V
článku s uvedeným názvom J. Hrčka detailne vysvetľuje príčiny nedostatku
zdrojov a predstavuje svoj návrh na získanie dodatočných. Vychádza z faktu, že
rozhodujúca väčšina ľudí užíva ulice ako cestujúci autami a v MHD. Odporúča
zamerať pozornosť na parkovné a cestovné.
Ako úvod do úvah
uvádza:
„Predstavte si, že všetky parkovacie miesta v správe
mesta a mestských častí budú na celom území Bratislavy spoplatnené sumou 2 eurá
za hodinu a Bratislavčania majú 100% zľavu. Každý, kto tu nemá trvalý pobyt, si
rýchlo spočíta, či si prehlási trvalý pobyt, alebo cez parkovné prispeje na
prevádzku mesta.“
S predstavou
by nebol vážnejší problém. Situáciu zmení, ak sa porovná s VZN, ktoré
predpokladá karty a rôzne ceny v pôsobnosti mestských častí. Pripúšťa parkovanie
mimo zónu rezidenta so zľavou 50 %, nepripúšťa zľavu 100 %, a vylučuje zľavu na
miestach s povolenou max. dobou státia do 2 hodín.
Ponúkaná
predstava o mimoriadnej výhodnosti pre Bratislavčanov vyžaduje iné VZN.
Podľa J. Hrčku:
„Dôvody pre nespoplatnenie Bratislavčanov sú
jednoznačné. Je to spravodlivé, lebo podľa súčasnej legislatívy náklady na
prevádzku mesta znášajú hlavne tí, ktorí v ňom majú trvalý pobyt. Preto, ak
mesto nemá dostatok peňazí, tak musí najskôr spoplatniť tých, ktorí sa na
prevádzke mesta nepodieľajú alebo podieľajú výrazne menej. Legislatívne je
trochu problém v tom, že zákon citlivo vníma opodstatnenosť dôvodov
diskriminovania ľudí. Zákon ale nezakazuje zaviesť poplatok 2 eurá za hodinu
celoplošne pre všetkých a Bratislavčanom dať na poplatok 100% zľavu cez kartu
Bratislavčana alebo iný nástroj.“
Zákon nezakazuje konkrétnu výšku ceny / poplatku, ale
zakazuje pri určení ceny / poplatku zneužiť postavenie, neprimeraný zisk
a vyžaduje dodržať dobré mravy.
Subjekty v pôsobnosti hl. mesta pri použití mestskej
karty poskytujú zľavy do 20 %. Zaujímavé by bolo spoznať predstavu o obhajobe zľavy
100 % len samotným použitím platobného nástroja.
Bratislavskú mestskú kartu (BMK) vydáva 5 bánk. Kto nechce mať účet v nich,
napr. pre zlé skúsenosti, musel by si vybaviť dobíjaciu BMK s min.
kreditom, iba na prikladanie k nejakému snímaču, bez prevodu peňazí, ale
s nákladmi na evidenciu.
Ak tomu dobre rozumiem, cca 200 – 220 tis. Bratislavčanov by
si malo vybaviť BMK - ďalší plast.
Parafrázujúc J. Hrčku, zákon nezakazuje poskytnúť BMK /
platobný nástroj, aby iný „zaplatil“ za jej / jeho držiteľa.
Predstavte si obchod s BMK. Rodina si vybaví viac BMK
a voľné poskytne ľuďom, čo používajú auto v BA, ale nemajú trvalý pobyt.
Tí ich využijú pri „platení“. Pri kontrole uvedú, že auto použil
a odstavil držiteľ BMK a oni auto odvážajú. J. Hrčka píše
o Bratislavčanoch. Zľava pre nich je pri použití akéhokoľvek auta. Umožní to priraďovanie
áut k trvalému pobytu bez ohľadu na EČV.
Ak je reč o spravodlivosti a odvodenej zľave, ktorú službu
dostanú so zľavou 100 % prispievatelia do rozpočtu mesta trvalým pobytom, ktorí
nepoužívajú IAD vôbec, resp. iba taxi?
Parkovné 2 €/h predstavuje ročne cca 4 tis. € v súvislosti s
parkovaním počas pracovných zmien. Nech by to v priemere bolo 2 tis. € na
vodiča, pomer cca 285 € (príjem mesta za osobu s trvalým pobytom podľa J.
Hrčku) : cca 2 000 € (zľava z parkovného) a k tomu ešte zvýhodnenie v MHD,
upratovanie a osvetlenie ako píše J. Hrčka, vnímam ako výrazne nevyvážený.
J. Hrčka pokračuje:
„Ďalším dôvodom je dôvod ekonomický. Ak zavediete parkovaciu
politiku pre všetkých 800 tisíc ľudí, budete potrebovať ďaleko väčšie množstvo
policajtov a techniky. Dôvodom je riešenie násobne väčšieho množstva priestupkov.
Preto zavedenie parkovacej politiky iba pre časť vodičov je výrazne menej
nákladné.“
Rozumiem
dobre, že zľava z parkovného pre Bratislavčanov nie je súčasťou parkovacej
politiky?
Ako
sa rozlíši použitie auta Bratislavčanom, ak sa nebude kontrolovať každé?
Nejasný mi je dôvod, prečo by sa zľava mala viazať na iba vodiča, ak auto môže
využiť iný cestujúci, ktorý svojim trvalým pobytom prispieva do rozpočtu mesta.
Podľa J. Hrčku:
„Tretím, nemenej dôležitým dôvodom je politická
priechodnosť. Doteraz viaceré snahy zaviesť platenú parkovaciu politiku
stroskotali, lebo sa jedná o nepopulárne opatrenie. Mesto nemá poriadne údaje
ani len o počte obyvateľov, ktorí v tomto meste reálne bývajú. Nevie, aký
je tu počet áut, legálnych parkovacích miest a množstvo iných dôležitých informácií.
Obyvatelia v niektorých častiach mesta sú prakticky odkázaní na osobný
automobil. Takto navrhnuté riešenie by bez väčších problémov prešlo, lebo
nepostihuje Bratislavčanov. Takisto by vďaka nemu mesto získalo údaje o počte a
štruktúre áut v Bratislave, lebo na získanie zľavy vo výške 100% by sa všetci
museli do systému zaregistrovať.“
Návrh
by asi prešiel, lebo pôsobí lákavo, ale či by po schválení nepostihoval
Bratislavčanov možno viesť debatu. Aj keď sa uvažuje o priraďovaní áut k
trvalému pobytu bez ohľadu na držiteľa a EČV.
Údaje
o autách v Bratislave s EČV BA/BL má PZ SR. Z návrhu nevedno ako by mestu
pomohlo poznať štruktúru, ale aj tie údaje má PZ SR.
Ak
sa má pomôcť Bratislavčanom, očakával by som, že nebudú potrebovať ďalšiu
registráciu, ďalší plast a postačí, ak použijú osvedčenie o evidencii
auta, preukaz poistenca alebo OP, ak zľava má byť protihodnotou za trvalý
pobyt.
Podľa
mňa, predstava i odôvodnenie vyznievajú zvláštne. J. Hrčka na rokovaní MsZ
8.12.2016 podal návrh na zmenu uznesenia - centrálny
parkovací systém Bratislavy realizovať v spolupráci s iniciatívou
slovensko.digital. Uznesenie MsZ č. 683/2016/B/3. Na rokovaní MsZ
31.5.2018 nepodporil zmenu pôvodného VZN č. 12/2016, ale nenavrhol inú. Niet
dôvodu predpokladať neznalosť súčasného legislatívneho stavu.
Komplementárne k IAD navrhuje úpravu pre MHD.
Podľa J. Hrčku:
„Aktuálne
náklady DPB sú 110 miliónov ročne. Z tejto sumy približne 55 miliónov eur (50%)
platí mesto vo forme príspevku z daní obyvateľov. Ak teda platíme za lístok 1
euro, tak jeho reálna cena sú eurá dve. Polovicu z tejto sumy zaplatí mesto DPB
z daní Bratislavčanov. Preto je logické, že Bratislavčania platia „dotovanú”
cenu 1 euro. Mimobratislavčania žijúci a pracujúci v Bratislave by mali
zaplatiť minimálne reálne náklady. Pravidlá mestskej hromadnej dopravy v
spojení s parkovacou politikou by určite motivovali ľudí k prehláseniu trvalého
pobytu.“
Cca 1 €
stojí iba základný elektronický lístok na 60 min. pre zóny v BA. Papierový
základný lístok na 60 min. v BA má cenu 1,20 €. Dôležité je to s ohľadom
na návrh, aby cezpoľní platili „minimálne reálne náklady“, a tiež
na nasledujúci návrh.
Podľa J. Hrčku:
„Rovnako
ako pri parkovaní, aj tu by mesto nemalo trestať krátkodobých návštevníkov
hlavného mesta (20 dní v roku). Tí by mali počas tejto doby mať možnosť
využívať režim primeraného poplatku alebo poplatku za dotovanú cenu 1 euro.
Poplatok za celoročnú električenku vo výške 1 000 eur alebo jednorazového
cestovného na 60 minút za 4 eurá, by mali platiť iba mimobratislavskí, ktorí tu
žijú alebo pracujú väčšiu časť v roku. Obyvatelia s trvalým pobytom by mali mať
75% zľavu, ktorá by ostatných motivovala si prehlásiť trvalý pobyt do hlavného
mesta.“
Z návrhu parkovného 2 €/h nemožno odvodiť rozdiel
medzi krátkodobou návštevou a opakovaným dochádzaním autom.
Zvýhodnené cestovné na 20 dní v roku by získal ten,
kto by sa zaregistroval a asi len pri kúpe elektronického lístka, lebo pri
papierovom ťažko dokazovať koľký je v roku. Treba posúdiť či by to nebolo
diskriminačné voči tým, kto si nedokáže / nemôže kúpiť elektronický lístok.
Podľa návrhu nevedno aký by bol dôsledok na ceny denných lístkov.
Denne dochádzajúci by boli zaťažení rovnakou cenou ako
dlhodobo „nocujúci“ v meste bez trvalého pobytu, aj dochádzajúci verejnou
dopravou! Či by to bolo spravodlivé, nech posúdi každý sám.
Ak by lístok v cene 1 € spolu s dotáciou
v rovnakej sume kryli reálne náklady, cena 4 € na 60 min. pre cezpoľných
predstavuje zvýšenie o 100 %. Aj pri ročnom lístku. Ekonomicky by to
znamenalo, že taký lístok by kryl dotáciu k dvom lístkom pre domácich. Nevedno
ako by skončilo posúdenie prípustnosti takého určenia ceny, ale je zrejmé, že
ďalší rozvoj MHD by mesto financovalo výrazne z rozdielu cien lístkov pre
ľudí bez trvalého pobytu, lebo tržby a dane od Bratislavčanov by
kryli len náklady prevádzky, ale rozhodujúce úžitky by slúžili práve im.
A spravodlivosť, ...
Takto navrhnuté pravidlá vnímam ako bezdôvodné
sankcie, aj preto, že nie všetci si môžu prehlásiť trvalý pobyt, a obdobu
bezdôvodného obohatenia, lebo zmena trvalého pobytu by mestu priniesla príjem
cca 285 €/osobu (údaj podľa J. Hrčku), ale v prípade účinnosti navrhnutých
pravidiel by to bolo min. 1 tis. € za ročný lístok a pri parkovnom cca 4
tis. €/auto.
Rozpočet
mesta dotuje náklady DP v podiele cca 50 %. Pri zľave Bratislavčana 75 %
z 1000 € je to pre DP 250 € od neho a druhých 250 € z rozpočtu
mesta. Z výnosu podielových daní 285 €/osobu zostáva cca 35 € na „cesty, parkovanie, osvetlenie, upratovanie, …“.
Predstavme si, že by MHD využívalo o 15, 30 či 50 % viac
Bratislavčanov ako v súčasnosti. Koľko by museli platiť cezpoľní pri
zachovaní filozofie návrhu „V prvom kroku spoplatniť dlhodobo žijúcich a pracujúcich,
ktorí tu nemajú trvalý pobyt“ a „ak to nebude stačiť a minú sa aj všetky
ostatné možné riešenia, bude nutné spoplatniť aj Bratislavčanov. Ale určite nie
ako prvé, ale až ako posledné navrhované riešenie.“?
Návrhy
majú (vy)provokovať k zmene trvalého pobytu a financovania aspoň
Bratislavy. Neviem či je reálna zmena trvalého pobytu u viac ako u 15 - 20
%. Ak sa postupne získajú zdroje od ľudí bez trvalého pobytu a pri pretrvávaní
nedostatku aj s trvalým, vláda už nebude mať dôvod. Za 250 € sa dá rok voziť 12
– 16 km do a z práce. Zľava 100 % podporí užívanie áut Bratislavčanmi
s rizikom rozšírenia, hlavne tými, čo potrebujú prestupovať viac razy.
Zľavu
100 % mimo zónu v okruhu bývania by som vnímal pozitívne, ak by bola do
100 h/rok (cca 2 h/týždeň), po kúpe ročného lístka MHD.
Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike
0 komentárov:
Zverejnenie komentára