Kapitola Efektívna
mestská pokladnica,
Podľa
skupiny:
„Súčasné
príjmy nestačia na dôstojné zabezpečenie služieb, ktoré mesto poskytuje celej
krajine.“
Privítal
by som čo len náznak tých služieb.
Podľa skupiny:
„Od štátu Bratislava nedostáva kompenzáciu za fakt, že tu okrem iného sídli vláda, parlament a celá
štátna správa.“
Pri iných faktoch porovnáva s Prahou. Z neho nevyplýva, že
tam by to bolo tak. Celá štátna správa určite nesídli v Bratislave.
Podľa skupiny:
„Bratislava tak priamo finančne neťaží z toho, ak sa jej ekonomicky darí.“
Zostal
som v pomykove, čo znamená, ak sa ekonomicky darí bez finančného efektu.
Podľa skupiny:
„Bratislava spolu
s mestskými časťami hospodári s bežným príjmom 891 eur na obyvateľa, ktoré sa ďalej delia v pomere 65 : 35 medzi mesto
a mestské časti.“
„Bratislava
pracuje s bežným rozpočtom okolo 615 eur na obyvateľa (261 miliónov eur), najväčší podiel jej príjmov tvoria podielové dane.
„Bratislava získa každoročne od štátu okolo 439 eur na
obyvateľa z podielových daní (187 miliónov
eur), na dani z nehnuteľnosti vyberie 148 eur na obyvateľa. Zvyšné príjmy (205 eur na obyvateľa)
plynú z prenájmov nehnuteľností a pozemkov a transferov zo štátneho
rozpočtu na financovanie napr. základných škôl či sociálnych služieb.“
Kontrolný výpočet:
439
€ podielové dane + 148 € DzN + 205 € zvyšných príjmov (všetko na obyv.) = 792 €
/ obyv.
Pri
porovnaní s 891 € bežných príjmov na obyv. vychádza rozdiel 99 €.
Pri
počte cca 426 tis. obyv. (187 mil./439 na obyv.) vychádza rozdiel cca 42 174
000 €.
Ďalší kontrolný výpočet:
615
€ – 372 € = 243 € zvyšné príjmy mesta na obyv.
Pri
porovnaní so „Zvyšné príjmy (205 eur na obyvateľa)“
je rozdiel, zdanlivo 38 €. 205 € je pre mesto a mestské časti. Po očistení
mestu zostane cca 139 € a rozdiel narastie na cca 142 € / obyv.
Pri
počte cca 426 tis. obyv. vychádza rozdiel 60 492 000 €.
Podľa skupiny:
„Mesto
medzi mestské časti rozdeľuje podielové dane (32 % výnosu z dane
z príjmu fyzických osôb a 50 % z dane z nehnuteľnosti) podľa počtu
obyvateľov.“
Priame popretie vlastného textu o delení príjmov v
pomere 65 : 35.
Podľa skupiny:
„Bratislava (1 161 obyvateľov/km2)
je v porovnaní s Brnom (1 642 obyvateľov/km2)
a Prahou (2 582 obyvateľov/km2) pomerne riedko osídlená, čo zvyšuje
potrebné výdavky mesta na infraštruktúru, školské zariadenia
a zariadenia sociálnych služieb, verejnú dopravu či bežnú údržbu a
čistenie.“
Pri
hustote ako Brno by Bratislava mala cca 604 tis. obyvateľov. To by prinieslo
nárast o cca 42 % vrátane kubatúry budov a úbytku zelene! Ak by mala
MHD denne prepraviť o cca 42 % viac cestujúcich, bolo by treba investovať
stámilióny do rozšírenia vozového parku, desiatky miliónov vložiť do prevádzky
a získať stovky vodič(iek)(ov).
Pri
školských zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb som zostal
v pomykove. Nižšia hustota spôsobila, že do zariadení sa prijalo menej
ľudí ako sa zmestí?
Podľa skupiny:
„Praha ako hlavné mesto Českej republiky
disponuje výrazne väčším rozpočtom aj vďaka tomu, že je zároveň krajom.“
„Nie je ambíciou tejto
knihy zrušiť existenciu Bratislavského kraja, ale mesto Bratislava by malo
dostávať každoročný transfer zo štátneho rozpočtu ako kompenzáciu za plnenie
funkcií hlavného mesta.“
Ak
nie je cieľom zrušiť existenciu BSK, načo je porovnávanie s krajom
Praha? Čo má funkcia kraja spoločné s funkciu hlavného mesta zostalo
nevysvetlené.
V časti Navrhované riešenia skupina uvádza:
„Ak by Bratislava dostala rovnaký podiel z daní vybraných štátom ako
Praha, jej príjmy by sa mohli strojnásobiť.“
Podľa mňa,
veľmi zvláštne formulovaný návrh riešenia, ale proti gustu niet dišputát.
Skupina pokračuje:
„Ľudí žijúcich
v Bratislave bez trvalého pobytu môže
mesto k prihláseniu motivovať napr.
dobrou dostupnosťou služieb a parkovacou politikou.“
Dosť
ma to prekvapilo, ak sa predtým argumentuje, že takí ľudia majú prístup k
službám mesta bez platenia. Motivácia parkovacou politikou vyznieva veľmi
pochybne, ak skupina Mobilita pri návrhu cien dopravných služieb uvádza: „Cieľom je ... dosiahnuť
počet štandardných (nezľavnených) ročných PCL na úrovni 100-tisíc do 4 rokov, zo súčasných cca 7 400, t. j. nárast o
vyše 1 300 %, pričom asi polovicu by mali tvoriť držitelia parkovacej karty.“
Podľa skupiny:
„Daň z
nehnuteľnosti tvorí iba 12 % príjmov mesta. Jej sadzba je v kompetencii mesta a
ponúka priestor na zvýšenie príjmov.“
Navrhuje
riešenie:
„Zdvojnásobenie
sadzieb by rozpočty väčšiny domácností zaťažilo iba niekoľkými eurami mesačne naviac,
mesto a mestské časti by však potenciálne získali ďalších 60 miliónov eur ročne. Ročná daň za byt alebo rodinný dom
je pre väčšinu bytov na úrovni desiatok eur ročne. „
Dôležité je koľko presne je niekoľko, lebo 5 - 8 € mesačne,
predstavuje 60 - 96 € ročne. Nepíše sa o zvýšení pre poskytovateľov
služieb a predajcov. Premietnu ho do cien, cez ktoré to zaplatia domácnosti. Z
prepočtu 148 € / obyv. možno odhadnúť dôsledok na tzv. cenzovú domácnosť (2,6
obyv.) v sume cca 385 € ročne, z toho 20 - 25 % jednorazovo v ročnej
platbe DzN a 75 - 80 % postupne v cenách.
Poukázanie, že DzN tvorí „iba“ 12 % príjmov mesta vnímam z
viacerých pohľadov. Hlavne, či je niekde odporúčané aký by mal byť optimálny
podiel a prečo by mal byť vyšší. Ak by sa zvýšila o 100 %, pri zachovaní
ostatných príjmov na úrovni 231 mil. €, tvorila by 20,62 %. Každým poklesom
iných príjmov by rástol podiel DzN. Čo by sme sa dočítali potom?
Pri predstave, že by sa podarilo naplniť túžbu po zvýšení výnosu
podielových daní na 2- či dokonca 3-násobok, premýšľam, čo by navrhli, aby DzN
nebola opäť iba 12 %. Alebo by potom podiel už nebol dôležitý, len by zostala
túžba zvyšovať ich?
Podľa skupiny:
„Zvýšiť výnos z dane
z nehnuteľnosti zdaňovaním podľa skutočnej hodnoty nehnuteľnosti, zdaňovaním
nehnuteľností podľa cenových máp alebo zdanením úžitkovej plochy. Daň z nehnuteľnosti
dnes koreluje s hodnotou nehnuteľnosti iba minimálne (podľa rozlohy
zastavanej plochy a mestskej časti). Pre presnejšie zdaňovanie
nehnuteľnosti podľa hodnoty nehnuteľnosti je potrebné zmeniť zákon o dani z
nehnuteľnosti tak, aby obce mohli sadzby nehnuteľnosti stanoviť podľa cenových
máp (podľa vzoru takej mapy, akú má spracovanú Praha). Jednoduchším (ale
menej presným) nástrojom je umožnenie zdanenia nehnuteľnosti podľa úžitkovej
plochy, nie zastavanej plochy, aby desaťposchodový a prízemný dom, umiestnený
na rovnakom pozemku, nepodliehali rovnakému zdaneniu.“
Predstavme
si rovnako veľké domy. Jeden kúpili vo výbornom stave s nadštandardným
vnútorným vybavením za primerane vysokú cenu. Druhý kúpili vo veľmi zanedbanom
stave s prevažne nefunkčným vybavením za primerane nízku cenu. Tento dom
výrazne zveľadili a namontovali moderné vybavenie. Budú mať potom málo odlišnú
skutočnú hodnotu. Na základe čoho by vlastník zveľadeného domu platil DzN podľa
jeho skutočnej hodnoty?
So
skutočnou hodnotou súvisí podporovaný trend vylepšovania tepelnoizolačných
parametrov a energetických bilancií budov. Po úprave zákona podľa návrhu,
by nastal paradoxný stav. Úspora nákladov na teplo a teplú vodu by sa
spotrebovala aj platenie DzN. Vlastníci, ktorí sa rozhodli podporiť tieto ciele
environmentálnej politiky SR, EÚ a OSN, by boli (dodatočne) sankcionovaní.
Ak
sa pripomenie dôvod DzN, nie čo by malo byť podľa predstáv skupiny,
viacpodlažná budova neznamená automaticky rozšírené úlohy mesta a už vôbec nie
v lineárnej závislosti od každého m2 podlahovej plochy.
Pokladnica
mesta by mala vyššie príjmy, ale fakticky by ju naplnili domácnosti.
Zvýšením
sadzieb bude rásť miera „sankcionovania“ tých, čo vlastnia stavby neoslobodené
od dane.
Podľa skupiny:
„Dopravný podnik Bratislava stojí každá
sekunda, ktorú električky stratia pri čakaní na križovatkách, 1 416 eur ročne.“
Skupina
to prevzala od DP, zrejme bez akejkoľvek súdnosti. Väčšiu ekonomickú somarinu
možno čítať len veľmi zriedka. DP započítal aj odpisy nových vozidiel. Skupina
to uvádza ako: „Z toho úspora na opotrebovaní električiek 1 067 eur“.
Odpisy
nie sú náklady finančné, ale iba tzv. formálne - účtovné (opravné) na účely
zníženia zisku pred zdanením.
Podľa skupiny:
„Mestské podniky
sú dnes s výnimkou Dopravného podniku
Bratislava ziskové. Vytvorenie holdingu
umožní zdieľať finančné prostriedky a cez ziskové mestské podniky dotovať tie,
ktoré tvoria stratu.“
Strata
DP podľa údajov skupiny Financie je „zanedbateľných“ 3602 €. Náklady na zmenu
by boli rádovo vyššie. Ak by sa DP poskytla z rozpočtu mesta dotácia vyššia čo
len o 0,01 % (6 431 €), bolo by po strate.
Podľa skupiny:
„Okrem pôžičiek od komerčných bánk, ktoré mesto už dnes využíva,
bývajú pôžičky EIB a CEB doplnkom napr. verejno-súkromných partnerstiev. Pre
výhodné nastavenie podmienok takýchto foriem financovania je potrebné vytvoriť
na magistráte odbornú kapacitu, ktorá bude rovnocenným partnerom súkromným
spoločnostiam a bankám.“
Rozdielne názory sú prirodzené. Čo vnímam ako neprirodzené, je
protirečenie si v práci tej istej skupiny. Podľa skupiny Financie, časť 1.2.
Chceme, aby Bratislava bola: ..., str. 2, prvý odsek, text v zátvorke:
„magistrát má kapacitu spolu
s projektantmi a konzultantmi projekt po technickej stránke kvalitne
pripraviť a ekonomicky zdôvodniť, aby dokázal získať výhodné pôžičky od
európskych bánk či príspevok zo štátneho rozpočtu a európskych fondov“.
Tak neviem, má, alebo treba vytvoriť kapacitu?
krátené
v ďalšom pokračovaní kapitola
Vedieť rozdeliť kompetencie
Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike
0 komentárov:
Zverejnenie komentára