Vážení kolegovia!
V súčasnom období sa má naplniť ustanovenie školského zákona, ktoré hovorí, že do prímy osemročných gymnázií (OG) môže nastúpiť 5% žiakov (piatakov) z daného populačného ročníka. V rámci celého Slovenska to nie je taký problém ako v Bratislavskom kraji. V iných regiónoch nie je enormne veľký záujem o štúdium na OG. Keby sa v Bratislavskom kraji uplatnilo pravidlo 5-tich percent, súčasné OG by otvorili triedy so 7 – 8 žiakmi, čo je vo finančne podhodnotenom školstve nemožné. Okrem toho sa pripravuje zavedenie minimálneho počtu žiakov v triedach. Teda aj pokus o otvorenie sedemčlennej triedy je vopred odsúdený na zánik.
OG teda pravdepodobne zostanú iba na niektorých školách. Tým sa do pozornosti dostávajú otázky: Na ktorých školách zostane osemročné štúdium? Ako objektívne určiť školy s takouto výsadou? Na základe akého hodnotenia? Bude sa prihliadať na kontakty so zriaďovateľom alebo na kvalitu školy? Bude sa prizerať na lokalitu, spádovosť?
Ministerstvo školstva kedysi „hodilo“ náhodné, nepodložené a nediskutované kvórum a my, rodičia, žiaci, učitelia, riaditelia škôl a zriaďovatelia, si s ním máme poradiť, i keď s takýmto riešením nesúhlasíme, lebo poznáme na základe vlastnej skúsenosti názory ľudí z regiónov dôkladnejšie ako tvorcovia tohto nápadu. O osemročné gymnáziá je v Bratislave vyšší záujem, rodičia chcú svojim deťom poskytnúť nadštandardné vzdelávanie, ktoré nie je orientované na priemerného žiaka. Záujem o OG pretrval aj napriek tomu, že sa štúdium predĺžilo o jeden rok, teda vyrovnalo sa súčtu dochádzky na základnú školu a štvorročnému štúdiu na strednej škole. Logika veci teda hovorí, že kvórum by sa malo zvýšiť, najmä ak ide o jediný charakterovo a záujmovo tak špecifický kraj, akým je Bratislavský. Alebo je cieľom rušenie, zlučovanie škôl, znižovanie úväzkov a prepúšťanie učiteľov? Chce ministerstvo riskovať, aby sa renomované školy s osemročným štúdiom dostali do problémov po ich zrušení? Ide tu o likvidáciu všeobecného školstva, t. j. gymnázií?
Dôsledky tohto rozhodnutia sa dotknú všetkých zainteresovaných. Ovplyvní to aj kvalitu vyučovania a pohodu učiteľov, ktorí sú aj bez problematiky „osemročiek“ dosť vystresovaní. Z rôznych diskusií vieme, že v čase populačnej krízy muselo mnoho pedagógov prejsť na znížený úväzok (alebo museli opustiť svoje pôsobisko). Znížený počet hodín znamená menší plat, a tým aj znechutenie k výkonu práce. Myslíte si, že v takomto stave si kvalitne odvedú svoju hodinu? Ak aj áno, nie sú deťom k dispozícii, keďže nepracujú na plný úväzok. Nájsť si inú prácu? Na škole? V Bratislave? Takmer nemožná vec, najmä ak majú aprobáciu, ktorou je trh presýtený. Keď sa zrušia OG, takýto problém vyvstane a k zodpovednosti sa určite nikto neprihlási. A školy možno prídu o kvalitných učiteľov.
Pozrime sa do neďalekej histórie. Kto môže za stav, keď je v kraji pomaly viac gymnázií ako odborných škôl? Stav, keď má mnoho škôl triedy s osemročným štúdiom? Školy určite nie sú na vine. Po vzniku OG si len chceli zabezpečiť prepotrebné financie zvýšením počtu žiakov. A štát ich v tom podporoval. Pred niekoľkými rokmi masovo povoľoval vznik gymnázií a osemročných gymnázií bez pohľadu na perspektívu ich naplnenia žiakmi. Až v čase nedostatku žiakov vyvstal problém, ktorý sa rieši, keď OG majú za sebou niekoľkoročnú tradíciu, prax a stabilizovali sa v ponuke vzdelávania. Mnohé z nich sa vyznačujú kvalitou a napĺňajú účel tohto špecifického štúdia (viac nižšie). Stanoviť nízke kvórum, a tak potrestať školy, najmä tie bratislavské, je ľahšie ako ponúknuť priestor na diskusiu a nájsť spoločné, kompromisné riešenie (to malo prísť ešte pred schválením školského zákona).
Pán minister a jeho kolegovia pravidelne zdôrazňujú, že o všetkom chcú diskutovať. V tomto prípade však bezdôvodne k diskusiám nedochádza. Je ľahšie odvolať sa na zlý „Mikolajov zákon“ ako objektívne stanoviť postup riešenia problému OG a po ňom novelizovať nešťastné paragrafy. To je však typické pre slovenské školstvo – niečo vyhlásiť a ponechať riešenie problémov vychádzajúcich z vyhlásenia na školách, pričom hlas verejnosti zostane zrejme nevypočutý. Niekedy sa nám zdá, že chcú, aby sme sa pobili o možnosť otvoriť OG, aby sme lobovali, ohovárali iné školy, bojovali s nimi či vymýšľali si šialené stratégie na záchranu škôl. Vsunuli medzi nás klin, ktorého odstránenie môže negatívne dopadnúť aj na záujemcov o osemročné štúdium, na rodičov, ktorých takisto vyzývame, aby sa rázne zapojili do záchrany OG v Bratislavskom kraji.
Aké riešenia sa ponúkajú? Prvá možnosť je zrušiť päťpercentné kvórum a ponechať existenciu OG trhu, t. j. dopytu. Treba stopnúť vznik akýchkoľvek ďalších osemročných tried. Aby však základné školy naozaj neboli hromadne oberané o žiakov, treba zakázať, aby v rámci jednej školy boli 2 – 3 paralelné triedy OG, ale len jedna trieda. V súčasnosti je v Bratislavskom kraji 8 gymnázií, ktoré majú viac ako jednu triedu prímy OG, čo je v situácii, v ktorej sme sa ocitli, neprípustné.
Druhým riešením by bolo zvýšenie kvóra pre Bratislavský kraj, kde je o uvedený typ štúdia dlhodobo veľký záujem. Súčasné OG by naďalej fungovali s maximálne jednou triedou osemročného štúdia a čas by ukázal, či bude o ne záujem naďalej pretrvávať. Základné školy už dávno počítajú s možnosťou, že im niektorí žiaci odídu na gymnázium: otvárajú viac prvých tried. V súčasnosti nastupujú populačne silné ročníky, to znamená, že už o niekoľko rokov bude dostatok žiakov pre základné školy i pre OG, ba môže sa stať, že sa preplnia kapacity základných škôl. Odobratie žiakov na OG by mohlo byť odbremenením základnej školy. Možno stúpne počet tried štvorročného štúdia a niektoré školy nebudú mať záujem otvárať osemročné štúdium.
Inou, ťažšou možnosťou je stanoviť objektívne kritériá na výber škôl pre osemročné štúdium. Od toho dalo ministerstvo ruky preč, keďže si uvedomuje, že by to bola úloha hraničiaca s nemožnosťou (dodnes nejestvujú ani kritériá na hodnotenie kvality školy). Ľahšie to bolo hodiť na zriaďovateľa, ktorý si uvedomuje podobnú nemožnosť. Merať takú špecifickú inštitúciu, ktorou je škola, nie je záležitosťou jedného roka. Malo sa s tým začať už vtedy, keď sa o obmedzovaní OG začalo hovoriť. Kritériá, na základe ktorých sa rozhodne o osude školy, nemá určovať zriaďovateľ, ale ministerstvo v spolupráci so zriaďovateľom! Ak sa takéto kritériá nestanovia, obávam sa, že by to dopadlo tak, že kvalitné štátne gymnáziá by boli zrušené, kým tie nekvalitné by pôsobili ďalej aj z dôvodu, že majú iného zriaďovateľa. Kým sa toto všetko nevyrieši, OG by mali zotrvať.
Najhorším riešením by bolo zrušenie OG (určenie zopár „vyvolených“ gymnázií s osemročným štúdiom považujeme rovnako za likvidačné), a tým možno aj niektorých gymnázií vôbec. Blížia sa populačne silné ročníky, ktoré bude treba umiestniť v školách. Ak zaniknú niektoré gymnáziá, zopakuje sa to, čo s materskými škôlkami. Tie sa hromadne likvidovali a teraz je problémom umiestniť dieťa do predškolského zariadenia. Ak sa zruší škola z dôvodu stanovenia kvóra na OG, nastane podobná situácia.
V súvislosti s OG sa často hovorí o selekcii žiakov. Nedá sa s tým súhlasiť. O selekcii možno hovoriť pri rozlišovacích inteligenčných testoch alebo pri izolácii žiakov s poruchami učenia. Stredné školy však robia výber žiakov do osemročných gymnázií na základe vedomostí a schopností absolvovaním prijímacích skúšok. Vyberajú sa žiaci, ktorí zvládnu systematickú a dlhodobú prípravu na vysoké školy formou osemročného štúdia. Nejde o selekciu, ale o výber vhodnejšieho typu vzdelávania pre rýchlejšieho, šikovnejšieho arozhľadenejšieho žiaka. Neraz sa stáva, že žiak opúšťa základnú školu z dôvodu, že sa mu tam nepáči, že sa nudí, že pracuje rýchlejšie ako ostatní. Rodičia sa preto rozhodnú pre zmenu školy. Obmedzovaním kvóra sa upiera právo na výber. Ide o prvok štátneho dirigizmu, ktorý je nezdravý a bude mať vážne dôsledky – spomínaný zánik škôl, prepúšťanie učiteľov a predovšetkým nárast korupcie v školstve (minimalizovaný počet miest na tomto type škôl spôsobí práve toto). Rodičom sa uprie snaha zabezpečiť svojmu dieťaťu systematickejšiu a dlhodobejšiu prípravu na vysoké školy bez stresujúceho prechádzania (nanovo zavedenými) prijímacími skúškami. OG je v takýchto prípadoch vhodnou voľbou.
OG je oprávnenou alternatívou k školám pre mimoriadne nadané deti. Mimoriadne nadané deti musia spĺňať aj isté psychologické predpoklady, aby sa dostali do školy, ktorá bude napĺňať ich požiadavky. Nie všetky talentované deti však tieto predpoklady majú. Ak talentované dieťa (s nedostatkom „mimoriadnej nadanosti“) zostane na ZŠ, jeho talent môže byť potlačený, keďže sa vyučovanie na tomto stupni chtiac-nechtiac zameriava na priemerného žiaka. OG vypĺňa túto medzeru v potrebách žiakov, prispôsobuje im vyučovanie, zvyšuje výkonnosť žiakov, efektívnejšie rozvíja ich talent. Žiaci, ktorí sa nedostanú na školu pre mimoriadne nadané deti, tak nebudú mať vhodnú alternatívu po likvidácii OG v Bratislavskom kraji.
Hovorí sa, že OG majú približne rovnaké výsledky v celoslovenskom testovaní ako žiaci, ktorí prišli na strednú školu po ukončení základnej. V prvom rade sa nedá posudzovať vedomostná úroveň na základe testu zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky. To nechcú pochopiť mnohí vyznávači testovania a monitorovania. To je však iná téma. K záveru, že žiaci základných škôl a OG majú približne rovnakú vedomostnú úroveň, dochádza na základe porovnávania ich výsledkov až v maturitnom ročníku. Áno, až v maturitnom ročníku sa porovnáva neporovnateľné! Namiesto toho, aby sa Testovanie 9 týkalo aj kvarty osemročného gymnázia (t. j. 9. ročník), porovnávajú sa žiaci OG so žiakmi ZŠ po štvorročnom odstupe. Dobre vieme, že práve po nástupe na strednú školu sa na žiakoch prejavujú rôzne vplyvy, ktoré môžu skresliť ich výsledky. To platí aj pri prechode z kvarty do kvinty. Žiaci vo veľkej miere poľavia, stredoškolské učivo ich zaťaží viac ako učebné témy pred ním, snažia sa vynikať v predmetoch, z ktorých chcú maturovať, narážajú na zložitejšie stredoškolské látky. Ak by niekomu skutočne záležalo na porovnaní študentov OG a základných škôl, spravil by to na základe Testovania 9. Tým by sa však odhalila pravda a nemohlo by sa demagogicky hovoriť, že OG nesplnili účel, ich žiaci sú na rovnakej úrovni ako žiaci ZŠ.
Žiaci OG napriek rôznym tvrdeniam vykazujú nadpriemerné výsledky. Keďže sa na gymnáziu stretávajú šikovní a talentovaní, dochádza medzi nimi ku konkurencii, ktorá zvyšuje ich výkon. Zároveň sú aktívnejší a s väčšou (často vnútornou) motiváciou sa zapájajú do mimoškolských podujatí, aktivít a súťaží.
Medzi žiakmi OG, učiteľmi a rodičmi sa vytvárajú dlhodobé pozitívne vzťahy, ktoré sa využívajú v prospech systematického vyučovacieho procesu v osemročnom trvaní. Vytvára sa interakcia, tolerancia a spolupatričnosť medzi mladšími a staršími žiakmi. Škola tak pôsobí ako pozitívny integračný činiteľ s rovnomerným zastúpením žiakov z rôznych vekových vrstiev. Žiaci si budujú pozitívny vzťah k spolužiakom rôzneho veku. Pozitívom pre učiteľov je kombinácia vyučovania mladších a starších žiakov. Učiteľ sa stáva všestrannejším, využíva rôzne metódy, vie ich posudzovať z hľadiska uplatnenia v jednotlivých vekových kategóriách. Učiteľ získava kompetencie, ktoré by nezískal ani na základnej, ani na strednej škole – iba na kombinovanej forme s OG. Z tohto dôvodu som sa zamestnal [Ján Papuga] práve na škole so štvorročným i osemročným štúdiom.
Najznámejším argumentom proti OG je, že odoberajú talentovaných žiakov základným školám. Pripomínam, že základná škola ma viacero možností, aby presvedčila žiaka, rodiča, že štúdium u nich je kvalitnejšie a perspektívnejšie ako na OG. Napriek tomu sa dá chápať snaha o obmedzenie počtu žiakov, no nie vyššie popísaným spôsobom. Mohlo by sa trebárs stanoviť, že jedna trieda OG môže mať 22 – 24 žiakov. Odobratie žiakov zo ZŠ by som nechápal ako výraznú nevýhodu, keďže zostávajúci žiaci (v menšom počte) majú šancu na dôkladnejšiu, individuálnejšiu prácu. Učitelia môžu prispôsobovať tempo „priemernejším“ žiakom, a tak zvyšovať ich výkon. Uvedomujeme si záujmy oboch typov škôl – na oboch stranách je rovnako silný a odôvodnený. Treba však hľadať kompromis, ktorý nepostaví proti sebe dva typy škôl. Odoberanie žiakov základným školám nemôže byť dôvodom na likvidáciu OG. Ak sa tak stane, bude to nevyvážené a jednostranné riešenie problému bez pohľadu na jeho kontext.
Osobne mám [Ján Papuga] pozitívnu skúsenosť s vyučovaním žiakov osemročného štúdia. Sú aktívni, zodpovedne pristupujú k práci a pravidelne sa umiestňujú v rôznych súťažiach. Pri prechode do vyšších ročníkov sledujem, ako sa zvyšuje ich vedomostná úroveň a kvalita našej spolupráce sa zdokonaľuje tak, že si vyučovanie doslova užívam. Vynikajúce skúsenosti s osemročnými triedami môže potvrdiť mnoho kolegov.
Vážení učitelia, riaditelia škôl, rady škôl, rodičia, žiaci, poslanci a priatelia školstva v Bratislavskom kraji. V dohľadnom čase sa bude hlasovať o novele školského zákona, v ktorom sa bude riešiť popísaná problematika. Keďže sa pripomienkové konanie k tejto téme ukončilo, vyzývame Vás, aby ste zostali aktívni. Je nutné intenzívne sa ozývať, písať poslancom, lobovať, upozorňovať na to, že sa nerešpektuje nielen vôľa zriaďovateľa, ale najmä vôľa žiakov, rodičov, učiteľov a riaditeľov škôl s osemročným štúdiom, ktorí najlepšie poznajú potreby v školstve. Ešte je čas pokúsiť sa o zvrat v popísanej téme. V prípade, že súhlasíte so znením tohto listu, vyzývam Vás, aby ste ho zdieľali, posielali kompetentným (poslancom, ministerstvu), vešali na nástenky v zborovni, kopírovali ho rodičom a žiakom, šírili ho prostredníctvom médií a pod. Apelujeme na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby hlasovali proti umelému určeniu kvóra na otváranie tried osemročných gymnázií, a aby v spolupráci s nami hľadali vhodný kompromis, ktorý nezlikviduje OG v Bratislavskom kraji.
Tento otvorený list vznikol na základe našej praxe a po diskusiách s učiteľmi, riaditeľmi, rodičmi a žiakmi. Pokúsili sme sa zaujať vyvážené stanovisko, ktorého cieľom je vnímať problematiku osemročných gymnázií komplexnejšie a rozvinúť konštruktívnu odbornú diskusiu, ktorá sa doposiaľ neudiala. Dovtedy by sa mal zachovať súčasný stav. Veríme, že zvíťazia pripomienky od mnohých ľudí z praxe, nie na vode postavené argumenty zástancov 5-percentného kvóra.
S pozdravom
PhDr. Ján Papuga, PhD.
stredoškolský učiteľ
V Bratislave dňa 17. 11. 2013
PS: List bol napísaný 17. 11. – v Deň boja za slobodu a demokraciu. Nešlo nám o slobodu voľby?
Dodatok pre Račanov, žiakov a absolventov nášho gymnázia:
Na račianskom Gymnáziu na Hubeného ulici učím jedenásty rok a mám pozitívny vzťah k našej škole. Navštevoval som ho aj ako študent a bol som spokojný – dalo mi pevné základy do ďalšieho vzdelávania a profesionálneho života. Už vtedy táto škola ponúkala osemročné štúdium. Presne od 1. 9. 1994.
Po nástupe na gymnázium v úlohe učiteľa som mal možnosť učiť dve triedy osemročného gymnázia. Keďže som prišiel na strednú školu z pracoviska na základnej škole, mohol som porovnávať vzdelávanie na dvoch typoch škôl. Deti sa charakterom nelíšili. No v prístupe k vzdelávaniu a k plneniu úloh tam bol jasný rozdiel a ja som bol nútený rozširovať svoje vedomosti a kompetencie tak, aby som využil potenciál svojich nových študentov. Zároveň som si ich prehlboval vo vyučovaní žiakov klasického štvorročného gymnázia. Táto škola sa tak stala pre mňa vynikajúcou alternatívou, keďže som chcel učiť mladších i starších žiakov.
Ak by sa znemožnilo otvorenie osemročného štúdia, škola by prišla o dlhoročnú tradíciu. Napriek veľkému záujmu žiakov o tento typ štúdia, nielen z našej mestskej časti. Žiaľ, sme na okraji mesta, môžeme predpokladať, že po stanovení nezmyselného kvóra, prídeme o túto možnosť. Sme príliš ďaleko od riadiacich inštitúcií, sila lobbingu by strácala účinnosť. Naša škola na rozdiel od iných nikdy neotvorila viac ako jednu triedu OG, rešpektujúc okolité základné školy. Sme jediným štátnym gymnáziom v širokom okolí. Logika hovorí, že by malo u nás osemročné štúdium zostať. Spoliehať sa však na objektivitu posudzovania, ktorej škole zostane tento typ štúdia, je príliš pasívnym riešením. Sme škola v relatívne malom sídlisku, preto svojím spôsobom nezaujímavá. Obávam sa, že osemročné štúdium skôr ponechajú veľkým školám v centre mesta.
Najlepšie by bolo, keby sa riešilo ono nešťastné kvórum (pozri otvorený list vyššie). V opačnom prípade sa spoločne so zástancami OG v Rači musíme snažiť, aby práve na našom gymnáziu zostala spomínaná tradícia. Naše gymnázium má vynikajúce predpoklady a perspektívu na vzdelávanie žiakov osemročného štúdia. V prospech toho hovoria vynikajúce výsledky našich študentov, umiestnenia v celoslovenských i medzinárodných súťažiach a uplatnenie sa na vysokých školách, následne na trhu práce. Vyzývam preto všetkých, ktorí súhlasia so zachovaním OG na našej škole, aby sa aktivizovali a spolupodieľali na záchrane OG v Rači. Komentujte, vypisujte, blogujte, informujte médiá, lobujte, bombardujte úrady a pod. Bratislavský vyšší územný celok je zástancom OG, tlak treba vyvíjať najmä smerom k ministerstvu a k poslancom NR SR. Isté je, že osemročné gymnáziá zostanú, hoci v obmedzenom množstve. Či na račianskom gymnáziu, to je už v našich rukách...
0 komentárov:
Zverejnenie komentára