Údaje z FinStat.sk, ktoré boli nedávno zverejnené,
rozprúdili podnetnú debatu o hospodárení mestskej časti. Starosta ich
prezentuje ako jednoznačný výsledok svojej práce, ambíciou tohto článku je toto
tvrdenie analyzovať a pozrieť sa na čísla čo najobjektívnejšie. Už dopredu
upozorňujem, že ak čakáte klasický hejterský článok, budete asi sklamaní.
Na úvod považujem za dôležité
poznamenať, že údaje zverejnené Finstatom vychádzajú z účtovných závierok
mestskej časti, čo sú zásadne odlišné údaje ako tie, ktoré nájdeme v rozpočte
alebo v záverečnom účte. Kým rozpočet a záverečný účet sú postavené
na „cashovom“ princípe, t. j. zachytávajú príjmy a výdavky skutočne
prijaté alebo vynaložené podľa toho, ako prídu alebo odídu z účtu, účtovné
závierky zachytávajú výnosovú a nákladovú stránku. Napr. pri takej
rekonštrukcii materskej školy, na ktorú sme minuli 700 tis. EUR, to
znamená, že v rozpočte bude táto položka v jedinom roku na výdavkovej
strane (mínus 700 tis. EUR), vo finančných výkazoch (Finstat) sa však
tá istá suma prejaví až dlhodobo, a to v odpisoch majetku počas doby
životnosti škôlky. Rovnakých 700 tis. EUR tu teda bude každoročne
počas najbližších 30 – 40 rokov vo výške asi 15 až 20 tis. EUR ročne.
Podobne je na tom úver, ktorý sa
v rozpočte prejaví ako príjem a jeho splácanie ako výdavok, avšak
v údajoch Finstatu sa prejavia iba úroky, pričom splácanie istiny do
výsledku hospodárenia nevstupuje. Úvery, ktoré Rača zobrala (1,3 mil. EUR
v r. 2012 – 2014 a 1,9 mil. EUR čerpaný v súčasnosti) sa vo
výsledku hospodárenia prejavia iba úrokovým nákladom (v r. 2017 to bol náklad
vo výške 10 tis. EUR).
Vyššie uvedené rozdiely sú
zároveň dôvodom, prečo výsledok hospodárenia vo finančných výkazoch nesedí na
prebytky alebo schodky rozpočtu, ako boli zachytené v záverečných účtoch.
V tomto článku sa sústredíme
na údaje Finstatu, podľa ktorých v r. 2009 a 2010 (za Zvonára)
bola dosiahnutá rekordná strata 1,3 a 1,7 mil. EUR, pričom
odvtedy sa táto strata znižovala a v r. 2017 bol dosiahnutý
rekordný zisk 1,6 mil. EUR. V analýze porovnáme najhorší rok
(2010) s najlepším rokom (2017).
Prvým a najlogickejším dôvodom pozitívneho vývoja v r. 2010 – 2017 je nárast príjmovej stránky. Kým v r. 2010 vrcholila finančná a hospodárska kríza a výber daní bol vtedy s ohľadom na vysokú nezamestnanosť citeľne nižší, odvtedy daňové výnosy poskočili o 68 % (o 2,2 mil. EUR), celkové výnosy o 44 % (o 2,5 mil. EUR). Rástli samozrejme aj výdavky, ale tu treba objektívne povedať, že pomalšie. Ak abstrahujeme od predaja majetku v r. 2010 (tomu sa venujeme nižšie), náklady mestskej časti vzrástli medzi rokmi 2010 – 2017 len asi o 14 %. Náklady teda rástli citeľne pomalšie ako výnosy, čo je znakom dobrého hospodárenia a zásluhou vedenia mestskej časti, ako aj našej poslaneckej práce.
Ako to už býva, diabol sa skrýva
v detailoch. Slabý rast nákladov totiž nie je spôsobený len dobrým
hospodárením, ale aj tým, že sa znižovali niektoré nákladové položky, kde sa
šetrenie dlhodobo nevypláca. Počas tohto obdobia tak významne poklesli odpisy
a tvorba opravných položiek k majetku (z 1,3 mil. EUR
v r. 2010 na necelých 700 tisíc v r. 2017). Dôvody tohto
poklesu by bolo potrebné analyzovať podrobnejšie, avšak dovoľujem si vysloviť
predpoklad, že hlavným dôvodom bude skutočnosť, že majetok mestskej časti
(predovšetkým technické vybavenie ako stroje, autá, kosačky a pod.) počas
tohto obdobia morálne zastaral, t. j. neinvestovalo sa do nového vybavenia
a množstvo majetku je už za zenitom, na čo ako poslanci dlhodobo poukazujeme.
Kým v r. 2010 tento majetok ešte bol použiteľný, a teda
odpisovaný, v r. 2017 už je za hranicou svojej životnosti, preto sa
už neodpisuje, čo síce spôsobuje pokles nákladov a opticky lepšie čísla,
nemusí to však automaticky znamenať lepšie hospodárenie.
Podrobnejší pohľad na čísla z r. 2009
a 2010 však ukazuje ešte jednu pozoruhodnú vec, ktorá mala na výške straty
zásadný podiel. Ak neklame účtovníctvo, v r. 2009 a 2010
rozpredala mestská časť množstvo svojho majetku výrazne pod cenu. V týchto
rokoch zaúčtovala Rača náklady na vyradenie majetku (v účtovnej reči hovoríme o
zostatkovej cene) v celkovej výške 3,2 mil. EUR, pričom výnosy
z predaja majetku iba vo výške 300 tis. EUR. Pri predaji
významnej časti majetku teda dosiahla stratu celkom 2,9 mil. EUR (1,4 mil.
v r. 2009 a 1,5 mil. EUR v 2010). Dôvod tejto
straty nepoznám a aktuálne sa ho snažíme zistiť, touto cestou ju však
zároveň dávam do pozornosti miestnej kontrolórky.
Ak ste sa stihli stratiť, pokúsme
sa o rekapituláciu. Na zlepšení financií mestskej časti nemá najväčší
podiel otáčanie každého eura, ale rast výnosov, ktoré stihli rásť citeľne viac
ako náklady (toto predstavuje asi 1,7 mil. EUR z nárastu zisku).
Významný vplyv na výsledok hospodárenia mal aj zvláštny, alebo zvláštne
zaúčtovaný predaj majetku mestskej časti, ktorý sa v r. 2010 prejavil
prehĺbením straty o 1,5 mil. EUR.
Kým na raste výnosov je zásluha
vedenia Rače zanedbateľná, pochváliť treba pomalší rast nákladov, ktoré sa
skutočne podarilo udržať na uzde. Tento pomalší rast je však z veľkej
časti (600 tis. EUR) dosiahnutý za cenu zastarania majetku mestskej
časti, ktorý bude v blízkej dobe vyžadovať rozsiahle investície.
Miloslav Jošt
poslanec a predseda
finančnej komisie MZ
0 komentárov:
Zverejnenie komentára