Poslanec mestskej časti
Bratislava-Rača Michal Drotován podal pomocnú ruku účastníkom
konania a navrhol im odvolanie voči
dodatočnému povoleniu zmeny stavby pred dokončením, ktorým sa žiada,
aby bolo dodatočné povolenie zrušené ako nezákonné.
Plné znenie
odvolania s právnou argumentáciou je na portáli račan.sk.
Bude
zaujímavé a poučné, ako o t(ak)omto odvolaní rozhodne Okresný úrad, lebo je
to prípad, ktorý nemožno podľa navrhnutého znenia odvolania vnímať ako
jednoznačný.
Veľmi
bude záležať od (presného) znenia výzvy, ktorú uplatnil stavebný úrad – či
obsahuje explicitný úplný výpočet požadovaných dokladov, ktoré má predložiť
vlastník nepovolenej (zmeny) stavby, aby bolo preukázané, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, a či obsahuje poučenie o
možnom dôsledku nepredloženia včas a v úplnom rozsahu.
Chápem,
že autor článku chce podať pomocnú ruku, najlepšie ako vie. Odvolací orgán bude
postavený pred nevyhnutnosť hodnotiť formuláciu v jednej úprave stav.
zákona, ktorá odporuje duchu a ostatnej litere zákona, ako aj často šírenému
nepodloženému oprávneniu HM vydávať záväzné stanoviská k súladu (návrhov) (zmien)
stavieb s cieľmi a zámermi ÚP. Podľa mňa, nijakým zákonom nebola HM zverená
taká pôsobnosť. Pôsobnosť obce vydávať záväzné stanovisko k investičnej
činnosti na svojom území zverená zákonom o obecnom zriadení je o inej
pôsobnosti. Napr. ako cestný správny orgán alebo vlastník sietí či technického
vybavenia územia.
Záväzné
stanovisko je na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie,
súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené
osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom
predpise. Netreba viesť polemiku, či osobitným predpisom je zákon o HM SR,
alebo zákon o obecnom zriadení, alebo oba zákony.
Podľa mňa,
podstatné je vymedzenie účelu pôsobenia dotknutého orgánu.
Podľa
stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia
záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona v rámci svojej
pôsobnosti.
Niekto
môže namietať, že stavebný zákon explicitne ustanovuje HM SR za dotknutý orgán,
keďže agendu stavebného úradu pre pozemné stavby vykonávajú mestské časti. Áno,
ale nie automaticky aj na ochranu záujmov v oblasti územného plánovania.
Zákon
o Bratislave zveruje HM pôsobnosť zabezpečovať obstarávanie
územnoplánovacích podkladov a obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej
dokumentácie Bratislavy, pričom schvaľovanie zveruje do výlučnej pôsobnosti
zastupiteľstva. Z toho možno odvodiť, že exekutíva (primátor) HM má
zverenú pôsobnosť zabezpečovať obstarávanie ÚPD.
Ďalšou
skutočnosťou, ktorá podľa mňa potvrdzuje, že zákonodarca má iný názor na
ochranu záujmov v oblasti územného plánovania ako pretrváva v praxi
aj ako argumentuje autor článku, je zverenie zabezpečovať územnoplánovacie
funkcie, urbanistický rozvoj mestskej časti a reguláciu funkcií v území v
nadväznosti na celomestské územnoplánovacie regulatívy, najmä obstarávať
urbanistické štúdie a obstarávať a schvaľovať územné plány zón (ÚP-Z) do
výlučnej pôsobnosti mestských častí.
V Bratislave
nie je núdza o ÚP-Z. Bolo by zvláštne, ak by exekutíva HM mala mať
pôsobnosť ochraňovať záujmy chránené ÚP-Z a vykladať ÚPD, ktoré neobstarávala.
Situáciu
so záväznými stanoviskami na účely ochrany záujmov v oblasti územného
plánovania si dovolím prirovnať k situácii, kedy sa žiada od ministerstva
/ ústredného orgánu štátnej správy, aby poskytol záväzný výklad zákona či
vykonávacieho predpisu.
Napriek
tomu, že taký orgán v drvivej väčšine vypracoval návrh všeobecne záväzného
právneho predpisu a má veľa informácií, nemá zverenú takú pôsobnosť. Preto
možno na záver vyjadrení takých orgánov sa dočítať, že ním uvedené vyjadrenie
nie je právne záväzné.
Rovnako vnímam
aj vyjadrenia HM k súladu zámerov s ÚPD.
Stavebný
úrad je ten subjekt práva, ktorému zveril zákonodarca pôsobnosť viesť konanie
o umiestnení stavby, aj o zmene stavby a posúdiť súlad návrhu s ÚPD.
Mestská časť, ktorá vykonáva agendu stavebného úradu pre danú stavbu, nemôže
byť súčasne dotknutým orgánom pre tú istú stavbu. Vylučuje to stavebný zákon.
Je teda veľmi otázne, ktorý subjekt práva a aký doklad by mal vydávať na
účely preukázania, že dodatočné povolenie (zmeny) stavby nie je v rozpore s
cieľmi a zámermi územného plánovania.
Mám
pochybnosti o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b),
keďže ten upravuje (ne)nariadenie odstránenia nepovolenej (zmeny) stavby. Možno
to doplietol stavebný úrad, a potom by to malo byť súčasťou odvolania.
Len
veľmi ťažko sa dá stotožniť s tvrdením, že § 61 ods. 6 sa aplikuje výlučne v
riadnom stavebnom konaní, aj keď platí, že súčasťou konania o dodatočnom
povolení (zmeny) stavby je, že dôkazné bremeno prechádza na stranu hriešnika.
Na
konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až
66. Takže - aj § 61 ods. 6. A primerane? Zväčša sa to interpretuje - spôsobom,
ktorý uzná za vhodné stavebný úrad.
Aj
v konaní o dodatočnom povolení (zmeny) stavby oznamuje stavebný úrad začatie
konania aj dotknutým orgánom s tým, že im dáva na známosť lehotu, v ktorej môžu
uplatniť svoje požiadavky, pripomienky, stanoviská - (ne)súhlasy. Je to v
súlade s koncentračnou zásadou, asi aby nikto nemohol zmariť účel
a efektívnosť konania o dodatočnom povolení svojou neochotou vydať
hriešnikovi doklad, o ktorý požiadal a ktorým vyjadrí kvalifikovaný
(ne)súhlas.
Okrem
toho, ak by malo platiť, že v konaní o dodatočnom povolení (zmeny)
stavby stavebný úrad neupovedomí dotknuté orgány o jeho začatí a nedá
im príležitosť vyjadriť sa, tak môže byť ohrozená skutočná ochrana verejných
záujmov v súlade s aktuálnym stavom v čase posudzovania
a dodatočného povoľovania, lebo záväzné stanovisko je platné, hoci je
„staré“, ako sa vyjadril súd – bez časového obmedzenia. V zmysle
stavebného zákona, zmena záväzného stanoviska je prípustná, ak došlo k zmene
ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko
vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán
vychádzal.
Vladimír Dulla
autor sa venuje aplikácii
stavebného zákona
0 komentárov:
Zverejnenie komentára