„Starí Rendezáci“ sa už po siedmy raz zišli na tradičnej STRETÁVKE v domovskom KS Impulz, kde sa môžu priam labužnícky poprechádzať uličkami spomienok a zážitkov zo svojho skvelého obdobia detstva, mladosti. Smiech, radostné objatia, výkriky nadšenia, že sa mohli znovu stretnúť, porozprávať sa o záplave huncútstiev, šibalských kúskov, ktoré vtedy priam zatajovali dych. Dnes sú však už vďačnou témou, ktorá dokáže vyvolávať salvy smiechu, vtedy prítomných odvážlivcov. Rendezska atmosféra „Stretávok“ je plná temperamentu, kde hlasové tóniny sa šplhajú do nebeských výšok, gestá rúk vášnivo diskutujúcich pretínajú bleskovými pohybmi rúk priestor prísediacich družín, ktoré detailne preberajú pikoškové témy rôznych pozoruhodných postavičiek, postáv Rendezu, kde ožívajú v ich príbehoch teraz už legendárne historky, ktoré navždy vošli do dejín pomyselnej siene slávy spomienok. Smutno, presmutno je v rodine Starých Rendezákov za mnohými súputníkmi ich mladosti, ktorí zrazu, nečakane, nám navždy odišli na ten nebeský obláčik a ktorí nám zostali už len navždy v našich srdciach, pamätiach. Je obdivuhodné, že Starý Rendez 50-60-70-tych rokov 20. storočia, ktorý mal tisícku obyvateľov, sa na jeho akcii stretávky dokáže zísť pravidelne viac ako sto jeho pôvodných obyvateľov. Za všetko hovorí prianie účastníkov stretávky, aby sme sa schádzali pravidelne už každý rok, lebo aj keď sme všetci plní elánu, energie, čas je jednoducho neúprosný a v našom generačnom lese sa už bezohľadne začalo ľudsky rúbať. Preto každý rok na konci novembra v KS Impulz bude daná možnosť, aby sme mohli vzácne starnúť Starí Rendezáci spolu s istotou, že keď to zdravíčko dovolí, vieme, že Rendez nás znovu s radosťou prichýli pod svoje ochranné krídla domova.
Starí Rendezáci, ďakujem Vám, že ste si aj po mnohých rokoch zachovali taký vrúcny a blízky vzťah k vášmu rodnému Rendezu, ktorého kúsok zeme v časti Bratislavy je síce malý, ale jeho šľachetné srdce nám nezištne a štedro poskytlo toľko priestoru pre zážitky nádherného detstva, mladosti, že si určite zaslúži aby v našich srdciach zostalo navždy. Ako povedal kedysi legenda Rendezu môj dedo Vít Blaho: „Spomienky napokon zostanú tým najdôležitejším, čo nám zo života zostane“.
Cyril Sekerka
0 komentárov:
Zverejnenie komentára