Viktor Bielko: Ridesharing v Rači, alebo ako cestovaním spolu poraziť dopravnú zápchu

Ridesharing v Rači, alebo ako cestovaním spolu poraziť dopravnú zápchu

Väčšina áut,  ktoré ráno po Račianskej prúdia do mesta, vezie len jedného človeka. Všetci poznáme tie obrázky, kde je vykreslené, koľko miesta zaberú autá pre 60 ľudí a koľko jeden autobus (jeden taký prikladám). Lenže to, že by v dnešnej dobe presadli všetci ľudia do autobusov alebo na bicykle, je utópia. MHD je na to príliš neflexibilná a na bicykle nie je počasie po celý rok. Aká možnosť na zlepšenie ostáva? Keby sa v jednom aute viezli aspoň dvaja ľudia, tak by bolo na ulici o polovicu áut menej. A to by už znamenalo, že nie je dopravná zápcha ale prejazdová rýchlosť je 50km/h. Takýto systém sa volá „Ridesharing“. Je to len ďalšia utópia, alebo je to možné riešenie nášho dopravného problému v Rači? Na toto som sa pozrel v mojom prieskume v skupine Priatelia Rače. (Čo ma potešilo, vyplnili mi ho aj ľudia žijúci v Pezinku.)

Dnes sú už aj na Slovensku známe dve ridesharingové riešenia: Uber a BlaBlaCar. Pritom však Uber je priama konkurencia taxislužbám a nerieši náš problém na Račianskej. BlaBlaCar sa tvári viac ako ridesharing a menej ako taxislužba, no v podstate ide o taxislužbu na veľké vzdialenosti. Niet divu, že je najčastejšie využívaná cez víkend na východ, keď sú miestenky na vlak vypredané.

Čo je podstatné pri Uberi a aj BlaBlaCare, je že veľmi bazírujú na tom, aby vezený platil tomu, čo vezie. To preto, že obe riešenia si berú 15% podiel z týchto platieb (pri BlaBlaCare začnú tento podiel brať, keď narastie počet používateľov). Uber sa snaží „odobrať“ peniaze taxislužbám, BlaBlaCar vlakom a autobusom. Preveril som si aj prakticky, ako by sa dali použiť tieto služby na cestovanie z Rače do mesta. Tak taký Uber Raču začal obsluhovať len prednedávnom. Skúsil som BlaBlaCar, a našiel som tam iba jediného človeka, čo ponúka jazdu z Pezinka do Bratislavy.

Na týchto službách je totižto podstatný jeden fakt: riešia len okamžitú a jednorazovú potrebu, teda, že potrebujem ísť teraz a na to miesto. Nepoznám zatiaľ službu, ktorá by riešila dlhodobú opakujúcu sa potrebu. Pritom cestovanie do práce je práve potreba, ktorá sa opakuje každý deň.

Čo by dokázalo človeka jazdiaceho každý deň autom do práce presvedčiť, aby nešiel svojim autom? Len to, keby mal zabezpečený rovnaký komfort ako doteraz. Teda musel by poznať človeka, ktorý ide ráno v rovnakom čase do práce v rovnakej lokalite. Prvá hypotéza je, že stačí systém, ktorý nájde dvoch takýchto ľudí, a tí potom začnú jazdiť už iba jedným autom. Túto hypotézu som prehnal cez spomínaný prieskum na Priateľoch Rače, a... výsledok je, že je to komplikovanejšie. Poďme si prejsť výsledky prieskumu:

• Všetci respondenti chodia autom do práce a 93% z nich často, 70% dokonca každý deň. Takže odpovede sú od relevantnej skupiny.
• 70% respondentov ide v aute sami, 20% odvezie deti do školy a potom idú sami. Len 10% vezie niekoho iného. Z toho vyplýva, že ridesharing má zaujímavo veľkú potenciálnu cieľovú skupinu.
• Len 20% respondentov má problém zaparkovať auto pri práci, takže parkovanie ako motivácia fungovať nebude. (60% respondentov má firemné parkovanie.)
• 83% respondentov nevníma náklady na auto ako závažnú položku, pritom 20% respondentov jazdí služobným autom. Takže úspora peňazí ako motivácia na zapojenie do ridesharingu tiež fungovať nebude. Na druhej strane je tento fakt prísľubom, že by ridesharing mohol fungovať bez žiadnych alebo výrazných platieb medzi účastníkmi. Ako jediná motivácia pre používanie ridesharingu by teda ostala iba šanca, že sa tým odstránia dopravné zápchy. Čo však môže byť dosť silná motivácia .
• 60% respondentov potrebuje mať svoje auto v práci alebo na výkon svojej práce. To už je závažnejší fakt, lebo títo ľudia zo svojich áut nepresadnú. Môžu však odviezť niekoho z tých zvyšných 40%, ktorí nepotrebujú mať auto v práci.

Teraz však prichádzajú tie ťažšie fakty, pohľad do duše Račanov – šoférov.

• Len 20% respondentov by odviezlo aj cudzieho človeka vo svojom aute. 75% by odviezlo len svojho známeho. Celkom vysoká prekážka pre ridesharing. No aj to by sa dalo prekonať. Bolo by potrebné ľudí so spoločnou cestou najprv nejakým spôsobom zoznámiť, napr. pri kofole. Aby to už neboli cudzí ľudia.
• Ďalší potenciálny kameň úrazu je čas. Ľudia chodia do práce v rôznom čase, aj preto, aby sa zápcha rozložila v čase. No ešte väčší problém je cesta z práce. Pracovné pozície v Bratislave sa vyznačujú flexibilným pracovným časom. Len 20% respondentov chodí z práce domov v rovnakom čase. Keď sa aj ľudia zladia na rovnaký príchod do práce, zladiť sa na rovnaký odchod je ešte náročnejšie. Byť ráno odvezený do práce autom a vracať sa s MHD asi nie je to, čo by účastníci ridesharingu čakali. Prakticky len málokto (<30% respondentov) je ochotných prispôsobiť odchod z práce o viac ako 15 minút.
• Teraz k zdieľaniu nákladov. Ideálne by bolo, keby sa účastníci systému striedali v tom, kto berie auto, boli by si vždy kvit. Lenže, 60% respondentov potrebuje mať svoje auto. Takže väčšina účastníkov si autá striedať nebude. Už bolo spomenuté, že 83% respondentov nevníma náklady na auto ako významnú položku. To by možno znamenalo, že nad tým mávnu rukou a budú voziť druhých zadarmo. Tak som to overil otázkou. Výsledok: 45% respondentov by bolo ochotných voziť druhých zadarmo, 30% by očakávalo striedanie áut, 25% by chcelo dostávať peniaze za vozenie druhých ľudí.

Samozrejme, prieskum bol vykonaný na malej vzorke ľudí – a aj to špecifickej. Boli to ľudia používajúci Facebook a členovia občianskej komunity. Takže je pravdepodobné, že výsledky medzi všetkými 22 tisíc Račanmi a 20 tisíc Pezinčanmi by boli negatívnejšie, s tým treba kalkulovať.

Takže čo mi vyplynulo z prieskumu? Systém, ktorý by mohol fungovať, by vyzeral asi takto:

1. Veľká masa ľudí zadá do systému údaje o tom, odkiaľ kam jazdia do práce.
2. Systém nájde 15 ľudí, ktorí jazdia na rovnaké miesto v Bratislave do práce.
3.  Títo ľudia sa stretnú na pive, kofole alebo čomkoľvek a zoznámia sa.
4. Piati asi „nezapadnú“ do partie, zvyšných 10 sa dohodne, že skúsia jazdiť spolu.
5. Títo desiati si budú navzájom písať, že kto pôjde zajtra o akom čase.
6. V lepšie dni sa títo desiati zmestia do troch áut a tým ušetria 7 áut v dopravnej zápche.
7. V horšie dni, ako napríklad v piatok pred sviatkami, sa nezhodnú na rovnakom čase, alebo pôjdu z práce priamo medzimesto a pôjdu teda desiatimi autami.
8. Pri pive sa raz mesačne navzájom dohodnú, ako sa vyrovnajú.

Čo dobré by priniesol takýto systém?

• V nekritické dni sa zmenší alebo zmizne dopravná zápcha, bude teda lepšia prejazdnosť do mesta, menej exhalátov, viac voľného času pre ľudí.
• Ak by systém vpustil aj ľudí bez auta, mohla by sa odľahčiť MHD.
• Ľudia v Rači by sa začali viac zoznamovať, aj keď v rámci akýchsi mikroskupín. Ale aj to by mohlo napomôcť k tomu, aby ľudia viac spolupracovali, nielen v ridesharingu

Aké nevýhody by mohol priniesť?

• Menšie alebo žiadne zápchy v nekritické dni by mohli posmeliť viac ľudí k tomu, aby si kúpili auto a začali jazdiť do práce.
• Nižšie vyťaženie ciest by mohlo pre miestne alebo mestské zastupiteľstvo slúžiť ako výhovorka, prečo neinvestovať do dopravnej infraštruktúry.
•  V kritické dni (pred sviatkami) by „udrela“ dopravná zápcha ešte silnejšie, lebo skutočný počet ľudí cestujúcich do práce autom by bol maskovaný ridesharingom. A dopravná zápcha by bola ťažšie predvídateľnejšia, keďže by závisela od veľkého počtu nezávislých rozhodnutí jednotlivcov.

Stojí za to pripraviť takýto ridesharingový systém? Aký je váš názor? Napíšte mi cez Facebook alebo pod post v skupine Priatelia Rače.