Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

11.5.18
2
Mesto bez správneho politického rozhodnutia stráca šance.

Igor Hianik
V súčasnosti sa často skloňuje pomenovania SMART CITY, začína sa diskutovať o živých mestách, mestách pre ľudí, cyklodoprave a hromadnej doprave v rôznych podobách. Električka dokonca získala „postavenie ako nosný dopravný systém“ a tretí rozmer mesta, jeho silueta, dostáva na frak z každej strany. Ale k zodpovednému politickému rozhodnutiu, ktoré by rešpektovalo výzvy odborníkov v spomínaných oblastiach, neprišlo. Ide o politikárčenie – krátkozraké, ale rýchlo účinné v daný a ten správny moment blížiacich sa volieb. Bohužiaľ, po nich potopa.

Pritom sa stačí riadiť zdravým sedliackym rozumom. Mesto má byť miestom nekonečných možností pre všetky skupiny účastníkov, má to byť divadelná kulisa podnecujúca k interakciám a vytváraniu väzieb a formovania komunít. Skúste zavrieť na chvíľu oči a predstavte si, že ste dieťa, pracujúca matka, celá rodina, alebo starý rodič. V každej etape svojho života máte špecifické nároky na svoje okolie a prostredie. Máte svoje zvyky a potreby, ktoré keď môžete uspokojiť a naplniť, tak máte šťastný a pestrý život.

Mestá potrebujú vízie a na základe nich musia robiť dôležité, niekedy aj nie moc populárne, dlhodobé politické rozhodnutia, aby nepremrhali svoje šance. Len to ich posunie dopredu a naštartuje udržateľný rozvoj. Všetko sa však začína od jedinca a jeho najprirodzenejšieho pohybu, čím je peší pohyb. Preto sa v článku budem venovať práve jemu a ukážem súvis, ako práve peší pohyb môže napomôcť k hľadaniu vízie a k správnemu, teda udržateľnému formovaniu miest. Peší pohyb potrebuje veľmi kvalitné, pestré, bezpečné a podnecujúce prostredie. Toto je ťažké dosiahnuť za veľmi krátky čas. Preto sa možno tejto problematike nikto nevenuje a je naozaj v zúfalom stave asi v každom meste. Pes je však zakopaný asi aj inde: peší pohyb funguje správne, optimálne a efektívne vtedy, keď funguje aj všetko ostatné, čo k nemu prislúcha. Poďme sa teda pozrieť na to, čo to je.

Začnem trošku zoširoka. Slovenské mestá majú jednu jedinečnú a špecifickú vlastnosť, ktorú si málokto uvedomuje. Už v roku 1965 zakladateľ Slovenskej urbanistickej školy prof. Emanuel Hruška definoval ideálne mesto pre naše geografické podmienky. Nazval ho Krajinné ideálne mesto. Áno, je to krajina. Keď si pozrieme všetky mestá na Slovensku, tak vždy väčšiu časť ich katastra tvorí krajina. Možno sa pýtate, čo má krajina spoločné s peším pohybom v meste? Práve základné prvky krajiny ako je terén, strom a voda, keď sa prenesú do prostredia mesta, vytvoria územie biokoridoru človeka. Zatiaľ vždy, keď spomeniem pojem „biokoridor človeka“, tak to vyvoláva úsmev. Ľudia si ho automaticky spájajú so žabami…

Čo je teda biokoridor človeka a jeho územie a ako napomôže k definovaniu vízie a tvorbe kvalitného prostredia?

Biokoridor je lineárny úsek mestskej krajiny, ktorý umožňuje bezpečnú pešiu mobilitu s najvyšším štandardom pre obyvateľov medzi jednotlivými biocentrami (urbánnymi a architektonickými uzlami). S nimi dohromady tvorí priestorový systém pešieho pohybu – kostru pešieho pohybu. Územie biokoridoru umožňuje nielen základný pohyb človeka v jeho obytnom prostredí, ale hlavne ponúka širokú škálu spoločenských aktivít v oblasti kultúry a fyzioterapie, kde sa vytvárajú predpoklady identifikácie obyvateľa s verejným prostredím na jednej strane, a na druhej sa formujú početné enklávy pokoja, oddychu a zotavenia. Dôležité a špecifické sú aj prvky biokoridoru, ktoré tomu dodajú správny nádych a funkčnú náplň podľa potrieb ľudí v rôznych polohách. Medzi dominantné prvky patria už spomínané prírodné prvky ako špecifické vrstvy štruktúry zelene: vysoká zeleň, nízka architektonizovaná zeleň, trávnaté, kvetinové plochy a prírodné či umelé vodné plochy. Ako optimalizačný prvok mierkových a proporčných vzťahov slúži práve „malá“ architektúra poskytujúca útočište všetkým vekovým skupinám. Sú to priestorové prvky, pavilóny, kiosky, pergoly, odpočívadlá a rôzne zoskupenia zariadení určených na hranie, cvičenie, alebo vytváranie psychickej pohody. Výtvarné prvky dodávajú špecifický charakter dôležitý pre identifikáciu prostredia. Výtvarné diela, fontány (aj picie), informačné a komunikačné panely, merania vonkajšej klímy a pod. zase podnecujú k interakciám v takýchto územiach.

Keď ste pozorne čítali predchádzajúci odstavec, skúste sa zamyslieť, aké prvky máte k dispozícií vy vo vašom okolí. Aké prvky biokoridoru ste používali, alebo chceli používať, keď ste boli dieťa, mladík, či rodič, alebo keď práve prežívate jeseň svojho života? V akom technickom stave sú?

Bohužiaľ, neraz sme svedkami, ako eskaluje závažný konflikt medzi neúnosnými nárokmi dopravy v pohybe (nové komunikácie) aj v pokoji (parkoviská, garážové domy), a obmedzovaním základných práv slobodného pohybu človeka – pešieho pohybu. Celková situácia súčasnej stavby miest nás núti k neúmernej migrácií z mesta do mesta. A vzniká neprimerané preťaženie. Prvé príznaky poukazujúce na zlyhávanie dopravného systému sú, že komunikačná sieť nezvláda dopravu organizovať a smerovať tak, aby nebola narušená bezpečnosť pešieho pohybu. Neúmerne sa tým zvyšuje psychické a fyzické zaťaženie účastníkov dopravy, čím dochádza nielen k majetkovej ujme a znehodnocovaniu verejného priestranstva (úbytok zelene, úzke až žiadne pešie trasy, plochy pre vytváranie spoločenských interakcií vznikajú len horko ťažko a až to po tlaku verejnosti na zbytkových či čudných plochách), ale aj k ublíženiam na zdraví. Núdzové a častokrát neekonomické a nekoncepčné riešenia hľadajúce východiská v okamžitom riešení statickej dopravy spôsobujú, že prevádzka mesta sa degraduje iba na technickú záležitosť a zabúda sa na vážnejšie humánne aspekty. Humanizácia sídlisk ale aj iných mestských štvrtí či častí spočíva práve v tom, aby sa oživil peší pohyb naviazaný na rôzne zóny relaxu a oddychu doplnený o udržiavanú a kompozične sadenú zeleň.

Bohužiaľ, z miest sa vytratila iracionálna zložka a valcujú nás maximalizované technokratické riešenia až s nezdravo racionálnou povahou – finančný benefit jednotlivých súkromných aktivít. Stratili sme cit a vôľu pre použitie iracionálnej zložky, ktorá vytvára dušu prostredia – tvár. Básnik a filozof P. Valéry to nemohol pomenovať krajšie, keď napísal: Poriadok je potešenie pre rozum, ale chaos je rozkoš fantázie. A takto by mali vyzerať aj naše mestá. Mali by byť racionálne – smart a inteligentné, ale mali by byť aj potešením pre fantáziu s vysokou estetickou a umeleckou hodnotou. V súčasnosti nestačí iba ľudí priviesť do verejného priestoru a umožniť im pomocou pešieho pohybu dostať sa z bodu A do bodu B, a teda nechať ich používať iba nútený peší pohyb za prácou, školou, zábavou. Treba tiež nasmerovať ľudí k ich aktívnemu prežívaniu súkromných či polosúkromných aktivít vo verejnom priestore. V súčasnosti treba vytvoriť slobodu pohybu vo verejnom priestore, a to aj vďaka symbióze dopravy (dynamickej a statickej) a pešieho pohybu. Práve z týchto dôvodov je potrebné rehabilitovať priestor formujúci peší pohyb a posunúť ho do vyššej kvalitatívnej polohy formujúcej ideu kostry mestského organizmu.

Aký je z toho záver?

Peší pohyb predstavuje najprirodzenejší primárny spôsob premiestňovania v rámci krátkych vzdialeností. Na to, aby bol funkčný a naozaj využívaný, musia byť zvýšené práva chodcov, dodržaný adekvátny rast občianskej vybavenosti (nekomerčnej a komerčnej), zodpovedajúci rast rekreácie a športu lokálneho významu. Jednoducho musí fungovať naozaj rozumný a udržateľný rast alebo rozvoj miest. Ak takýto rozvoj je len politickým sľubom, peší pohyb moc nefunguje. Preto ak chcete skontrolovať prácu svojich doterajších poslancov a zástupcov, či hovoria pravdu a či to myslia s vašim mestom úprimne, položte si základné otázky: Chodí sa Vám pešo bezpečne? Chodíte pešo radi? Viete prísť pešo jednoducho a ľahko k svojmu základnému cieľu? Máte svoj biokoridor pešieho pohybu s adekvátnymi prvkami?

Igor Hianik
urbanista a zakladateľ projektov


Otázka pre autora: Igor, vďaka za podnetný text.
Smiem požiadať o pokračovanie na tému „biokoridory pešieho pohybu v Rači“?


3D Rača - google

Veľmi rád tému uchopím bližšie a konkrétnejšie v ďalšom článku. Odborne a konkrétne sme tému spracovali už pre MČ Petržalka - časti Háje, teraz sa riešia Dvory, pokračovať by mali ako posledné Lúky.

Dokument si môžete pozrieť tu: Pešie pohyby Petržalka - Dvory.





Ukážky z Petržalky

2 komentárov:

  1. Text, pri citani ktoreho je cloveku dobre. Podnetny,uskutocnitelny zamer. Verim, ze bude mat pokracovanie a "zdravy rozum" dostane priestor sa realizovat

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inka, súhlas. z chodca sa postupne stal chudobný príbuzný všetkých ostatných účastníkov dopravy. konečne sa to začínajú všímať odborníci na verejný priestor aj samotní chodci.

      koniec-koncov, cyklisti a vodiči áut, autobusov, električiek sú tiež chodci.

      Odstrániť