Peter Šinály: Viac sa rozpráva o kruháči pri trhovisku, ako o prehustení dopravy na Peknej

Rozhovor s mestským kontrolórom, kandidátom na poslanca MZ BA–Rača za Krasňany.

Peter Šinály (60), ekonóm, v minulosti člen štatutárneho orgánu aj riaditeľ viacerých obchodných spoločností; od roku 2009 mestský kontrolór hlavného mesta SR Bratislavy, znovuzvolený v roku 2015; v rokoch 2006-2009 poslanec mestského zastupiteľstva za obvod Rača

• Na základe čoho ste sa rozhodli uchádzať o post poslanca a prečo za danú koalíciu strán?

Základnú školu som vychodil v Krasňanoch. Vždy som sa snažil angažovať sa za  lepší život v miestnej časti, kde som býval. Do roku 2008 som býval striedavo pri Vinárskych závodoch, na Stolárskej, potom pri Miestnom úrade a naposledy v blízkosti konečnej električiek. Krasňany sú mojim domovom už 10 rokov, teda už dlhšie ako dve volebné obdobia. Aj keď považujem Krasňany v rámci mojich sťahovaní za najlepšie riešené územie mestskej časti (najmä z pohľadu dostupnosti služieb vrátane obchodov, škôl a množstva zelene), považujem za potrebné, aby sa tejto miestnej časti venovalo viac pozornosti, ako tomu bolo počas posledných   volebných období. Stále mám pocit, že sa viac rozpráva o kruháči pri trhovisku, ako o prehustení dopravy na Peknej. Podotýkam, že rozprávať nestačí.

Za veľkú koalíciu kandidujem preto, že hľadáme cestu pre lepší život Krasňančanov  v Rači a Bratislavčanov v Bratislave. Za takú cestu na Slovensku, v Bratislave i v Rači považujem spájanie drobených, slušných a demokratických zoskupení.

• Čo vnímate ako najväčšie problémy Rače, osobitne časti Krasňany, a ako by ste chceli prispieť k ich riešeniu?

Na popisovanie problémov Rače tu, žiaľ, niet miesta. Kandidujem v Krasňanoch, lebo žijem v Krasňanoch, a preto sa budem venovať životu v Krasňanoch. Na úvod ale spomeniem spoločný problém Krasňan, Rendezu i Rače, a tým je zjavný nedostatok financií na pohodlný a slušný každodenný život, nehovoriac o úplnom nedostatku investičných zdrojov na rozvoj.

Pozornosť venujem štyrom okruhom problémov. Sú to:
  
- územný plán, v rámci toho výstavba

 

Na prvom mieste je územný plán, čiže v prípade Krasňan najmä pripravovaný Územný plán zóny (UPZ), ktorý má rámcovať dlhé roky budúcnosti. Spracovanie UPZ je správna vec. Jedným dychom dodávam, že komunikovať o jeho príprave s občanmi je vhodné na úrovni úradu a poslancov už v štádiu jeho prípravy. Nehovorím, že bolo pri jeho príprave niečo porušené, ale určite postup nebol „smart“. Ak budem poslancom, nielenže za takto predložený plán nezahlasujem, ale s odbornou radou kolegov z magistrátu z oblasti územného plánu presadím jeho vecné odkomunikovanie smerujúce k maximálnemu rešpektovaniu oprávnených požiadaviek Krasňančanov. Uvažovať o asanácii garáží, čo i len perspektívne a teoreticky, je absurdné. Predovšetkým si ctím súkromné vlastníctvo a poznám všelijaké právne kľučky. Zadávať vyvlastňovaniu zdanie právneho rámca v UPZ považujem za nevhodné. Raz, keď si garážnici nevedia predstaviť na mieste ich garáží parkovací dom, tak ho tam nebudem predsa maľovať. Nepodporujem zmenu súčasných jednosmerných ulíc na obojsmerné. Niečo o zahusťovaní Krasňan: ešte raz potvrdzujem, že UPZ je správna vec. Určite treba riešiť otázku pokračujúcich nadstavieb – áno alebo nie, ak áno,  jedno či dve podlažia. Je ešte stále dosť domov najmä s plochou strechou (Kadnárova, Hagarova), kde by sa dalo nadstavovať. Treba rozhodnúť, buď sa tá možnosť ponechá, alebo sa obmedzí. Ak sa obmedzí, treba určiť, ako. Podobne je treba riešiť otázku možného zahusťovania – negatívny príklad Hagarova. Zahustenie nebolo realizované, ale za akú cenu? Podporoval som zastavenie výstavby, musím ale upozorniť, že prijaté riešenie išlo hlboko na úkor vreciek všetkých daňových poplatníkov.  

- prejazdnosť ciest a parkovanie

 

Súčasná prejazdnosť ciest v Krasňanoch je pomerne dobrá počas celého dňa. V ranných hodinách vzniká v pracovných dňoch problém na Hubeného ulici z dôvodu väčšieho počtu áut rodičov dovážajúcich svoje deti do oboch škôl na Hubeného ulici.  Autá sa tu krátkodobo zastavujú a spomaľujú tým prejazdnosť. Má to aj výhodu, cez Krasňany sa nepokúšajú „tranzitovať“ ďalšie autá prichádzajúce cez Púchovskú a Žitnú smerujúce ďalej do centra Bratislavy. Problém týchto áut pokračuje pri vyústení Hubeného na Peknú cestu, ktorá je v ranných hodinách tak či tak maximálne zahustená až po Kadnárovu ulicu, najmä ak sa tam zamieša kamión. Takýto stav nezapríčiňuje nárast počtu obyvateľov Krasňan, ale kontinuálne pokračovanie výstavby vo vinohradoch takmer výlučne v katastrálnom území susedného Nového Mesta. Tento nedostatok mal byť vyriešený za čias starostovania   pánov Frimmela v Novom Meste a  Bielika v Rači. My však odvtedy nevieme, dokedy budeme niesť v Krasňanoch dôsledky rozvoja Nového Mesta. Rád sa tým budem v záujme Krasňan zaoberať. Súvisiacim problémom je, že mimo zahustenej rannej dopravnej špičky autá nedodržujú povolenú rýchlosť jazdy motorových vozidiel, ktorá je v Krasňanoch obmedzená dopravnými značkami na 40 km za hodinu. V prípade zvolenia za poslanca budem žiadať o zníženie na 30 kilometrov, tiež za účinnej pomoci kolegov z magistrátu. Aj keby sa rýchlosť neprekračovala, v stabilizovanej, prevažne obytnej zóne je štyridsiatka nebezpečná pre prechádzajúcich starších ľudí a deti, ako aj matky s kočíkmi. Aj prechodov je málo na to, že je to „zóna spomalenej jazdy“. Na Peknej sa na môj podnet už začala príprava ďalšieho prechodu pre chodcov pod Cyprichovou ulicou v blízkosti kostola.

Podľa mojich skúseností Krasňany patria k tým častiam Bratislavy, kde občania majú to šťastie, že môžu zaparkovať v bezprostrednej blízkosti svojho bydliska. Je tomu tak práve vďaka zjednosmerneniu väčšiny krasňanských ulíc. Veď to bol aj cieľ, pre ktorý sme to zjednosmernenie presadzovali. Takže parkovanie treba udržať a riešiť konkrétne problémy lokalít, striktne dohliadať na neznižovanie počtu parkovacích miest.

- transparentný rozpočet, mobilizácia zdrojov pre potreby Krasňan

Výšku rozpočtových zdrojov, ktoré sú pre MČ Rača k dispozícii, nevie naše zastupiteľstvo nijako ovplyvniť. Významné miestne dane vyberá HM SR Bratislava, aj rozhodujúce dane od štátu a peniaze na školstvo prichádzajú do Bratislavy. Tieto prostriedky sa okamžite na základe vopred a dlhodobo dohodnutého kľúča prepočítajú a transferujú na MČ. Príjmy rastú primerane stavu ekonomiky štátu a prerozdeľujú sa v závislosti od rastu počtu obyvateľov s trvalým pobytom v MČ. Jednoducho povedané, viac peňazí budeme mať, keď narastie počet prihlásených obyvateľov na našej matrike a/alebo bude narastať ich počet rýchlejšie, ako v iných mestských častiach. 

Ideálnou formou dodatočných príjmov sú pre každú obec granty a dotácie zo štátnych aj z rôznych európskych schém. Treba využiť všetky efektívne možnosti na ich získavanie. Nedávno som počul o veľmi úspešnom „poradenstve“ pre získavanie takýchto zdrojov v našej MČ. 

Menej efektívnym, ale dnes celkom reálnym, zdrojom na získanie dodatočných financií sú lacné úvery s úrokom pod 1% napr. od Európskej investičnej banky na investície alebo od ŠFRB na výstavbu bytov alebo modernizáciu bytového fondu. Tu však ide i návratné zdroje. Preto ich treba čerpať opatrne. Sama možnosť ich čerpania je aj pomyselnou rezervou na prípadné projekty, ktorých potreba sa môže  objaviť cez rozpočtové obdobie. MČ Rača prijímala doposiaľ úvery pomerne konzervatívne. Pokiaľ mám správne informácie, v Krasňanoch sa z nich prakticky  využilo málo. Záverom treba uviesť nový zdroj financovania investičného rozvoja obcí - poplatok za rozvoj, ktorý má formu miestnej dane. Doteraz s ním nie sú praktické skúsenosti ani v oblasti inkasovania príjmov, a už vôbec nie ich použitia. Platí, že majú byť požité v prospech územia, ktoré novovybudovanou výstavbou zaťažia.

- samospráva otvorená občanom

Otázka transparentného rozpočtu môže hovoriť o tom, že každá mestská časť má určitú tvorbu zdrojov a určitú spotrebu a v rámci nich. Budem sa intenzívne venovať tomu, aby bola tvorba rozpočtu v Krasňanoch primeraná jeho čerpaniu. V rámci otvorenej samosprávy počujem od občanov určitú nespokojnosť. Nechcem kritizovať doterajší spôsob fungovania komunikácie. Chcem ale ubezpečiť obyvateľov, že ako poslanec budem hľadať nové formy pre komunikáciu s nimi. Teda mimo osobnej komunikácie prostredníctvom stretnutí aj formou mailu a poslaneckého Facebooku. Do anonymných diskusií na internete sa naďalej nebudem zapájať. Spoluobyvateľom touto cestou sľubujem, že budem (podobne ako doposiaľ) s kýmkoľvek komunikovať, nezávisle na tom, či budem v budúcnosti poslancom alebo nie.

• Aké iné páky majú starosta a poslanci na to, aby mohli zastaviť nežiadúcu výstavbu? Využívajú ich dostatočne?

Tak začnem od poslancov. Poslanci sa združujú v komisii stavebnej, kde môžu diskutovať o rôznych veciach z hľadiska územného rozvoja obce, ale v podstate nijakým spôsobom nevedia ovplyvniť stavby, ktoré sú pripravované v súlade s územným plánom. Ak je nejaká stavba v súlade s územným plánom a dostane záväzné stanovisko HM SR Bratislavy k výstavbe, v podstate nie je možné takúto stavbu zastaviť. Len časovo obmedziť, ľudovo povedané, naťahovať. Možno sa dajú vyrokovať nejaké „ústupky“ od investora. Starostovi do výkonu stavebného úradu sa nemôže svojou činnosťou miešať ani kontrolór zvolený poslancami, ani poslanci. Úlohou starostu v stavebnom konaní nie je politika, ale zabezpečenie dodržania zákona. Ak je názoru, že je zákon porušený, nevydá súhlas. V prípade, že stavebník nie je spokojný s rozhodnutím starostu, ktorý je orgánom stavebného úradu v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, nasleduje odvolanie. A odvolací orgán prevažne dá za pravdu stavebníkovi. Najlepším spôsobom obmedzenia výstavby je preto Územný plán zóny a v súlade s ním vydaná stavebná uzávera počas jeho prípravy. To je zrejme jediná páka poslancov, ktorá však nezasahuje do konkrétneho procesu výstavby, ale do procesu územného plánovania tým, že ho upresňuje a vnáša do neho obmedzujúce limity.

• Parkovacia politika sa zdá byť už večnou témou, v čom tkvie rozpor medzi primátorom a mestskými poslancami? Aký postoj zastávate Vy?

Parkovacia politika je dlhodobý problém. Na obrovské množstvo rôznych detailov majú rôzne názory, mesto reprezentované primátorom a 45 poslancami, jeho 17 mestských častí, a preto stále nedochádza k dohode. Mne osobne by vyhovovalo, keby parkovaciu politiku zabezpečovalo centrálne mesto, lebo disponuje mestskou políciou. Je to organizačná zložka hlavného mesta. To sa nepáči mnohým starostom mestských častí. Tí najmä nechcú, aby technické zabezpečenie pre celé územie hlavného mesta zabezpečovalo hlavné mesto. Napriek tomu, že by to bolo pod dohľadom Slovensko.Digital. Už nech sa to dohodne akokoľvek, je kľúčové, aby občan Krasňan neplatil za svoje odparkované vozidlo nie len v Krasňanoch a v Rači, ale ani kdekoľvek inde na území hlavného mesta a to minimálne na parkovacích miestach, ktoré v súčasnosti má hlavné mesto na svojich komunikáciách 1. a 2. triedy. Všetci Bratislavčania si musia byť rovní. Keď Staré mesto chce vyberať v staromestských uličkách parkovné, nech sa páči, nech si ho vyberá. Ale na komunikáciách, ktoré vlastní hlavné mesto, budem žiadať parkovanie zdarma aj pre našich obyvateľov. Parkovacia politika ako prostriedok regulácie musí riešiť predovšetkým prílev vozidiel z vidieka, ktoré nás tu každodenne zahlcujú.

• Ako často používate MHD a BID? Máte nápady na ich zlepšenie?

BID používam veľmi zriedka, ale MHD pravidelne každý deň, a to aj niekoľkokrát.  Na ranné cestovanie do práce ma napadá starší vtip – parafrázujem: „Za električkou nebež, kým sa otočíš, príde ďalšia“. V súčasnosti chodí električka číslo 7 z Rače do mesta v štvorminútovom intervale, vďaka tomu električky chodia každé dve minúty. Je to zrejmé maximálne možné zahustenie električiek. Takto koncipovaná doprava zvládne bezpochyby aj očakávaný nápor v prípade zavedenia parkovacej politiky. Radšej by som videl masy ľudí prestupujúcich zo železničných staníc na MHD, ako prehustenú cestu každé ráno z okna električky.... 

• Deväť rokov ste mestským kontrolórom, v akej finančnej kondícii sa nachádza Bratislava? 

Finančná kondícia mesta bola v roku 2009, keď som začínal kontrolovať, zúfalá. Mimoriadne ťažký stav pokračoval v rokoch 2010 aj 2011. Bol to dopad slovenskej krízy na mesto. Teda nespôsobilo ho mesto, len v časoch finančných problémov na strane príjmov muselo mesto zabezpečiť zdroje na stavbu Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Prijatie úveru bolo neprípustné, lebo v tom čase bolo mesto vysoko zadlžené. Záväzok z roku 2011 (okolo 20 mil. eur) sa splatil postupne až v tomto volebnom období. A to je prvý znak zlepšujúcej sa finančnej kondície končiaceho volebného obdobia. Druhým znakom zlepšovania finančnej kondície bola skutočnosť, že mesto v pohode zvládlo doplatky za realizáciu Starého mosta a električkovej trate na Štúrovej a v Petržalke. Neboli to žiadne drobné, ale milióny eur nad úroveň pôvodne rozpočtovanej 5%-nej spoluúčasti mesta na uvedenom projekte. No a tretím znakom zlepšovania finančnej kondície mesta sú masívne investície do opravy ciest. Tie začali za výraznej podpory štátu v súvislosti s predsedníctvom Slovenska EÚ a v podstate vyvrcholili v tomto roku. Teda ako zainteresovaný ekonóm by som považoval finančný stav mesta za uspokojivý a zlepšujúci sa. Pre čitateľa týchto riadkov bude možno zaujímavý vývoj dlhu na jedného obyvateľa. Každému, kto sa podrobnejšie zaujíma o túto vec, doporučujem link na mnou vypracovaný dokument na stránkach hlavného mesta: 

https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Str%C3%A1nky/stanovisko_kontrolora_ZU_2017.pdf
 

Predsa jedna veta na záver – mesto bankám dĺžilo k 31.12. 2017 sumu 134 311 500 eur. Voči predchádzajúcemu roku narástol dlh o 7 mil. eur. Z uvedeného je zrejmé, že sa mesto zadlžuje aj v súčasnosti. Zadlženie je tesne na hranici zákonom dovolených mantinelov.

• Vraví sa, že jej rozpočet (cca 370 miliónov eur v r. 2018) nestačí na plnenie všetkých funkcii hlavného mesta, aká jeho výška by bola optimálna a ako ju dosiahnuť? 

Viete, odkedy nestačia peniaze? Odvtedy, ako ich Feničania vymysleli. A tak je to aj s rozpočtom mesta. Nebude stačiť nikdy. Naozaj, ak by mesto malo zaplatiť reálny rozvoj, niet tých peňazí v tomto štáte ...... Druhá vec je, či pribúdajú peniaze, ako pribúdajú, teda najmä o koľko percent rastú príjmy. Dôležité je vedieť, či peniaze, čo pribúdajú, budú zmysluplne rozpočtované. O tom samozrejme ľudia radi a dlho diskutujú. Takejto vecnej diskusii som otvorený. Jednou vetou k pripravovanému rozpočtu na r. 2019 – videl som ho len v televízii, ale podľa primátora má byť o 100 mil. väčší ako predchádzajúci rozpočet. Je to asi možné, lebo začne masívna investícia do Karloveskej radiály, ktorá bude podporená štátom a najmä európskymi zdrojmi. Už sa na ten rozpočet teším.

• Vo veľkom sa v tomto roku rozbehla rekonštrukcia ciest pod správou Magistrátu, kritici hovoria, že je len predvolebná a povrchová, čo si o tom myslíte Vy? Nebudú sa musieť cesty opravovať čoskoro znova? 

Opravy ciest sa vykonávajú druhý rok v celkovom objeme 24 miliónov eur. Asi sú predvolebné, lebo voľby sú predo dverami. Ide o opravy povrchu vozoviek, ktorých hrúbka je prevažne 12 centimetrov. Niekomu sa to nemusí zdať postačujúce. Aj keď dodávateľmi sú renomované firmy, dochádza k nedostatkom. Ako kontrolór nemám však žiadne nahlásené – nech sa páči mail: umk@bratislava.sk. Opravy nebude treba vykonať čoskoro znova, skôr je problém, že opravené cesty sa čoskoro znovu rozkopú pre trvalé zásahy do infraštruktúry vedenej v cestách a chodníkoch. Bol by som rád, keby sme v opravách priebežne pokračovali aj v budúcom volebnom období. Je nevyhnutné opraviť cestu pred Zdravotným strediskom Hubeného, ďalej Cyprichovu a v Rači pokračovať na ul. Pri vinohradoch.

• Koľko Bratislavu stála výstavba hokejového štadióna pred MS 2011 a koľko jeho rekonštrukcia pred MS 2019?

Je to často medializovaná záležitosť. Jeho hodnota (objekt) podľa účtovníctva je viac ako 100 mil. eur vrátane DPH. Štát nám poskytol dotáciu približne vo výške DPH. Teda jednou rukou od nás zobral a druhou vrátil veľmi podobnú sumu. Mesto mimo objektu realizovalo ďalšie státisíce eur do opráv ciest, námestia a pod., tzv. vynútené investície.

Do ZŠ Ondreja Nepelu mesto od 2012 nevkladalo peniaze ani na údržbu a už vôbec sa nevenovalo tzv. morálnemu opotrebeniu. Súčasná potreba cca. 2 mil. eur (2017 – 2019) je hradená zo zdrojov hlavného mesta. Podieľa sa na nej v malej miere aj štát prostredníctvom SZĽH.

• Spolufinancuje mesto aj výstavbu Národného futbalového štadióna?

Mesto nespolufinancuje výstavbu Národného futbalového štadióna (NFŠ). Treba však dodať, že na výstavbu NFŠ poskytlo zadarmo pozemky a že na týchto pozemkoch bude aj výstavba administratívy a bytov. Nepochybujem o tom, že pozemky pod týmito stavbami budú niekedy v budúcnosti predané za primeranú cenu, podobne ako pod hotelom pri ZŠ Ondreja Nepelu /smiech/

• Vo funkcii zažívate už tretieho primátora, ako sa vám s ním spolupracuje a v čom je iný ako jeho predchodcovia?

S primátorom sa mi spolupracuje dobre, vždy si pozorne vypočuje moje argumenty či upozornenia. Súčasný primátor pokračuje v poradách vedenia mesta tak, ako to zaviedol primátor Ftáčnik. Skutočnosťou je, že za predchádzajúceho primátora boli porady podstatne podrobnejšie. Je to otázka štýlu riadenia. No a za primátora Ďurkovského neboli porady žiadne. Nielen primátor, ale aj jeho management pozorne načúva mojim názorom a časť materiálov sa v prípade problémov vracia na dopracovanie. Pre poriadok treba dodať, že tento spôsob fungovania vzťahu kontrolóra a primátora na Slovensku nie je celkom obvyklý. Vnútorné odkomunikovanie materiálov s manažmentom v rámci porady primátora a následne s poslaneckou finančnou komisiou potom znamená stručnejšiu diskusiu na zastupiteľstve, kde prevažne odpovedám už len na doplňujúce otázky poslancov.

• Stíhate popri práci aj koníčky, ak áno, aké sú to?

Ale áno, je treba nájsť aj určitý spôsob odreagovania sa od toho množstva údajov (teda najmä čísel a paragrafov). Odreagovať sa pomáha predovšetkým pohyb. Pre mňa je to najmä pravidelné plávanie. O víkendoch aj chôdza, najlepšie do nášho lesoparku. Tento rok som si zaobstaral bicykel vhodný na naše skvelé cestičky Karpatmi. Mám rád kultúru, ktorá je iným typom „vypnutia“. Skvelý je divadelný repertoár MDPOH, ale mám rád akékoľvek zaujímavo urobené predstavenie od malých občasných hosťujúcich divadiel až po to naše národné. No a samozrejme mám rád aj hudbu. Budem lokálpatriot, páčilo sa mi vystúpenie ZUŠ Vrbenského  v našom kostole, bol som na dvoch koncertoch Simy Martausovej a dlhodobo nevynechám ani jeden koncert moderne poňatej ľudovej hudby Sama Smetanu.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Ján Drotován

redaktor občianskeho časopisu račan.sk výber