Rozhovor s kandidátom na
poslanca MZ Bratislava – Rača za obvod Rača.
Juraj Dobšovič (30), Ochranca prírody, konzultant
pri odborných posudkoch a zájazdoch. Absolvent Prírodovedeckej fakulty UK,
odboru Regionálny rozvoj, regionálna geografia, európska integrácia. Gestor
akčnej skupiny regionálneho rozvoja v strane SPOLU-občianska demokracia.
• Na základe čoho si sa
rozhodol kandidovať za poslanca, čím si ťa získala strana SPOLU - občianska demokracia?
Rozhodovanie v oboch prípadoch bolo ťažké. V minulosti som sa
veľmi angažoval. Vyvrcholilo to spoluorganizovaním protestov Gorila. Po nich
som ostal znechutený a vytratil som sa z aktivizmu. Približne pred
rokom mi prišiel e-mail, v ktorom som dostal pozvánku do novovznikajúcej
strany. Najprv som si myslel, že pozvanie odignorujem, ale postupne som nad ním
začal čoraz intenzívnejšie rozmýšľať. Smerovanie, názory a osobnosti v strane
mi boli veľmi blízke a v čase vraždy dvoch mladých ľudí som už dospel
k rozhodnutiu. Moje rozhodnutie som si utvrdil na sneme a na všetkých
ďalších aktivitách strany. Práve ľudia v strane sa so mnou rozprávali
a pýtali sa, prečo nechcem kandidovať v komunálnych voľbách
a nechápali moje rozhodnutie. Práve oni a problémy, ktoré som v Rači
videl, ma nakoniec presvedčili.
• Čo vnímaš ako
najväčšie problémy Rače a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?
Ak
nerátam dopravu, zápchy, povodne a útrapy cyklistu, tak až do svojej
kandidatúry som vnímal ako problém najmä rozdelenie komunity na “starých“ a
“nových“. Čím viac som sa však rozprával s ľuďmi, tým viac sa mi otvárali oči.
Okrem skvelej polohy a krásneho centra, ktoré žiaľ nie je využívané naplno,
som našiel množstvo problémov, ktoré ohrozujú pokojný život v Rači.
Hovorím najmä o masovej výstavbe, ktorá ničí charakter Rače, zvyšuje problémy
s povodňami a mestská časť nedokáže pokryť všetky potreby
prichádzajúcich rodín. Tiež sa mi nepáčili niektoré časti PHSR, ale to je na
dlhšiu debatu. Myslím, že by sa nám zišla lepšia demografická štúdia, ktorá by
ovplyvnila investície mestskej časti do budúcna. Dokým nebude mestská časť
schopná zabezpečiť miesto pre deti v škôlkach, mala by pozastaviť všetky developerské
projekty. Tými sa problémy len prehlbujú. Tiež mám pocit, že stavebný boom
v Bratislave sa bude postupne utlmovať. Môj názor opieram
o demografický vývoj Slovenska. Na ďalšie potreby som vytvoril program, ktorý čitatelia nájdu
na mojej stránke a je v ňom 33 konkrétnych bodov.
• Keď
sa povie „doprava“, čo ti napadne v súvislosti s Račou, aké jej možné
vylepšenia?
Ako prvé povodne. Toľkokrát sa
mi stalo, že bola Račianska ulica neprejazdná, že to začalo byť pravidlom. Na
moje dotazy na Facebooku mi bolo odpovedané, že nová výstavba za to nemôže, čo
som ako regionálny geograf neprijal. Z dôvodu novej výstavby treba
uvažovať nad zmenou charakteristiky zelene, nad novými drenážami, zelenými
strechami a zelenými parkoviskami, komunitnými jazierkami a pod.
Ako druhé mi napadne strach
pred obchvatom. Myslím, že obchvat ranné zápchy v Rači ešte znásobí
a problémy parkovania v oblasti električkovej trate budú ešte väčšie.
Práve preto by mala Rača v spolupráci s mestom a BSK iniciovať
výstavbu veľkokapacitného odstavného parkoviska, ktoré musí byť dobre pripojené
na oba typy koľajovej dopravy.
Okrem umožnenia ľahšieho
prestupu, treba obyvateľom priblížiť aj alternatívne spôsoby dopravy. Ako
cyklista mám často pocit, že som nepriateľ číslo jeden (pre chodcov, aj
vodičov). Rača musí pokračovať budovaním tranzitnej radiály až k ŽST Vinohrady.
• Ťažiskovým podujatím roka v Rači je z hľadiska
cestovného ruchu Vinobranie, čo iné môže Rača ponúknuť?
Najprv sa vrátim k vinobraniu.
Žiaľ Račianske vinobranie sa zmenilo na hody s prvkami vinobrania a miestni
obyvatelia namiesto oslavy vína utekajú z mesta. Toto treba zmeniť
a aj v programe mám pár nápadov ako to zlepšiť. Čo sa týka cestovného
ruchu, Rača je akési mestečko uprostred veľkomesta. Malá bunka uprostred
systému. Má krásne centrum, lesy rekreačného charakteru, ale hlavne skvelých
vinárov. Takže Rača, aj keď je súčasťou Bratislavy, môže návštevníkom ponúknuť
mix agroturizmu a turizmu malých miest. Napríklad ja takýto typ turizmu
veľmi vyhľadávam.
• Ako často navštevuješ račianske lesy, sú v nich zver
a príroda dostatočne chránené?
Navštevujem ich veľmi často,
či už pri prechádzkach so psom, túrach, hubárčení alebo pri bežeckých
tréningoch. Mám tu svoje obľúbené miesta, ktoré nebudem prezrádzať, aby ostali
stále odrezané od okolitého sveta. Zver a príroda je momentálne chránená v lesoch
nad Račou uspokojivo, ale vidím, že každým dňom silnejú tlaky, aby sa začala
veľkokapacitná ťažba v okolí Bratislavy. (Rád by som spomenul aj NPR Devínska
Kobyla, ale to by bolo nadlho a dnes sa radšej rozprávajme o Rači.) Takéto tlaky
treba silno potláčať, veď okrem toho, že les je domovom množstva rastlín a
živočíchov, je aj naším miestom pre oddych. Problémy vidím skôr v chránení
zelene v intraviláne mesta. Žiaľ, často vidím neodborné zásahy do korún
stromov, ktoré vedú k ich postupnému úhynu.
• Ako ochranár sa venuješ aj odchytu vtáctva
v obchodných priestoroch, o ktoré druhy sa jedná a koľko taký odchyt
trvá? Týkal sa už niektorého
z račianskych obchodov?
Najčastejšie sa jedná
o vrabce domové, ale odchytil som už viac ako 20 druhov vtákov (medzi nimi
aj sokola či jastraba), dva exotické pavúky, pomáhal som pri odchyte
exotického hada a mal som chvíľu doma aj jednu exotickú žabu. Odchyt trvá
rôzne. Konkrétne časy však nemôžem prezradiť kvôli firemnému tajomstvu, ale vraj
sme suverénne najrýchlejší. V samotnej Rači som realizoval už nejeden
odchyt.
• Ľuďom vedia
znepríjemniť život aj holuby na balkóne, obzvlášť ak nakladú vajcia
v kvetináčoch alebo hrantoch, preferuješ nejaký recept ako ich odlákať,
ale zároveň im neublížiť?
Toto je pravidelná otázka
našich klientov. Existuje niekoľko typov ochrany. Najúčinnejšie sú mechanické
zábrany (rôzne sieťky či hroty). Je aj niekoľko typov plašičov, ktoré sú
ale účinné len v obmedzenom množstve. Ak by mal takýto plašič každý tretí
balkón, stal by sa neúčinným. Určite ale ľuďom odporúčam, ak zbadajú holuba,
ako si na ich balkóne stavia hniezdo a nechcú ho tam mať, musia takéto
snahy eliminovať hneď od začiatku. Ak nájdu prázdny kvetináč, treba ho
presunúť, zakryť, povyhadzovať prinesený hniezdny materiál a podobne.
• Akým spôsobom si sa podieľal v roku 2012 na protestoch Gorila? Neľutoval si neskôr svoju účasť na nich, keďže ich výsledkom bola vtedajšia jednofarebná vláda Smeru?
Po prvom proteste som sa
rozprával s jedným zo spoluorganizátorov a poradil som mu pár vecí.
Neskôr ma zavolali do pracovnej skupiny, ktorú tvorilo asi 10 ľudí, kde sme
dohadovali, kde a ako budeme organizovať protesty, čo sú naše požiadavky,
hľadali sme všetky kauzy, ktoré neboli vyšetrené a ukazovali sme ich
verejnosti, aby sa na ne nezabudlo. V skupine bola zaujímavá zmeska ľudí.
Nie všetci mi politicky sedeli, ale zmysel protestov - ukázať na všadeprítomnú
korupciu a skončiť to s ňou, bol naším spoločným cieľom. Žiaľ niekedy
sa spravili aj zlé rozhodnutia, napr. rečnenie niektorých ľudí na protestoch,
alebo málo razantné ukončenie posledného protestu (pre nás pochodu) Gorila, kde
kvôli zopár jednotlivcom policajti brutálne napadli mnoho nevinných ľudí
a vytypovali si aj takmer všetkých organizátorov protestu, ktorí skončili
v CPZ-tke. Ja som už v tom čase na proteste nebol a vyzýval som
ľudí, aby nepokračovali v pochode k parlamentu. Žiaľ vpredu bolo pár
jednotlivcov, ktorých nasledoval celý dav. No a výsledok protestov bol pre
mňa absolútne zdrvujúci. Chceli sme odstrihnúť finančné skupiny od najvyšších
miest a nepriamo sme pre ne vytvorili ešte lepšie miesto. Bral som to ako
porážku celého Slovenska a aj tú osobnú, ale ideály vo mne ostali žiť
naďalej.
• V rokoch 2012-2013 si
bol predsedom študentskej komory Prírodovedeckej fakulty UK, čo ti priniesla
táto skúsenosť a aká je vôbec náplň tejto funkcie?
Bol som predsedom 33% členov
akademického senátu (čo tvorilo skupinu 18 študentov), ktorý riadil chod
fakulty. Je to niečo podobné, ako keby som bol predsedom piatich poslancov inak
rozdrobeného Račianskeho zastupiteľstva. Tvorili sme tam najucelenejšiu skupinu,
ale jednotlivci z radov študentov (na rozdiel od zamestnancov fakulty) z toho
nemali žiadne výhody, preto na senát nechodievali vo vysokom počte. Riešili sme
napríklad študentský poriadok, rušenie pracoviska, usporadúvali sme rôzne akcie
a mnoho ďalších vecí. Naučil som sa, že sny sú jedna vec a ich realizácia
druhá. Mal som okolo seba skvelý tím, ale aj jedného človeka, na ktorého
som sa mnohokrát spoľahol a párkrát ma sklamal. Dokázal som spraviť oveľa
menej vecí, ako som chcel. Táto funkcia mi otvorila oči.
• Nielen v Rači sa pred voľbami do popredia dostáva až
nezdravý lokálpatriotizmus,
všimol si si tento rozmer aj počas kampane v uliciach? Čím sa dá nahradiť
tento “hendikep“, keď niekto skrátka nemá “račiansky“ pôvod?
Niekedy mám pocit, že by si to
všimol aj človek, ktorý sedí vo vlaku, číta knihu a cez Raču len
prechádza. Hrať na kartu „ja som pravý Račan“ sa mi zdá úbohé a
kontraproduktívne. Takýmto konaním sa rozdeľuje spoločnosť. Dôvodom voľby
kandidáta nemôže byť predsa len jeho pôvod. Pokiaľ by dotyční kandidáti
priniesli program, skúsenosti, nápady a namiesto svojho hesla by povedali „narodil
som sa tu, vyrastal som tu, milujem to tu a nezradím vás“, tak by sa na to
dalo hľadieť veľmi pozitívne. Takto si nahrabali pár hlasov. Neviem však pochopiť,
ako by ich niekto, kto nie je podľa nich „správny“ Račan, mohol voliť. Ja chcem
ľudí spájať, nie rozdeľovať. Chcem, aby sa ľudia z oboch komunít
k sebe priblížili, aby jedni prijali druhých, aby sa druhí zaujímali, čo
robia a potrebujú prví, aby sa spolu stretávali a prestali tie nenávistné
reči. Bojovať proti tomu sa dá dvoma spôsobmi. Prvý som spomínal pred chvíľou -
ukazovať, že takéto rozdeľovanie nie je správne a skôr nás posúva vzad.
Druhý spôsob je mi ale oveľa sympatickejší. Vysvetľovať ľuďom, že svoj pôvod
človek neovplyvní, ale môže ovplyvniť kam sa presťahuje. On si vyberie svoje
miesto bývania. To znamená, že môže ten svoj vybratý domov ešte viac milovať.
Ja som sa síce narodil v Petržalke, ale Raču sme si manželkou vybrali pre
svoj život kvôli jej polohe, charakteru, histórii, pretože je nášmu spôsobu
života najbližšia a máme ju veľmi radi.
• Ako hodnotíš činnosť súčasného starostu a jeho
spôsob vedenia kampane?
Až do začiatku kampane som
nášho starostu nehodnotil extra negatívne. Dalo sa poukázať na nejaké chyby,
ale tých sa dopustí každý. Čo ma zarazilo, bol jeho výrazný nástup do kampane
a útoky na viacerých kandidátov, ktoré robili ľudia z jeho okolia.
Podobne ako Nesrovnal v Bratislave, aj v Rači sa začalo najviac renovovať
v poslednom roku pred voľbami a starosta sa na to snažil ukazovať čím
ďalej viac. Nasledovala bilboardová mega kampaň, ktorá mi pripomínala kampaň
strany Smer v roku 2002. Na túto kampaň som sa ho pýtal a podľa mňa
to jednoznačne prepískol. Začali sa vo mne objavovať ďalšie otázniky.
Z časti sa priznal k ľuďom, ktorí úmyselne rozdeľujú Raču a spomínal
som ich vyššie. Objavili sa množstvá klamstiev a poloprávd. Keď som sa
starostu pýtal niečo konkrétne, odpovedal len čiastočne. Jeho kampaň mi je teda
proti srsti.
• Na webe píšeš, že si celé detstvo strávil skautingom, súvisia
s ním všetky tvoje záľuby aj v súčasnosti alebo máš aj iné?
Skauting mi dal v živote
strašne veľa. Zocelil ma, naučil ma milovať prírodu. Aj keď už nie
som aktívnym členom, skautom človek zostáva celý život. Aj vďaka nemu sa radím
k ochranárom, aj vďaka nemu milujem výlety a spôsob cestovania, aký
dodnes realizujem. Až keď som prestal chodiť na skauting som si zamiloval
tradičné spôsoby života ľudí, dediny, slovenské drevenice, agroturizmus
a pod. Postupne som sa začal viac zaoberať históriou. Mojou poslednou
veľká záľubou je beh. Slúži ako relaxačný prostriedok. Pri 20 km behu si človek
neuveriteľne utriedi v hlave všetky myšlienky. Na začiatku októbra som si
splnil svoj veľký bežecký sen a zabehol svoj prvý maratón. Stálo to veľa
tréningov, času a ďalších vecí, ktoré pochopí len poctivý amatérsky
športovec.
• Ďakujem za rozhovor
Aj
ja ďakujem. Pekný deň
Zhováral sa Ján Drotován
redaktor občianskeho časopisu račan.sk výber
0 komentárov:
Zverejnenie komentára