Prvým krokom je uznať právo obyvateľov mestských častí rozhodovať o rozvoji vlastného územia.
Viaceré mestské časti hlavného mesta čelia enormnému tlaku developerov a investorov, ktorí menia lesy, lúky, vinice a ornú pôdu na zóny bytovej výstavby, zahusťujú mestské časti a zvyšujú podlažnosť nad únosnú mieru a reálne potreby obyvateľov.
Neprimeraná výstavba má katastrofálne následky: ubúda voľný priestor a zeleň, zhoršuje sa dynamická aj statická doprava, strácajú sa historické objekty a charakteristické krajinotvorné prvky, rozpadáva a anonymizuje sa miestne spoločenstvo, klesá kvalita životného prostredia.
Obyvatelia Rače, Karlovej Vsi, Dúbravky, Rusoviec, Podunajských Biskupíc, Čunova sa nezmyselnej devastácii svojich území bránia. Oporu hľadajú u miestnych poslancov a starostov, no tí tvrdia, že ich možnosti brániť záujmy mestskej časti sú mizivé, že aj keď odborné útvary MÚ a miestni poslanci urbanistické štúdie investorov zamietnu, mestskí poslanci ich rozhodnutie môžu trojpätinovou väčšinou prevalcovať...
Je to naozaj tak? znela otázka nezávislému odborníkovi na stavebné právo Ing. Vladimírovi Dullovi, členovi ZOMOS. Tu je jeho odpoveď:
„Možnosť prehlasovať stanovisko MZ alebo starostu MČ poslancami MsZ pripúšťa §8 ods. 4 štatútu hlavného mesta:
Ak je stanovisko miestneho zastupiteľstva alebo starostu dotknutej mestskej časti rozdielne od navrhovaného uznesenia mestského zastupiteľstva alebo prerokovaného materiálu, je na prijatie uznesenia mestského zastupiteľstva v tejto veci potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov mestského zastupiteľstva.
Tento odsek sa využíva pri rozhodovaní o majetku a majetkových právach mesta, kedy sa predpokladá a vyžaduje súčinnosť resp. dvojstupňové rozhodovanie, pričom rozhodovanie MsZ je inštančne konečné. Pri prerokovávaní a schvaľovaní urbanistických štúdií by sa §8 vôbec nemal aplikovať, lebo záväzné zadanie UŠ má právo schvaľovať vždy IBA JEDEN orgán územného plánovania a tomu MUSÍ ZOSTAŤ aj právo rozhodovať o schválení. V územnom plánovaní majú hlavné mesto a mestské časti zákonom rozdelené pôsobnosti a jeden subjekt druhému nemôže meniť rozhodnutia.“
Záver:
O územnom rozvoji mestských častí MÔŽU a MUSIA rozhodovať ich obyvatelia a miestni poslanci, mestskí by mali ich vôľu ctiť! Konanie mestských poslancov proti oprávneným záujmom mestských častí, po stáročia a ešte donedávna samostatných obcí, približuje dobu, kedy si ich obyvatelia položia otázky:
Prečo štatút hlavného mesta nerešpektuje princípy decentralizácie a subsidiarity a nezaručuje nám právo na rozhodovanie o rozvoji vlastného územia? Za akých podmienok je ešte v našom záujme zostať súčasťou hlavného mesta?
Odpovede hlavné mesto asi nepotešia.
Súvisiace články:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára