Láska k vlasti, silná väzba k hrude zeme, korene pôvodu – znie to pateticky a nadnesene? Možno sa pousmejete a mávnete rukou, že „sa to dnes už nenosí“. Škoda. Nie je v tom žiadny populistický nacionalizmus, iba dobrý pocit a radosť z toho, keď si predstavím, odkiaľ pochádzam.
Račania (aj Krasňančania, aj Rendezáci) majú obrovské šťastie - majú krásu na dosah. Mestská časť, ktorá sa zväčša dotýka Malých Karpát, poskytuje príjemné prostredie pre život všetkým generáciám. Množstvo zelene, stromov a zvierat, ktoré tu žijú, len podčiarkujú trošku dedinský ráz tejto oblasti. A najkrajšou dominantou sú vinohrady, na ktoré môžeme byť právom hrdí! Veď chýrna račianska frankovka, silné víno plné energie, slnka a poctivej práce, nechýbalo ani na tabuli samotnej Márie Terézie. To bolo predsa úžasným gestom uznania vinárskeho kumštu Račanov.
Niekomu sa môže zdať, že tento kút hlavného mesta je trošku zasnívaný, prispatý, málo dynamický a ešte menej moderný. Niekomu tu možno chýba svetlo neónov, lesk ocele a tony betónu. Myslím si, že Rača a jej časti si zaslúžia svoje vlastné tempo, ktorým žili desaťročia – vlastné tempo života v súlade s prírodou, ktorá je jeho súčasťou. Zlikvidovať zelené plochy, stromy a vinohrady znamená dobrovoľne si nechať amputovať časť tela. Dá sa to prežiť, ale s bolesťou a zníženou kvalitou života. Spomienky na krásu nikto neukradne, ale tú krásu je potrebné chrániť aj pre ďalšie generácie. Aby aj dnešní vinári mohli povedať svojim synom a dcéram: „Vieš, dieťa moje, na tomto vinohrade som pracoval ja, tvrdo tu robil tvoj dedo aj pradedo. A jedného dňa bude toto všetko tvoje, aby naša rodina naďalej pokračovala vo svojej krásnej tradícii.“
Nehanbime sa za nostalgiu a buďme právom pyšní na to, kde žijeme a odkiaľ pochádzame. Dnes sa to možno nenosí, ale ja to cítim inak. Čo rástlo desaťročia, dá sa zničiť v priebehu hodín a dní. Bola by to však nenahraditeľná škoda. Verím, že tu žije veľa hrdých Račanov, ktorí to cítia rovnako. A budem naozaj šťastná, ak sa podarí zachovať tento jedinečný a neopakovateľný klenot, ktorý sa nám každý deň ponúka ako na dlani.
To, čo tu máme, nie je samozrejmosť. To, čo máme, je naozajstné bohatstvo, ktoré si zasluhuje ochranu a starostlivosť. Aby Rača bola navždy Račou, hrdá na svoju stáročnú históriu.
1. 4. 2013
0 komentárov:
Zverejnenie komentára