Ťažko
písať o školstve bez dotyku s politikou. Tá stojí za všetkým, čo sa deje vo výchove
a vzdelávaní, žiaľ. V posledných rokoch školstvu škodí, ba ponižuje učiteľský
stav a vzdelávanie. Ak sú aj spoluzodpovední učitelia, aj to je dôsledkom dlhodobo
zlej školskej politiky. Možno by si kompetentní priali, aby nás zahnali do
kúta, a aby sme prosili o prežitie. Preto
sú ich útoky opakované, ponižujúce, strach naháňajúce. Tváriace sa ako pravda.
V posledných mesiacoch sa
masírovanie verejnej mienky stupňuje. V takých chvíľach si prajem kriticky
mysliaceho a konštruktívneho občana, ktorý by odhalil skreslené vyhlásenia
ideovo obmedzených politikov a ich zámery, ktoré sú zištné, chcú získať hlasy aj
za cenu skreslenia reality. Nuž, blížia sa voľby a stále sa verí podsunutým
informáciám.
S akou marketingovou ľahkosťou sa
prezentujú obedy „zadarmo“. Za nimi sa však skrýva úmorná práca zle platených
kuchárok, preťažených úradníkov obce, bežných ľudí, ktorí musia denne podstupovať byrokraciu, aby
sa politici mohli chváliť niečím, čoho dôsledky netušia. Napokon sa to prejaví
na premrhaní oveľa väčšej čiastky, ako sa minula pri obedoch po starom.
Najnovšie bolo verejnosti
vsugerované klamstvo o 400-eurovom (!) zvýšení platu učiteľom. Skratkovito, bez
faktu, že sa zvyšovalo v dlhšom časovom období, paralelne so zvyšovaním cien.
Dokonca padlo vyjadrenie, že sa plat takto zvýšil nie iba začínajúcim učiteľom.
Prirodzená otázka laickej verejnosti: Čo tí učitelia chcú? Ale dôkladná analýza nedôstojného nárastu platu učiteľov sa
málokedy šíri. Isté však je, že sa to dobre prezentuje: Učiteľom sme zvýšili
platy o 400 €! Ani nehovorím o tom, že peniaze na to prídu školám oveľa neskôr,
ako sa zmenia platové dekréty. Apolitická škola si musí poradiť sama, aby sa
podieľala na politickom marketingu.
Polarizácia je súčasťou politickej
manipulácie. Školstvo je rezort, ktorý vyžaduje mnoho prostriedkov. A keď sa vykresľuje
ako bohaté, s najlepšími podmienkami a najrýchlejšie stúpajúcimi platmi, klame
sa o skutočnom stave, verejnosť ho považuje za zabezpečené.
Bez viny však nie je ani učiteľský
stav. Na základe jeho pasivity a bez hlasnej argumentácie vychádzajúcej zo skúsenosti sa
javí, že všetko je tak, ako má byť. Ak učiteľov nerozrušia verejne prezentované
klamstvá politikov, nemožno hovoriť o ich cti. Musíme len dúfať, že tých pár
aktívnych učiteľov bude kričať tak, že aj verejnosť pochopí skutočný príbeh
slovenskej školy. Ak nie, zostaneme terčom.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára