Mgr. Monika Luknárová, rodená Hrnčárová – naozaj
nezávislá kandidátka
Foto © Janka Hrdličková |
25
rokov som bola zamestnaná na Miestnom úrade v Rači. Prešla som rôznymi
pracovnými pozíciami vo viacerých oddeleniach i objektoch. Oddelenie
kultúry, športu a sociálnych vecí, Správa majetku, Vnútorná správa,
Ekonomické oddelenie. Počas pôsobenia na oddelení kultúry som pracovala
v Kultúrnych strediskách Elán, Experiment, Račan a Žarnovická. Za roky
praxe som oboznámená s problémami obyvateľov našej mestskej časti i zamestnancov
Miestneho úradu. Ako radový zamestnanec som nemala možnosť ovplyvniť potrebné
zmeny, rozhodla som sa preto dať výpoveď. Nevedela som si však predstaviť, že
by som stratila kontakt s komunitným a kultúrnym životom Rače, ktorého sa
cítim byť súčasťou. Preto som kandidovala v komunálnych voľbách ako naozaj
nezávislá kandidátka a už tri roky som poslankyňou Miestneho zastupiteľstva.
V súčasnosti pracujem na pozícii zástupkyne riaditeľky Strediska kultúry
Vajnorská, kde som zároveň manažérkou a vedúcou prevádzky.
Kandidovať
do BSK som sa rozhodla z dôvodu presvedčenia, že rozhodnutia, ktoré
vychádzajú z kraja, majú vplyv na vývoj našej mestskej časti a bola by
som rada, keby som v mene našich obyvateľov tieto rozhodnutia mohla
ovplyvniť. Mojou víziou je stav, keď sa rozhodnutia neuskutočňujú jednostranne od
stola úradníkov, ale spolutvorcami budúcnosti celého kraja a našej mestskej
časti sú občania.
Moje témy:
• Sociálne
bývanie pre rodiny
• Špecializované
zariadenia pre seniorov
• Zachovanie
tradícií (zachovanie kultúrneho dedičstva)
• Občianska
participácia ako protikorupčný nástroj
Heslovite
som pomenovala témy, problémy, alebo ak chcete, body programu, ktorým by som sa
chcela venovať. Týkajú sa celého kraja, nie len Rače. Je však samozrejmé, že
najvernejšie si viem predstaviť riešenia v našej mestskej časti. Verím, že
by mohli byť kreované na konkrétne podmienky v iných častiach nášho kraja.
Bezpečný domov
Žijeme
v dobe, kedy sa často bojíme pustiť svoje deti na krúžok, do mesta, do
kina. Alebo napríklad v Rači – čo i len do Kauflandu na nákup. V mojej
mladosti a detstve bolo bežné, že na nákupy chodili aj deti, ktoré takto
pomáhali svojim rodičom. Nebojíme sa, že by naše deti nezvládli samostatne
niekam docestovať, kúpiť si vstupenky, nakúpiť. Bojíme sa, že by sa im mohlo po
ceste niečo zlé stať, že by ich zrazilo auto, žeby im niekto ublížil. Takzvaná
,,uličná kriminalita“, čo sú rôzne formy sociálno-patologických javov,
neobchádza ani náš kraj. Ako sa s ňou vysporiadať? Opakovane počúvam od
občanov sťažnosti na nečinnosť mestskej polície a mestská polícia sa
opakovane bráni tým, že mestských policajtov je málo. Zvýšiť bezpečnosť v rizikových
lokalitách považujem za dôležité a chcela by som docieliť, aby sa
v rizikových miestach zriadil kvalitný monitorovací systém. Kamery a SOS
hlásky a som za obnovenie tzv. záchytiek.
Sociálne byty pre rodiny
Ako
poslankyňa miestneho zastupiteľstva v Rači som členkou sociálnej
a bytovej komisie. Potýkame sa tam pravidelne s problémom pomoci
rodinám s deťmi, ktoré sú v sociálnej núdzi. Je to problém celého
kraja, nielen našej mestskej časti. Byty v správe mestskej časti sú
zadefinované ako byty nájomné. V prípade nájomných bytov by nás však pri
ich prideľovaní nemusel zaujímať sociálny status žiadateľa. Ako kritérium pre
pridelenie nájomného bytu by malo stačiť preukázať schopnosť platiť nájomné. Je
potešujúce, že na základe VZN má naša MČ vypracovaný spravodlivý postup na
prideľovanie bytov na základe sociálneho statusu, ale ten je napriek všetkému
nie príliš vyhovujúci. A pokiaľ nebude dostatok obecných bytov, či
nájomných alebo sociálnych, akýkoľvek postup nepostačuje.
Chcela
by som preto na pôde BSK opäť otvoriť tému výstavby týchto bytov. Čo sa týka
Rače, chcela by som, aby sa ubytovňa na Kadnárovej ulici zmenila na sociálne
byty, z ktorých jeden by bol pripravený ako krízový.
Špecializované zariadenia pre
seniorov
Naša
populácia starne. Obyvateľov, ktorí sú odkázaní na pomoc, stále pribúda.
Nedávno ma zarazila informácia, že ak by obyvateľ Rače alebo Vajnôr potreboval
umiestniť svojho rodiča v špecializovanom zariadení pre seniorov,
v rámci kraja ho môže umiestniť v Pezinku, Stupave a najľahšie
v Komárne. Už samotné presťahovanie človeka do zariadenia je stresujúcou
až traumatizujúcou záležitosťou pre celú rodinu. Nie nadarmo sa hovorí, že
starý strom nepresadíš. V prípade umiestnenia rodiča do vzdialeného mesta
je to akoby ste ho opustili. Ak sa nemôžeme z rôznych dôvodov plnohodnotne
venovať svojim starkým, ktorí sú na nás odkázaní, prirodzene hľadáme
zariadenie, ktoré je blízko, aby sme v prípade potreby mohli za nimi zájsť
denne. Preto som bola nemilo prekvapená, že Domov sociálnych služieb
v Rači na Podbrezovskej ulici už nie je domovom pre seniorov. Tí, ktorí
v ňom žijú, premiestnení už nebudú. Ale prijímajú sa len osoby odkázané na
sociálnu starostlivosť, ktoré nie sú v dôchodkovom veku. Špecializované
zariadenie na Strelkovej ulici je opustené. Plánuje sa jeho rekonštrukcia,
a preto by som chcela dohliadnuť na to, aby naozaj prebehla a bola
v súlade s potrebami našich obyvateľov.
Zachovanie tradícií
(zachovanie kultúrneho dedičstva)
Tí,
čo ma poznajú, vedia, že som roky vášnivou zberateľkou predmetov, ktoré sú
kultúrnym dedičstvom našich predkov. V roku 2013 som v rámci
Račianskeho vinobrania zorganizovala v Nemeckom kultúrnom dome výstavu
s názvom Račianske starožitnosti. V Rači sa nachádza stála expozícia
Račianskej izby, o ktorú sa vzorne starajú členovia MO Matice Slovenskej. Svojimi
priestorovými možnosťami však nevyhovuje potrebám zriadenia kvalitného múzea.
Chcela by som preto, s podporou BSK a našich poslancov, zriadiť Múzeum
a informačné stredisko a podporiť podobné projekty v rámci
celého kraja.
Ako
dcéra parašutistu som veľkú časť detstva trávila na letisku vo Vajnoroch. Svoju
mladosť, svoj aktívny vek tu prežilo množstvo obyvateľov z Rače aj Vajnôr.
Nechcem sa teraz vracať k bolestným zážitkom, ktoré prežili všetci
dotknutí pri likvidácii letiska. Čo ma mrzí najviac je fakt, že nikde nenájdete
ani len spomienku na to, že vo Vajnoroch bolo jedno z prvých letísk, že
tam neskôr dlhodobo vykonával činnosť kvalitný tím členov Aeroklubu. Pamätníci
ešte žijú. Majú veľké množstvo fotografií a artefaktov z tohto
obdobia. Chcela by som preto, aby bola zriadená stála expozícia múzea letectva
a parašutizmu. Verím, že pre tento projekt nájdem ešte veľa nadšencov
a za podpory BSK sa projekt vydarí.
Občianska participácia ako
protikorupčný nástroj
Myslím,
že čo sa tohto bodu týka, nemusím nič vysvetľovať. Ako naozaj nezávislá
kandidátka som za transparentné riešenie všetkých serióznych, múdrych
a prospešných návrhov našich občanov. Som za to, aby sa občania podieľali
na živote nášho kraja nielen ako diváci, ale ako aktéri, aby mali možnosť
v rámci participiálneho rozpočtu realizovať projekty, ktoré pomôžu kraju
alebo komunite. Budem podporovať
každý seriózny, múdry a pre občanov prospešný návrh.
Monika
Luknárová
nezávislá kandidátka na poslankyňu BSK
za Raču a Vajnory
Dobrý deň, mám otázku. Čo plánujete spraviť s občanmi, povedzme "neprispôsobivými" na lavičkách oproti obchodu TERNO a postávajúci v blízkom okolí, neustále opitými. Ľudia si na také "použité" lavičky ani sadnúť nechcú a to sú pre všetkých.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za odpoveď!
Marcel Duda
Dobrý deň pán Duda,
Odstrániťproblém s neprispôsobivými občanmi je celomestským problémom, neexistuje však naň všeobecné a rovnaké riešenie. Mestské časti sa najčastejšie snažia týchto občanov jednoducho zbaviť ich presunutím, nie je to však riešením. Určite poznáte račianskeho ,,maskota" ,ktorého poznáme aj pod menom Waldo. Tento pán, rodák z Rače, bol opatreniami sociálneho oddelenia v minulosti prehodený na plecia sociálneho oddelenia na Novom Meste. Keďže však stále za svoj domov považuje Raču, máme ho tu stále a navyše naše sociálne oddelenie nemá žiadne právne možnosti mu pomôcť. Snažila som sa aj ja, omnoho viac ešte pani.z Rače, ktorá zabezpečila dokonca jeho hospitalizáciu a následne ho navštevovala a inak sa starala, ale keď sa dostal z najhoršieho, o pomoc nestál a opäť bol na ulici.
Čo sa týka Krasňan. Zistila som, že medzi občanmi, ktorí sa stretávajú na lavičkách pred bývalou Družbou, nie sú len bezdomovci, ale aj ľudia s trvalým pobytom na území našej MČ, so slabým sociálnym zázemím, s potrebou sociálnych kontaktov. Urobili si z toho priestoru akúsi klubovňu pod holým nebom. Z mojich osobných skúseností tu nepomôže nič iné, ako mestskou časťou zriadené podobné zariadenie ako Domec na Račianskom Mýte, kde by sa mohli títo ľudia stretávať v rámci svojej komunity, pod nepriamym dozorom sociálneho pracovníka. Naše sociálne oddelenie je dlhodobo poddimenzované, má málo zamestnancov, o terénnych pracovníkoch nehovoriac. Terénni pracovníci by mali byť tými styčnými osobami a mali by riešiť ich problémy, snažiť sa o ich začlenenie do spoločnosti alebo aspoň o to, aby svojim spôsobom života neznepríjemňovali život majorite.
Plánujem teda rozšírenie oddelenia sociálnych vecí a lepšiu spoluprácu s neziskovými organizáciami, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s prácou s neprispôsobivými spoluobčanmi. V rámci MČ vyčleniť vhodný priestor, kde by sa títo občania mohli stretávať a zároveň boli pod dohľadom odborníkov. Mali by tu možnosť riešiť osobnú hygienu, možnosť dať si čisté oblečenie pochádzajúce z charitatívnych zbierok a pod. Hlavne by tu s nimi mal pracovať sociálny pracovník, ktorý by ich vedel nasmerovať. Čo sa týka osôb pod vplyvom alkoholu, rada by som sa v spolupráci s BSK opäť vrátila k zriadeniu tz. záchytiek. Dnes ich často suplujú cely predbežného zadržania a naši policajti, ale nie je to tak v poriadku. V budúcnosti by som možno uvažovala aj nad zriadením nocľahárne, nakoľko najbližšia pre račianskych bezdomovcov je až na Ivánskej ceste a najmä v zime, je pre nich v podstate nedostupná.
Práca s neprispôsobivými obyvateľmi je veľmi ťažká, chápem, že by ste si radšej prečítali radikálnejšie riešenie a sľub, že nás všetkých ,,slušných" zbavím ,,neslušných" do 24 hodín., no to Vám nesľúbim.
Pán Duda, napíšte mi prosím na monika.luknarova@yahoo.com, rada si s Vami dohodnem osobné stretnutie.
S úctou, Monika Luknárová.