Miloslav Jošt: Kontrolný výkaz - nový bič na podnikateľov

Vtipné je, že s podávaním kontrolného výkazu sú spojené aj sankcie.

Vláda zaviedla od februára 2014 podnikateľom novú povinnosť, ktorá v odbornej obci veľmi silno rezonuje, ale do laickej verejnosti akoby dosiaľ neprenikla, médiá ju totiž zatiaľ skôr prehliadajú, prípadne čakajú, ako to celé vypáli. Tou novou povinnosťou je tzv. kontrolný výkaz, ktorý bude potrebné po prvýkrát podať spolu s daňovým priznaním k DPH za január 2014.

Ako už bolo naznačené, kontrolný výkaz sa týka platiteľov DPH, ktorí popri daňovom priznaní budú musieť na daňový úrad zasielať aj prehľad údajov z dodávateľských a odberateľských faktúr, ktoré zahrnuli do svojho daňového priznania. Najväčším problémom kontrolného výkazu je práve jeho podrobnosť, t.j. skutočnosť, že bude musieť obsahovať samostatné údaje o takmer každej jednotlivej faktúre, ktorú podnikateľ dostal od svojich dodávateľov, alebo ktoré poslal svojim odberateľom. Niektoré údaje vo výkaze sú pritom viac-menej užitočné, potrebnosť iných údajov je otázna a povinnosť uvádzať niektoré nie je možné nazvať inak ako šikanovaním, pretože daňovým úradom neprinesú žiadnu pridanú hodnotu, iba ich zahltia a podnikateľom sťažia život.

Aby nedošlo k omylu, zavedenie kontrolného výkazu hodnotí autor tohto textu ako krok správnym smerom - smerom k nižším podvodom na DPH. Ministerstvo však veľmi zlyhalo pri jeho zavádzaní, pretože nepostupovalo tak, ako malo. Správny postup mal byť zadefinovanie cieľa, stanovenie prostriedkov, ako ho dosiahnuť a následná realizácia. Do kuchyne síce nevidíme, z výsledku je však jasné, že tento postup dodržaný nebol. Ak mal byť totiž cieľ taký, ako bolo párkrát medializované, že kontrolný výkaz má nahradiť DPH priznanie (čiže podnikateľom by pribudla jedna veľká povinnosť, ale aspoň ubudla jedna menšia), tak tento cieľ dosiahnutý nebol. Nielenže daňové priznania k DPH sa budú podávať aj naďalej, ale navyše kontrolný výkaz neobsahuje ani zďaleka všetky údaje, ktoré vstupujú do daňového priznania, preto nahradenie DPH priznaní nevidno ani len v diaľke na obzore.

Naproti tomu, ak malo byť cieľom zníženie podvodov na DPH, tu treba poznamenať, že v tomto zase kontrolný výkaz neskutočne prestrelil, pretože mohol byť dosiahnutý aj podstatne jednoduchšie. Od daňovníkov totiž pýta také množstvo dát, že daňová správa ich nebude schopná efektívne vyhodnotiť. Vzhľadom na množstvo údajov totiž bude v kontrolných výkazoch vznikať také množstvo chýb, že softvér by musel byť veľmi inteligentný, aby dokázal oddeliť podvody od preklepov. Skúsenosti autora sú také, že daňová správa ani v súčasnosti nemá softvér na takej úrovni, aby vždy dokázal analyticky vyhodnocovať údaje, ktoré zasielajú podnikatelia na daňový úrad už dnes, pričom množstvo údajov v kontrolných výkazoch bude súčasný objem dát veľanásobne prevyšovať.

 Množstvo údajov, ktoré budú musieť byť uvedené v kontrolnom výkaze, je pritom enormné. Od čísla faktúry v presnom tvare so všetkými písmenkami a hviezdičkami (čo ani zďaleka pre niektoré účtovné softvéry nie je tak jednoduché), cez výšku DPH, IČ DPH, dátum dodania až po množstvo tovaru pri niektorých komoditách. Len pre ilustráciu, ak podnikateľ dostane dobropis, bude do kontrolného výkazu povinný uviesť aj informáciu, ktorej pôvodnej faktúry sa tento dobropis týkal. Ak sa nebodaj týkal viacerých faktúr, mal by byť tento dobropis rozpísaný na viacero riadkov podľa počtu pôvodných faktúr a rozpočítaný alikvotne podľa ich pôvodnej výšky. V poučení k vyplneniu kontrolného výkazu je uvedené, že ak by náhodou rozpisovanie na samostatné riadky bolo komplikované (???), stačí ho uviesť na jedinom riadku s odvolávkou iba na poslednú faktúru, ktorej sa dobropis týka. Už sa ale nikto nezamýšľal nad tým, že načo vlastne táto informácia daňovému úradu bude. Nuž, na nič. Iba aby to krajšie a sofistikovanejšie vyzeralo.

Vtipné ešte je, že s podávaním kontrolného výkazu sú spojené aj sankcie. Pardon, začal som slovom vtip, tu už ale sranda končí. Za chybu, oneskorené podanie alebo nepodanie kontrolného výkazu totiž hrozí podnikateľom sankcia do 10 000 eur, pri opakovanom porušení nejakej povinnosti dokonca do 100 000 eur. No, čo môže byť závažnejším deliktom, ako napr. to, že podnikateľ kontrolný výkaz zabudne podať a podá ho až na základe výzvy správcu dane? Môže byť azda vážnejší delikt ako nepodanie?

Riešením, ktoré malo ministerstvo financií presadiť, nie je kontrolný výkaz, ale tuzemský súhrnný výkaz. Čiže nie údaje o každej faktúre zvlášť, ale súhrnné údaje o obratoch za jednotlivých dodávateľov a odberateľov. Takéto riešenie by bolo neporovnateľne jednoduchšie, lacnejšie pre daňové subjekty, ako aj samotnú finančnú správu, keďže by stačil podstatne jednoduchší softvér. Nuž, uvidíme, či bude mať ministerstvo financií dostatok odvahy priznať, že pri kontrolných výkazoch stúpilo vedľa a celú novelu skoriguje.