V súlade s výzvou a zákonom podávame námietky,
pripomienky a výhrady k návrhu VZN Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených
úsekoch miestnych komunikácií na území hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, výške úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsobe jej
platenia a preukázania jej zaplatenia.
Návrh VZN
1.
v texte nevyjadruje dočasnosť parkovania
obsiahnutú v názve návrhu VZN, dovoľuje dlhodobé, celoročné i viacročné
parkovanie na jednom mieste [§
1 ods. 2 písm. a)],
2.
nerešpektuje zákaz diskriminácie, zásadu rovnakého
zaobchádzania a zásadu jeden priestupok -jedna sankcia [§ 1 ods. 2 písm. c)
a d), § 2 ods. 5 a
12],
3.
pomocou definovania pojmov obchádza účely zákonov
a navodzuje stav, kedy by úhradou za kartu bolo možné nahradiť zákonom
uložené hmotné plnenia, pre posudzovanie zavádza kritérium, ktoré nie je právne
relevantné k dôvodom, ktoré sa uvádzajú ako významné pre prijatie VZN [§1
ods. 2 písm. d)],
4.
vytvára ničím nepodložený dojem, že virtuálnym dokladom
(simuláciou pomocou výpočtovej techniky) možno zabezpečiť prevádzkovanie
parkovania v reálnom svete [§ 1 ods. 2 písm. f)],
5.
nerešpektuje zákonom upravené postavenie mestských
častí a ich nezávislosť pri prijímaní VZN a obsahuje nezákonnú
povinnosť riadiť sa pri prijímaní vlastných VZN obsahom prílohy VZN hlavného
mesta, zasahuje do slobodného výkonu mandátu poslancov zastupiteľstiev
mestských častí a predstavuje nedovolený príkaz pre ich činnosť
a rozhodovanie [§ 2, 3 a 4 ods. 4],
6.
je v rozpore so zákonom o pozemných
komunikáciách [§ 2 ods. 7 písm. b) a ods. 8 a § 3],
7.
vytvára ničím nepodložený dojem, že trvalý pobyt
predstavuje záruku výnosov dane z príjmu a nerozlišuje zákonné
kritérium pre navrhovanie počtu parkovacích stojísk vrátane práva na ich
využívanie,
8.
vytvára ničím nepodložený dojem, že medzi kartami má
vznikať rozdiel podľa vystavovateľa a zánik platnosti má spôsobiť iba
zmena trvalého bydliska [§
2 ods. 10],
9.
vytvára ničím nepodložený dojem funkcionality karty
vydanej hlavným mestom aj dokiaľ nebude schválené prvé VZN niektorej mestskej
časti [§ 2 ods. 11],
10. predstavuje
hrozbu sankcie za uplatnenie práva v súlade so zákonom, a to skôr ako
právoplatne rozhodne oprávnený orgán [§ 2 ods. 12],
11. obsahuje
vnútorný nesúlad a nejednotný jazyk [§ 2 ods. 5 a
12, § 4 ods. 2 a 3],
12. predstavuje
hrozbu nezákonného obohatenia sa prevádzkovateľov parkovania, [§ 4 ods. 4],
13. predstavuje
ničím neodôvodnený zásah do deľby pôsobností [§ 5],
14. nerešpektuje
ustálené legislatívno-technické pravidlá [§ 6 ods. 1],
15. v prílohe
uvádza aj ulice, ktoré (alebo ich časti) nespĺňajú zákonné podmienky pre zónu.
ZHRNUTIE
Podľa § 6 ods. 2 zák. č.
369/1990 zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo
veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie
len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také
nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami
vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy.
Predložený návrh VZN nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo zakladá diskrimináciu
na základe iného stavu, nie je v súlade so zákonom o pozemných
komunikáciách, lebo úseky a pravidlá pre dočasné parkovanie neupravuje jedno
VZN obce (mesta) ako predpokladá a vyžaduje zákon, ale ustanovuje
v tomto a pre pravidlá vyžaduje prijatie minimálne po jednom VZN
každej mestskej časti, ktorá sa rozhodne zapojiť do tzv. jednotnej parkovacej
politiky hlavného mesta SR a tiež preto, že neustanovuje výšku ceny za
dočasné parkovanie ako predpokladá a vyžaduje zákon, ale v tomto
ustanovuje dolné a horné limity takej ceny a pre ustanovenie konkrétnej
ceny vyžaduje minimálne po jednom VZN každej mestskej časti, ktorá sa rozhodne
zapojiť do tzv. jednotnej parkovacej politiky hlavného mesta SR.
Návrh VZN je v rozpore so
zákonom o pozemných komunikáciách aj preto, lebo v zmysle dikcie ust.
§ 2 ods. 11 pripúšťa úplne nezmyslený stav, keď hlavné mesto bude jediné
vydávať karty pre rezidentov aj vtedy, dokiaľ mestské častí neschvália
svoje VZN, nevytvoria žiadnu zónu dočasného parkovania a nevyznačia ani
jedno parkovacie miesto na daný účel. Dokonca aj vtedy, ak ani jedna mestská
časť sa nepridá k tzv. jednotnej parkovacej politike.
Návrh VZN vymedzením rezidenta
nerešpektuje záväzný princíp tvorby parkovacích stojísk v zmysle
stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky v spojení s STN. Pripúšťa, aby na byt
bez ohľadu na počet izieb bol vydaný neobmedzený počet kariet, keďže počet
trvalých pobytov nie je predpismi obmedzený a trvalý pobyt nezaručuje daňové
príjmy, ktorými sa návrh odôvodňuje v rozhodujúcej miere, lebo taký majú
aj ekonomicky neaktívni ľudia, aj takí, ktorých dane netvoria príjmy hlavného
mesta a jeho častí.
Na základe uvedených námietok, pripomienok a výhrad
a ich odôvodnenia žiadame návrh VZN
Hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na
vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy, výške úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel,
spôsobe jej platenia a preukázania jej zaplatenia stiahnuť a nerokovať
o ňom na zasadnutí zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy, lebo predložený
návrh VZN nemožno opraviť čiastkovými zmenami.
Vypracoval: Vladimír
Dulla
Vladimír Dulla, obyvateľ Bratislavy a m.č. Karlova Ves
Kateřina Javorská a Ernest
Húska, obyvatelia Bratislavy a m.č. Petržalka
Ľudmila Vícenová a Rudolf
Lachkovič, obyvatelia Bratislavy a m. č. Staré Mesto
Ľubica Lacinová, Lýdia
Lackovičová a Jana Jelenčiaková, obyvateľky Bratislavy a m.č. Ružinov
Miroslav Ščibrany a Daniel
Ščibrany, obyvatelia Bratislavy a m.č. Rača
Rastislav Tešovič, obyvatelia
Bratislavy a m.č. Devínska Nová Ves
Zuzana Ščibranyová a Milan
Machajdík, obyvatelia Bratislavy a m. č. Nové Mesto
Príloha: Odôvodnenie
námietok, pripomienok a výhrad
Odôvodnenia k jednotlivým námietkam, pripomienkam a výhradám
Ad 1 – Zo znenia § 1 ods. 2 písm. a) návrhu VZN
vyplýva, že akékoľvek parkovanie je dočasným parkovaním, teda aj odstavenie
vozidiel v ňom uvedených na 30 dní i viac, dokonca celý rok. Pri
včasnom platení úhrady za kartu aj niekoľko rokov. To nie je v súlade
s názvom VZN a odporuje zámeru, aby pozemné komunikácie neslúžili na
dlhodobé odstavenie vozidiel a neplnili funkciu záchytných parkovísk.
Dočasnosť bez
vyjadrenie časového obmedzenia / ohraničenia nie je dočasnosťou.
Ad 2 – Podľa § 1 ods. 2 písm. c) návrhu VZN rezidentom
je iba tá fyzická osoba, ktorá je aj držiteľom vodičského preukazu (VP). Zo
znenia nepriamo vyplýva, že kto nie je držiteľom VP, nespĺňa základnú podmienku
byť rezidentom a nesmie mať z tohto statusu odvodené výhody.
Ako vyplýva zo
zákona o cestnej premávke môžu nastať okolnosti, kedy držiteľ príde
o VP dočasne a kedy natrvalo.
Jednou
z možností dočasne je zadržanie VP z dôvodu nezaplatenia pokuty, ďalšou je
vážne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré pretrváva a pri ktorom ošetrujúci
lekár má povinnosť podať hlásenie dopravnému inšpektorátu. Ďalšou zase
negatívny výsledok jednorazového posúdenia aktuálneho zdravotného stavu osoby
vo veku 65 rokov a ďalej s odstupom po 5 rokov, pričom všeobecne
záväzný právny predpis umožňuje opakovanie lekárskej prehliadky a opätovné
získanie VP.
Pri všetkých
týchto stavoch by osoba i krátkodobo bez VP musela stratiť status
rezidenta. Niet reálnych nástrojov ako to priebežne overovať.
Okrem toho, ak
niekto príde aj trvalo o VP nemožno od neho očakávať, že to nahlási
a orgány PZ SR to taktiež nemusia hlásiť prevádzkovateľovi parkovania a na
základe VZN obce to ani neprichádza do úvahy.
Prevádzkovateľ
/ vlastník vozidla uvedeného v § 1 ods. 2 písm. a) návrhu VZN
nemusí mať VP, lebo jeho autom ho roky vozí niektorý člen jeho domácnosti. Roky
platí všetky dane a mesto / mestská časť má od neho nezanedbateľný príjem.
Po účinnosti VZN by bol potrestaný. Buď by musel vykonať prepis vlastníctva
auta, čo je spojené nielen s námahou, ale aj nákladmi, alebo nemať výhody
rezidenta a mať zvýšené náklady oproti držiteľovi VP.
Podmienka byť
držiteľom VP je v rozpore s Ústavou SR. Podľa čl. 12 ods. 2
základné práva a slobody sa zaručujú na
území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu
pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo
sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod
alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,
zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Rovnako to platí pre podmienku trvalého pobytu
v hlavnom meste. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu
nevyplýva, že právo dočasne parkovať na miestnej komunikácii na území obce
(mesta) sa prednostne viaže na trvalý pobyt v obci (meste).
Podľa § 4b ods. 1 zákona o pozemných
komunikáciách miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí (miest) a verejné priestranstvá,
ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené so siete miestnych
komunikácií.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o pozemných
komunikáciách premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v
ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie
obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné
užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo
znečisťovať.
Dočasné parkovanie na dovolených miestach je súčasťou
obvyklého spôsobu užívania na účel, na ktorý je určená miestna komunikácia
s vyznačenými parkovacími miestami.
Z ust. § 6a zákona o pozemných
komunikáciách, ktoré predstavuje splnomocnenie pre obec (mesto) v rámci
preneseného výkonu štátnej správy ustanoviť úseky miestnych komunikácii na účely
dočasného parkovania, nevyplýva právo zvýhodniť osoby prihlásené
k trvalému pobytu v obci (meste).
Podľa § 2´ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z.
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku,
sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti.
Podľa odseku 2 pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je
potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred
diskrimináciou.
Podľa odseku 3 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v
prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.
Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia,
obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj
pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú
alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama
diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú
objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané
a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Diskriminácia návrhu VZN spočíva aj v tom, že rezident podľa § 1
ods. 2 písm. c) návrhu VZN musí byť držiteľom VP a abonent podľa
§ 1 ods. 2 písm. d) návrhu VZN ním byť nemusí, a to ani ak
je fyzickou osobou!!!
Ďalšou možnou diskrimináciou návrhu VZN je obmedzenie nájmu len od tých,
čo sú oprávnení prenajímať ako svoje podnikanie. Hoci to nie je takto
formulované, z dikcie je zrejmý zámer.
V zmysle Ústavy SR a zákonov každý je oprávnený disponovať
s predmetom svojho vlastníctva vrátane prenajímania, a to aj vtedy, ak to
nerobí ako podnikanie. Zároveň každý má právo si prenajať vec (auto) od
kohokoľvek. Zvýhodniť prenájom od podnikateľa by bolo diskriminačné.
Text za posledným slovom „vozidlo“ v ust. § 1 ods. 2
písm. c) návrhu nahradiť, alebo vypustiť.
V zmysle
§ 1 ods. 2 písm. e) bod 3. návrhu VZN prevádzkovateľom
parkovania môže byť poverená právnická osoba.
Z právnych
predpisov Slovenskej republiky nevyplýva oprávnenie obmedziť slobodnú vôľu
podnikať / poskytovať služby ako fyzická osoba. Práve naopak, v zmysle
osobitných predpisov, niektoré činnosti môžu právnické osoby vykonávať výlučne
prostredníctvom fyzických osôb s osobitným kvalifikačným predpokladom.
Táto úprava
ako je uvedená v návrhu VZN je diskriminačná.
Podľa ust. § 2
ods. 5 návrhu VZN udelenie pokuty za porušenie VZN, ak bude schválené, ale
aj zákona o cestnej premávke má znamenať vylúčenie vydať kartu. Návrh
v ust. § 2 ods. 12 obsahuje inú úpravu pre situáciu, kedy
rezident dostane pokutu.
Okrem toho, že
niet súvislostí medzi porušením zákona o cestnej premávke a vydaním
karty, prakticky neexistuje možnosť nezaplatiť pokutu za neoprávnené parkovanie
v zóne dočasného parkovania. Zároveň, nie je prípustné za jeden priestupok
trestať dvoma sankciami.
Túto úpravu vypustiť.
Ad 3 – V zmysle § 1 ods. 2 písm. d) návrhu VZN
podnikatelia majú byť abonenti, ak majú sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzku v príslušnej zóne. Asi sa myslela adresa zhodná s názvom
ulíc a v rámci nej niektoré z orientačných čísiel.
Podľa zákona
podnikateľ – fyzická osoba môže ako miesto podnikania využívať svoj byt, pričom
v ňom nemusí mať nahlásený trvalý pobyt, ale tento byt bol započítaný do
základu pre výpočet minimálneho počtu parkovacích stojísk v zmysle STN 73
6110.
Pokiaľ miestom
podnikania je nebytový priestor, pri povoľovaní musel preukázať zabezpečenie
počtu parkovacích miest v závislosti od druhu podnikania, počtu
a plánovanej dĺžky návštev a počtu zamestnancov v zmysle STN 73
6110. Minimálne 1 stojisko pre seba, ak by to bola činnosť bez návštev /
klientov a ak by v dome nevlastnil / nemal prenajatý byt.
To isté, ale
v oveľa väčšej miere platí pre abonentov s prevádzkarňou, ktorými by mohli
byť aj právnické osoby bez ohľadu na sídlo.
Podľa
stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky v spojení s STN
podmienkou riadneho užívania budov je počet parkovacích stojísk podľa druhu
objektu a počtu účelových jednotiek. Túto povinnosť nemožno odpustiť a ani
nahradiť pozíciou abonenta v rámci zóny dočasného parkovania, lebo také
opatrenie nezaručuje zákonom uloženú povinnosť podnikateľa mať nezávisle od
rozhodovania sa iných pri prevádzke predpísaný počet parkovacích stojísk pre
svojich zamestnancov a návštevníkov, ak poskytuje služby v priestore
prevádzky.
V zmysle
STN pre prevádzku musí mať k dispozícii minimálne 1 stojisko pre
zamestnancov a 1 stojisko pre návštevníkov, resp. plochu
s predpísanou minimálnou výmerou. Ak to spĺňa, nemá dôvod byť abonentom.
Ak to nespĺňa,
pozíciou abonenta to nezabezpečí a musí si prenajať náležitý počet stojísk
a tieto so súhlasom oprávneného orgánu označiť zvislým a vodorovných
dopravným značením pre vyhradené parkovisko a za odplatu. Uvedené
primerane platí pre abonentskú kartu.
Na základe
uvedeného z § 1 ods. 2 návrhu
VZN vypustiť úpravy uvedené v písmene d) a g) a všetky, ktoré sú
založené na statuse abonent.
Vo väzbe na
námietku ku kritériu trvalý pobyt z § 1
ods. 3 návrhu VZN vypustiť úpravu uvedenú v písmene a).
Ad 4 – Podľa § 1 ods. 2 písm. f) návrhu VZN rezidentská
karta má byť virtuálnou kartou, pričom ju má vydávať prevádzkovateľ parkovania.
V reálnom
svete treba vydávať iba reálne karty a nie virtuálne, podmienečne
jestvujúce, resp. jestvujúce v počítačovom programe ako skutočnosť simulovaná
pomocou počítačovej techniky. Nezmyselnosť sa prejaví pri porovnaní s ust. § 4
ods. 3 písm. c) návrhu VZN.
Ad 5 – Návrh VZN sa odvoláva na § 11 ods. 5 písm. c)
zák. č. 377/1991 Zb. o hlavnom meste SR
Bratislave v znení neskorších predpisov a § 6a zák. č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Z názvu
i dikcie ust. § 11 zákona o hlavnom meste SR Bratislave je zrejmé, že
je ním upravená pôsobnosť mestského zastupiteľstva po stránke formálnej prijať
VZN. Z dikcie ust. § 6a zákona o pozemných komunikáciách je
zrejmé, že je to prípad prijímania VZN hlavného mesta SR na základe
splnomocnenia pre prenesený výkon štátnej správy.
Z princípu
preneseného výkonu splnomocnenie sa môže v rámci dvojstupňovej samosprávy
Bratislavy využiť buď orgánom celomestskej samosprávy, alebo orgánom samosprávy
mestskej časti. Tomu zodpovedá aj dikcia ust. § 6a, ktorý
predpokladá, že na území obce (mesta) budú vybrané úseky v jednom VZN.
Podľa § 2
ods. 1 návrhu VZN úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie
motorových vozidiel majú byť ustanovené v jeho prílohe a súčasne podľa § 2
ods. 2 návrhu VZN zóny ustanovené v prílohe musí (asi miestne)
príslušná mestská časť zaradiť do jej VZN. Navyše, aj s prípadnými chybami
a v rozpore so zákonnou podmienkou bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.
Znenie ust. § 2
ods. 2 návrhu VZN predpokladá podriadenosť mestských častí ako subjektov
územnej samosprávy hlavnému mestu SR ako subjektu územnej samosprávy.
Z dikcie
§ 1a a § 2 zák. o hlavnom meste SR je zrejmé, že mesto
Bratislava a jeho orgány nie sú nadradené alebo nadriadené mestským
častiam a ich orgánom, že sú to samostatné právnické osoby, ktoré majú
pôsobností zverené niektorým zákonom alebo štatútom hlavného mesta.
Návrh VZN
nerešpektuje zákonom upravené postavenie mestských častí a ich nezávislosť
pri prijímaní VZN a obsahuje nezákonnú povinnosť riadiť sa pri prijímaní
vlastných VZN obsahom prílohy VZN hlavného mesta.
Návrh zasahuje
do slobodného výkonu mandátu poslancov zastupiteľstiev mestských častí
a predstavuje nedovolený príkaz pre ich činnosť a rozhodovanie.
V ust. § 3
návrhu VZN sú upravené minimálne a maximálne úhrady.
Podľa ust. § 6a
ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách obec (mesto) má splnomocnenie
ustanoviť výšku úhrady, t.j. konkrétnu výšku a nie interval úhrad za
dočasné parkovanie a ponechať toto na ďalšie VZN vydávané
v pôsobnosti iných subjektov.
Ako už bolo
uvedené, predstava, že VZN vydané hlavným mestom SR je v pozícii
nadradeného všeobecne záväzného predpisu k VZN mestských častí nemá oporu
v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Návrh VZN
predstavuje obmedzenie slobodnej vôle poslancov zastupiteľstiev mestských častí
napr. aj tým, že im nedovoľuje schváliť vydávať karty rezidentom bezodplatne
a nerezidentom len za cenu výrobných nákladov.
Požiadavke
preukázať sa platnou kartou nemožno vyhovieť prostredníctvom virtuálnej karty.
Ad 6 – Podľa vyjadrenia primátora Hlavného mesta SR Bratislavy cieľom
je jednotná parkovacia politika a nie 17 politík. Predložený návrh VZN práve
potvrdzuje filozofiu 17 nezávislých politík, a to predovšetkým tým, že
každá z mestských častí sa môže rozhodnúť pre úplne iné pravidlá, napr.
časový rozsah pre prístup k parkovacím miestam vo vymedzených úsekoch.
Jedinými
znakmi jednotnosti sú rezidenčná karta na auto, limity poplatkov za karty
a 50 %-ná zľava z úhrady stanovenej pre ostatných vodičov (nerezidentov)
mimo zóny, pre ktorú je karta vydaná, v zmysle § 2 ods. 7 písm. b)
a ods. 8 návrhu VZN. Ale ani zľava neznamená skutočnú jednotnosť,
lebo je veľký rozdiel či poplatok bez zľavy bude 0,20 €/h, alebo 5,00 €/h ako
pripúšťa, teda či za hodinu pakovania v inej zóne ako je rezidenčná sa platí
0,10 € alebo 2,50 €. Matematicky horný limit je to 25-násobkom dolného, alebo
2500 %.
Ak je vôbec
odôvodniteľné spoplatniť využívanie miestnych komunikácií určených pre verejné
využitie spoluvlastníkmi, ktorí odvádzajú dane do spoločnej pokladnice správcu
spoločného majetku, ako aj využívanie úsekov miestnych komunikácií
v podobe dočasného parkovania, tak výlučne za rovnaký poplatok.
Zo zákona
nevyplýva oprávnenie obce (mesta) niektorým úsekom miestnych komunikácií
priznať vyšší význam a vyjadriť to pri ich využití na dočasné parkovanie
v podobe rozdielnej výšky úhrady.
Obe úpravy
(ods. 7 a 8) zakotvujú diskrimináciu. Preto treba upraviť, alebo vypustiť.
V ust. § 3
návrhu VZN sú upravené minimálne a maximálne úhrady.
Podľa ust. § 6a
ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách obec (mesto) má splnomocnenie
ustanoviť výšku úhrady, t.j. konkrétnu výšku a nie interval úhrad za dočasné
parkovanie a ponechať toto na ďalšie VZN vydávané v pôsobnosti iných
subjektov.
Ako už bolo
uvedené, predstava, že VZN vydané hlavným mestom SR je v pozícii
nadradeného všeobecne záväzného predpisu k VZN mestských častí nemá oporu
v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Návrh VZN
predstavuje obmedzenie slobodnej vôle poslancov zastupiteľstiev mestských častí
napr. aj tým, že im nedovoľuje schváliť vydávať karty rezidentom bezodplatne
a nerezidentom len za cenu výrobných nákladov.
Ad 7 – Majitelia nehnuteľností, ktorí nie sú oslobodení zákonom,
platia daň z nehnuteľností. Výnosy práve tejto dane majú byť prednostne
využité na náklady cestného hospodárstva súvisiace s využívaním
nehnuteľnosti, aj s odstavaním áut ako zákonnej náležitosti pre riadne užívanie
budov.
To je základ
rozlíšenia oproti trvalému pobytu, ktorý nezaručuje príjmy do pokladnice mesta
a mestských častí, lebo trvale prihlásený obyvateľ môže mať príjmy ako
právnická osoba, ktorej zaplatená daň z príjmov je príjmom štátneho rozpočtu
a neprerozdeľuje sa obciam (mestám).
Vlastníci
nehnuteľností, ktorí sú oslobodení od dane z nehnuteľností, v zmysle
stavebného zákona, vykonávacej vyhlášky v spojení s STN majú mať pre svoju
činnosť zabezpečené parkovacie stojiská na princípe ako podnikatelia a so
súhlasom oprávneného orgánu vyhradené. Ak ich nevytvorili vo svojich areáloch a
zo svojich rozpočtov, tak za odplatu.
Ad 8 – Z dikcie ust. § 2 ods. 10 návrhu VZN by mohol
vzniknúť mylný dojem, že medzi kartami má vznikať rozdiel podľa ich
vystavovateľa a zánik platnosti má spôsobiť iba zmena trvalého bydliska.
To by
nezodpovedalo ust. § 1 ods. 2 písm. e) a f) návrhu VZN.
S ohľadom
na námietku ku kritériu trvalý pobyt úpravu
vypustiť z návrhu VZN.
Ad 9 – Z dikcie ust. § 2 ods. 11 návrhu VZN by mohol
vzniknúť dojem, že karta vydaná hlavným mestom by mohla byť funkčná aj v čase
pred účinnosťou prvého VZN niektorej mestskej časti. Aj toto ustanovenie návrhu
VZN potvrdzuje, že funkčnosť VZN hlavného mesta je závislá od VZN mestských
častí. Naopak to neplatí. VZN hlavného
mesta ako je navrhnuté je zbytočné.
Ad 10 – Podľa ust. § 2 ods. 12 návrhu VZN udelenie
pokuty by malo vyvolať automatický zánik nároku na zľavu. Okrem toho, čo je
uvedené ako námietka o praktickej nemožnosti nezaplatiť pokutu udelenú
v súvislosti s porušením predpisov v zóne dočasného parkovania
a neprípustnosti dvojitého sankcionovania za ten istý priestupok, znenie
je spochybnením zľavy z titulu statusu rezidenta. Zároveň táto úprava má
znaky nezákonnosti.
Podľa návrhu
VZN zľavu možno poskytnúť iba osobe, ktorá už je rezidentom a ktorá už parkuje
mimo svoju zónu. Tá sa k zaparkovaniu rozhodla v presvedčení, že sa
na ňu vzťahuje cena vo výške vrátane zľavy určenej v zmysle poznámky
k odkazu 2r uvedeného v § 6a ods. 1 zákona o pozemných
komunikáciách. Z povahy a postupnosti úkonov ako aj z ust. § 4
ods. 4 návrhu VZN je zjavné, že najprv si má zakúpiť elektronický lístok,
ktorým uhradí zľavnenú cenu, čím sa naplní podmienka dohody o cene. Po
príchode k autu sa dozvie o pokute a potrebe zaplatiť.
Ak by až do
zaplatenia pokuty nemal nárok na zľavu, musel by okrem pokuty, ktorá navyše
môže byť sporná a v zmysle zákona predmetom súdneho sporu, ktorého
výsledkom môže byť zrušenie pokuty, doplatiť aj časť do výšky ceny nezľavneného
dočasného parkovania.
V prípade
uplatnenia zákonom priznaného práva nesúhlasiť s pokutou za svoje presvedčenie
by bol sankcionovaný dlhodobo bez racionálneho dôvodu a v rozpore
s právnym poriadkom SR.
Túto úpravu vypustiť. Má charakter
zastrašovania a predstavuje nezákonnú sankciu za uplatnenie práva v súlade
s Ústavou SR a zákonom o priestupkoch.
Ad 11 – Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) návrhu VZN
dokladom preukazujúcim zaplatenie úhrady za dočasné parkovanie je potvrdenie
o úhrade vydané parkomatom. V súvislosti s tým nie je
pochopiteľné prečo v odseku 2 tohto §-u nie je uvedený aj taký spôsob
platenia.
Dobrý predpis
sa pozná aj podľa toho, že používa jednotný jazyk a rešpektuje gramatické
a štylistické pravidlá.
Ak sa na
viacerých miestach návrhu používa pojem „úhrada“ v príslušnom gramatickom
tvare, potom je nevhodné, aby sa v odseku 2 použil pojem „Platenie“ /
„zaplatenie“.
Rovnako,
slovné spojenie „zaplatenie úhrady“ je nevhodné, lebo je to ako použiť spojenie
„makové rezance s makom“. Pojmy „úhrada“ a „zaplatenie“ sú synonymá,
ktorými sa vyjadruje, že došlo k splneniu povinnosti uhradiť / zaplatiť cenu za
dočasné parkovanie.
Ad 12 – Podľa ust. § 4 ods. 4 nevyužitý predplatený čas
parkovania zostávajúci podľa výšky úhrady prostredníctvom parkomatu alebo elektronického
platobného systému má prepadnúť v prospech prevádzkovateľa parkovania.
Taká úprava je
nezákonná. Zakotvuje neoprávnený majetkový prospech.
Pokrok v
technológiách umožňuje efektívne započítať taký čas na účely budúceho dočasného
parkovania pri oboch formách úhrady.
Započítavaním
by sa vytvorila možnosť predplatiť si dlhšie obdobie, z ktorého by sa
odrátaval spotrebovaný čas v súlade s využitím parkovacích miest. Pre
ľudí by sa zjednodušilo parkovanie tým, že by nespotrebovali opakovane čas na
nákup lístka pri každom parkovaní a pre tých, čo patria k zábudlivým
by sa poskytla možnosť prevencie pred pokutami.
Prevádzkovateľ
by mal k dispozícii peniaze s časovým rozlíšením v jeho
prospech, ale v súlade so zákonom.
Ak by sa
držiteľ predplatného rozhodol, že ho viac nechce využiť, mohol by si uplatniť
nárok na vrátenie preplatku v súlade so zákonom.
Okrem toho,
opäť je to zásah do slobodného výkonu mandátu poslancov zastupiteľstiev
mestských častí a predstavuje nedovolený príkaz pre ich činnosť
a rozhodovanie.
Túto úpravu vypustiť.
Ad 13 – Podľa dikcie ust. § 5 návrhu VZN, ktoré upravuje
oprávnenia kontrolovať plnenie tohto VZN, mestská polícia by okrem iného mala
získať oprávnenie kontrolovať legálnosť vydávania kariet rezidentom, tiež úhrad
za ich vystavenie, čo by malo byť výlučnou pôsobnosťou prevádzkovateľa
parkovania.
Ak by
prevádzkovateľom parkovania bola tretia strana poverená mestskou časťou na
základe VZN danej mestskej časti, došlo by k neoprávnenému zásahu do práv oboch
subjektov.
Kontrola
dodržiavania VZN mestských častí mestskými časťami a ich partnermi je
v pôsobnosti miestnych kontrolórov. Pokiaľ sa týka kontroly verejného
poriadku a príslušných ust. zákona o cestnej premávke, mestská
polícia disponuje kontrolným oprávnením zo zákona.
Kontrolné
oprávnenia mestskej polície v oblasti používania miestnych komunikácií sú
jasne upravené zákonom o obecnej polícii, osobitne ust. § 3 ods. 1
písm. f) bod 1 zák. č. 364/1991 Zb. o obecnej
polícii v znení neskorších predpisov a na účely tohto VZN nie
objektívneho dôvodu rozširovať ich.
Podobne aj
kontrolné oprávnenia poverených zamestnancov a tretích strán nemožno
vzťahovať na celý rozsah tohto VZN, ak by bolo schválené, lebo by sa to
priečilo zásadám kontrolnej činnosti.
Navrhovanú úpravu treba úplne prepracovať,
alebo vypustiť z návrhu.
Ad 14 – Podľa dikcie ust. § 6 ods. 1 návrhu VZN vzniká
dojem, že okrem osobitých predpisov uvedených v poznámke k odkazu 7
sú ešte platné ďalšie, ktorými sú upravené sankcie za porušenie úprav
obsiahnutých v návrhu VZN.
Ak je tomu
tak, potom v zmysle zaužívaných legislatívno-technických pravidiel je
povinnosť ich uviesť niekoľkými príkladmi. Nekonkrétne uvedenie v znení
tohto ustanovenia nezodpovedá požiadavkám na jednoznačnosť všeobecne záväzného
právneho predpisu.
Nie je
podstatné či všeobecne záväzný právny predpis je platný, lebo záväznosť vzniká
výlučne účinnosťou.
Okrem toho,
podľa dikcie tohto ustanovenia na sankcie za porušenie tohto VZN, ak by bolo
účinné, by sa vzťahovali aj VZN všetkých miest a obcí na území Slovenskej
republiky, ako aj iné predpisy s obmedzenou územnou pôsobnosťou mimo
územia hlavného mesta.
Túto úpravu treba úplne prepracovať, alebo
vypustiť z návrhu VZN.
Ak sa medzi
príkladmi uvádza všeobecne záväzný predpis, ktorého podstatou nie je účel,
ktorý vyvolal potrebu odkazu, v poznámke k nemu sa zásadne uvádza
označenie konkrétneho ustanovenia (paragraf a odsek), ktorým sa upravujú
vzťahy významné pre správnu aplikáciu v spojení s ustanovením
predpisu, v ktorom je uvedený daný odkaz. Z legislatívno-technického
hľadiska je dôležité, aby sa nielen uľahčilo vyhľadanie tej úpravy
v predpise podľa poznámky k odkazu, ktorú má na mysli spracovateľ,
ale aj vylúčila nejednoznačnosť poznámky k odkazu.
Poznámka k
odkazu č. 7 v časti o zákone č. 377/1990 Zb. nezodpovedá
legislatívno-technickým zásadám.
Treba buď doplniť konkrétne ustanovenie
(paragraf a odsek), ktoré má väzbu na možné sankcie za porušenie VZN
o dočasnom parkovaní, alebo
vypustiť z návrhu VZN.
Ad 15 – Podľa prílohy sa ustanovujú vymedzené úseky pozemných
komunikácií, pričom v drvivej väčšine sú určené len ich názvom, teda
v celých dĺžkach a po oboch stranách, bez skutočného určenia úsekov
ako to vyplýva z ust. § 6a zákona o pozemných
komunikáciách.
Niektoré
z ustanovených pozemných komunikácií nevyhovujú kritériu neohroziť
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a niektoré ani základnému
kritériu miestna komunikácia, napr. v rámci mestskej časti Staré Mesto
ulica Sokolská, ktorú tvoria tri časti, z toho dve sú slepé, jedna
v celej dĺžke nespĺňa podmienky miestnej komunikácie a zvyšné tiež
len v obmedzenom rozsahu.
V rámci
mestskej časti Karlova Ves sú v návrhu aj také, ktoré nie sú skolaudované
a zaradené do siete miestnych komunikácií a užívajú sa v rozpore
so stavebným zákonom.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára