Pred nedávnom som mohol obyvateľom Bratislavy cez TV Bratislava priniesť informáciu
o osadení 1. malej knižničky v Rači (http://www.tvba.sk/home/komunitnu-kniznicu-postavili-ludia-pre-ludi/).
Knižnička
získala svoje miesto symbolicky v 1. Komunitnej záhrade, ktorá sa nachádza
v Krásňanoch. Na tomto mieste môžete nájsť našu knižničku „na stračej nôžke“,
ktorá je ľuďom k dispozícií neprestajne. Knižnička funguje na princípe „požičaj
a vráť“. Hocikto môže teda prísť a vybrať si knižku, aká sa mu páči, rovnako
ako môže prísť a doniesť knižky, ktoré už prečítal a nepotrebuje ich.
Malé
verejné knižnice predstavujú celosvetovo rozšírený projekt „The Little Free
Library“. Ide o voľne šíriaci sa koncept, ktorého cieľom je nielen priblížiť
knižky k ľuďom, popularizovať čítanie, či skrášliť verejný priestor. Osobitným
cieľom je aj budovanie vzťahu k verejnému priestoru a majetku. Teda k priestoru
a k veciam, ktoré sú spoločné – naše.
V
jednoduchom projekte, ku ktorému ma inšpirovali dve šikovné dámy z Vajnôr:
Barbora Paulenová a Lucia Grigová, sa skrýva viacero motívov. Pri tvorbe
knižničky, ktorú si buď môžete kúpiť a potom už len ozdobiť, alebo si ju celú
vyrobiť svojpomocne, zažijete mnoho veselých chvíľ a utužíte priateľstvá.
Projekt tak v sebe skrýva aj akési globálne posolstvo o budovaní spoločenstva,
či presnejšie komunity. Okrem celkom prirodzeného priblíženia kníh a nepriamo i
podpory čítania, je to aj vzťah k verejnému – spoločnému majetku. Knižničky sa
vyrábajú spoločne v danom spoločenstve ľudí. Spoločne sa osádzajú i ozdobujú.
Ľudia, ktorí žijú v danej lokalite, hoc sa nemusia navzájom poznať, sa budú pri
tejto knižničke stretávať. Spoločné zdieľanie týchto knižiek, ako aj spoločná
starostlivosť o túto „búdku“ prináša celkom prirodzene a jednoducho budovanie
vzťahov, ale aj úctu a lásku k spoločnému majetku.
Tak
ako pri mnohých iných verejných – spoločných veciach, i knižnice sú vystavené
riziku vandalizmu, alebo prirodzenému poškodeniu vplyvom počasia. Projekt ráta
aj s tým, že nie všetky knižky sa vrátia na svoje miesto. Tieto nemilé
skutočnosti sú však celkom prirodzenou súčasťou života a prispievajú práve k
výchove ľudí ako dobrých občanov. Sila vzťahov danej spoločnosti sa ukáže, ale
aj buduje práve pri osádzaní, oprave, či skrášľovaní týchto „búdok“. A akosi
stále platí, že to, čo je pekné a čo si sami vytvoríme, nemáme veľmi tendenciu
ničiť. Preto verím, že aj našej Račianskej knižničke sa bude dariť, ba čoskoro
sa nám podarí týchto búdok osadiť aj viacej.
V
najbližšej dobe by som chcel v spolupráci s deťmi z ulice osadiť ďalšiu na
Rendezi, ďalej v spolupráci s Matúšom Čupkom zo Zelenej hliadky v bratislavskej
mestskej časti Nové Mesto v priestoroch tzv. Filiálky. Verím a zároveň želám
tejto ako aj jej ďalším súputníčkam – knižničkám na stračej nôžke, aby čo
najdlhšie prinášala obyvateľom Rače radosť.
Informácie o krasňanskej knižnici si nájdete aj na:
Juraj Lauko,
Matúš Ferenčík,
Lenka A. Plavuchová,
Miroslav Dudlák
– tím malých knižničiek v Rači
0 komentárov:
Zverejnenie komentára