21. január, mrazivé sobotné ráno, teplomer ukazuje -9 stupňov, ktoré budia rešpekt. Biely dym z komínov nad strechami rodinných domov v "starej" Rači o tom tiež svedčí. Prichádzame s Dagmar Gelingerovou na miesto stretnutia - nám. Andreja Hlinku pri kruhovom objazde a "padla nám sánka". Na námestí trpezlivo čakajú desiatky obyvateľov aj návštevníkov Rače a čakajú na organizátorov náučnej vychádzky po račianskych vinohradoch s vinárom a členom Račianskeho vinohradníckeho spolku Dušanom Žitným. Dav nás veľmi milo prekvapil.
O to viac, že išlo o skromný nápad Dagmar Gelingerovej, ktorý bol pôvodne plánovaný pre ňu, neskôr pre členov OZ Priatelia Rače, ktorých je len o trošku viac ako prstov na rukách. Nakoniec sa nám nápad zapáčil natoľko, že sme sa rozhodli pozvať všetkých našich priaznivcov a sympatizantov, ale najmä priaznivcov a sympatizantov Rače a račianskych vinohradov, prostredníctvom udalosti OZ Priatelia Rače vytvorenej na Facebooku. Už na Facebooku sme si všimli neštandardný záujem o akciu, preto sme rátali, že ľudia prídu, možno aj takí, ktorých nepoznáme. A oni fakt prišli - aj keď nás nepoznajú - naša akcia a nápad sa aj im zapáčil natoľko, že prišli v desiatkach a aj s kamarátmi.
Dušan Žitný vymyslel trasu vychádzky a tak po úvodnom privítaní sme sa všetci - mladí, starí aj drobce v sánkach či v "klokanoch", vybrali Alstrovou ulicou smer vinohrady. Prvá zastávka: Rinzle -
mohli sme si všimnúť ako smutne vyzerá vinohrad, o ktorý sa prestali starať, vinohrad bez života, vinohrad, ktorý čaká, rovnako ako ten pod ním na svoj zánik a zastavanie bytovkami. Pohľad na obrobené "Vtáčky" nás však naplnil nádejou, že to možno s tým koncom vinohradníctva v Rači nebude až také zlé. Ďalšia trasa viedla popri vinohradoch Špígle a Weispeter, s deťmi sme si urobili krátku zachádzku k hospodárskemu dvoru a zvieratkám na ňom. Tu sme sa pristavili a po ukážke strihania viniča si zopár odvážnejších mohlo vo vinohrade p. Máťuša strihanie hrozna osobne aj vyskúšať. Nie jedného z nás napadla myšlienka, že keby bolo viac nožníc, mal by možno p. Máťuš kus
vinohradu ostrihaného už v sobotu :). K veselej atmosfére však neprispela soška svätého Urbana - patróna vinohradníkov, ktorú neznámy vagabund pre Vianocami zničil len tri mesiace potom, ako sa podarilo po dlhých rokoch ju obnoviť. Škoda. Snáď, keď nás milovníkov vinohradníctva bude chodiť tadiaľ viac, tak tam podobné živly prestane baviť ničiť hodnoty. Pristavili sme sa aj pri nádrži na Weispetri, ktorá má taktiež nejasný osud - veľmi by sme si želali, aby ostala v rukách MČ Rača a stala sa príjemnou voľnočasovou zónou ktorá sa sem pýta a kde by medzi vinohradmi spolu trávili čas od jari do jesene rodiny po boku vinárov.
Z Weispetra bol potom už len kúsok popri Šínwegskych vinohradoch k bufetu Šínveg. Tam pán Žitný zabezpečil pre dospelákov varené vínko, Matúš z bufetu Šínweg sa ujal úlohy občerstviť turistov čajom a vynikajúcou kapustnicou. Dvojhodinkový mrazivý výlet do prírody sme tak zavŕšili príjemným posedením či postátím v príjemnej priateľskej atmosfére.
Azda najväčším zadosťučinením organizátorov z OZ Priatelia Rače bola pozitívna spätná väzba "odpočutá" v dave počas prechádzky i z následných vyjadrení a správ. Sme veľmi, naozaj veľmi radi, že sa náš nápad zapáčil aj Vám. Určite nám to dodalo chuť zorganizovať podobných akcií viac. A veríme, že prídete opäť a zavoláte aj známych. Lebo len vďaka dobrým ľuďom, ktorí majú prírodu a tradície radi, vinohradnícku históriu a tradíciu v Rači nezaleje betón.
Dagmar Gelingerová, Viera Štrbáková
foto V. Štrbáková
Organizátor akcie: OZ Priatelia Rače
Sponzori: Dušan Žitný, bufet Šínweg, OZ Priatelia Rače
Video z vychádzky nájdete aj na youtube kanáli OZ Priatelia Rače:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára