očividne si zapálený Vajnorák, tak prečo ťa trápi celý Bratislavský
kraj?
Som Vajnorák, žijem tu s manželkou,
vychovávame tu naše tri deti a chcem, aby vo Vajnoroch vyrástli aj moje
vnúčatá (vyzerá, že prvé bude na jeseň). Ale nedá sa hrať len na vlastnom
piesočku, všetci patríme do bratislavskej metropoly, aj tí smerom na Malacky,
Malé Karpaty, Pezinok a Senec. Mali by sme byť krásnym hlavným krajom Slovenska.
Čo ťa spája a púta k Rači, Krasňanom a Východnému?
Moji starí rodičia pôvodom z Chorvátskeho
Grobu bývali ako železničiari na Rendezi a sú spomínaní aj v knihe
o Rendezi, neskôr postavili dom vo Vajnoroch. Filipovičovci bývali
v tých malých domčekoch pri železnici, kde dnes stoja vysoké domy –
paneláky s potravinami, a ja som tam chodil z Vajnôr za mojím
ujom Ferom, ktorý tam potom býval a mali tam krásnu veľkú hojdačku. Chodil
som aj za krstnou, ktorá robila na točni - otáčala lokomotívy vlakov a dávala
ich na jednotlivé koľaje k svojim súpravám. Dôverne teda poznám Rendez,
ale aj Raču, kam som s babkou chodil z Vajnôr na trh predávať
prebytky našej záhrady. No a moje deti – syn Marek a dcéra Miška, keďže
najbližšie gymnáziá máme v Rači, chodili na Hubeného – stále tam je aspoň
tretina Vajnorákov, tak ako kedysi na Čachtickej. Keďže som profesijne geodet,
tak som mal roky geodetickú firmu na Peknej ceste, kde bola evidencia
nehnuteľností, neskôr kataster. No a sám som žil jeden a pol roka na
Barónke v najvyššom račianskom dome na Úžinách a mal z 11.
poschodia úplný prehľad nielen o Rači, ale aj o širokom okolí.
Čo by si chcel zmeniť a zlepšiť pre Račanov, Rendezákov
a Krasňančanov?
Spolu s Mišom Drotovánom veľmi veľa. Chcel
by som vám postaviť pokračovanie cyklotrás, urobiť odstavné parkovisko pre
autá, čo prichádzajú do mesta. Zlepšiť MHD zapojením vlakov do systému, obnoviť
155-ku, vláčik, čo by chodil z Vajnôr cez Rendez na Vinohrady. Oveľa
častejšie by mali chodiť vlaky aj z Pezinka. Chceme zharmonizovať BID-ku
(Bratislavská Integrovaná Doprava) tak, aby nebol súbeh vlakov a autobusov
v rovnakom čase. Na to chcem urobiť zber dát od jednotlivých samospráv
v kraji , aby sme vyhodnotili potrebu využitia menších mikrobusov
v hromadnej doprave, tak ako je to v Brne. Zároveň chcem presadiť
využívanie športových a školských areálov župy pre širokú verejnosť,
vrátane nového športového centra Na pántoch (aj s BMX dráhou).
Aký máš názor na nekontrolovanú výstavbu v Rači a ako ty
riešiš developerov vo Vajnoroch? Čo na nich platí?
Pre mňa je najdôležitejšia kvalita bývania ľudí
v kraji. Pri dnešnom stavebnom zákone a územnom plánovaní to majú
samosprávy ťažké, ale dá sa to, len to chce odvahu. Som starosta, ktorého
developeri nemajú radi, lebo redukujem a regulujem výstavbu spolu
s našou stavebnou komisiou, a to aj napriek často prehnaným požiadavkám
developerov. Developeri chcú zarobiť veľmi veľa, ale územie to neznesie,
a tak ich spolu s komisiou presvedčím na základe zákonov
a možností mestskej časti a jej dopravnej infraštruktúry
a občianskej vybavenosti, že ich stavba bude 3x menšia ako chceli, alebo
nebude vôbec. A oni po chvíli váhania súhlasia aj s tým, keď nemajú
na výber. Zákony nám to aj dnes dovoľujú robiť – napríklad cestný zákon. Cez ne
si vieme vydobyť podmienky mestskej časti, aby výstavba bola na prospech aj
existujúcej zástavby aj ich projektu. Je dôležité, aby starosta a komisia boli
pre developera silní partneri a nie slúžky.
Doteraz si žil i pracoval na rôznych miestach v bratislavskom
kraji.
V tomto kraji som sa narodil, vo Vajnoroch,
odkiaľ mám starých rodičov. Potom pred školou som žil krátko v Karlovke a
v Dúbravke a základnú školu a gymnázium som
vychodil v Petržalke, kde som hral viac ako desaťročie aj futbal za
Matadorku. Preto poznám dôverne všetky štadióny v Bratislave a okolí
a je mi smutno za tými cca 42 futbalovými ihriskami, čo sa už zastavali.
Za babkami som chodil na Devín a do Vajnôr. Moja obľúbená triedna
učiteľka, dejepisárka zo základnej školy, je dokonca v mojom tíme
a ona ma naučila láske k histórií. Chcel som byť archeológ, ale
nakoniec som na STU študoval za geodeta a ako zememerač som sa dlhé roky
úspešne živil a pobehal som krížom krážom mesto aj celý kraj. Moja manželka je
tiež geodetka, pôvodom z Dúbravky, kde som s ňou aj žil a svadbu sme
mali v Modrom kostolíku v centre mesta.
Kraj má však silné slovo aj v sociálnych službách a v strednom
školstve.
Áno, keď to Vajnory potrebovali, postavili sme
novú škôlku a „kulturák“, a to bez EU fondov. Je, žiaľ, realitou, že
aj náš kraj starne, preto potrebuje viac menších domovov sociálnych služieb.
Naši seniori si celý život platili dane a zaslúžia si adekvátne služby
tam, kde už rodina a najbližší nestačia. Spolu s tímom sme videli
zastaranosť a nedôstojnosť domovov sociálnych služieb, preto postavíme
nové a zrekonštruujeme tie existujúce. Postavíme aj špeciálne zdravotné
zariadenia pre postihnutých. Čo sa týka škôl, s tímom zaberieme tak, aby
stredné školy v našom kraji boli prepojené s trhom práce, viac
reagovali na to, čo potrebuje a aby študenti už počas stredoškolského
štúdia získali prax vo svojom odbore.
Viem, že sa pri zbieraní podpisov ľudí v ankete pýtate, čo by sa podľa
nich malo zmeniť v našom kraji. Určite však s tímom už máte základnú
predstavu, za čo by ste radi v kraji zabojovali.
Áno, veľa sa o tom zhovárame a ľudia
nám to zatiaľ schvaľujú. Na prvom mieste je to plynulá doprava, ktorá nám
prinesie viac voľného času. Prečo by sme ním mali mrhať v hodinových
kolónach a zápchach? Počuli ste o pálffyovskej legende
so zlomeným kolesom, ktoré je v erbe BSK? Akoby zakliala dopravu
v našom kraji. Stačilo. Odkliatie chce vytrvalého župana a ja sa
hlásim. Prekopeme Bratislavskú integrovanú dopravu, zharmonizujeme vlakové
a autobusové spojenia. Musí sa začať spolupráca s mestom na zlepšení
dopravy. Nedá sa to riešiť oddelene. V blízkosti konečných zastávok MHD
postavíme záchytné parkoviská, električkové trate, tie v spolupráci s
mestom predĺžime na okraje mesta. Prímestské vlaky musia premávať častejšie
a autobusovú dopravu – mikrobusy – napojíme na vlakové spoje.
Ale o Tebe sa najviac hovorí ako o budovateľovi cyklotrás.
Áno, preto mám v tíme Petra Kľučku,
národného koordinátora cyklodopravy. Chceme, aby sme v kraji mali sieť
cyklotrás ako vo vyspelej Európe. Je ich stále viac, no treba ich prepojiť. Chceme,
aby cyklotrasy začal projektovať, stavať, udržiavať a vyznačovať kraj.
Prečo by sme mali závidieť susedným krajinám a nadávať na tie naše
neprepojené trasy a mizerné úseky? Vieme to robiť v okolí Vajnôr
a budeme to robiť aj na kraji.
Na záver stručne a jasne: prečo by Račania mali voliť za župana
práve Jána Mrvu?
Ako jediný kandidát reálne riešim dopravu a
jediný na to mám aj tím ľudí a komplex opatrení, ktorými to dokážem zmeniť: od
väčšieho využitia železničnej dopravy a predĺženia električiek, cez vybudovanie
záchytných parkovísk, kolektorov, štvrtého pruhu seneckej diaľnice a pezinského
obchvatu, až po rozšírenie siete cyklotrás ako ciest do roboty v meste i v
regióne. V tíme mám aj ľudí, čo riešia stredné školstvo a seniordomy. Račania
ma poznajú a vedia, že spolu dobre spolunažívame nielen kvôli cyklotrase
JURAVA. Okrem toho sa spolieham na račianskeho poslanca a kandidáta na poslanca
BSK Miša Drotována. Ten detailne pozná problémy Rače, Krasňan a Rendezu a takto
spolu vieme Rači pomôcť najviac.
Pýtali sa Michal Drotován
kandidát na poslanca BSK
a Miro Ščibrany
0 komentárov:
Zverejnenie komentára