Ján Papuga: Viera, škola, politika

Viera je intímnou vecou a dobrovoľnou voľbou človeka. Vieru majú i ľudia, ktorí nechodia pravidelne do kostola či nevedú dogmatický život. V dnešnom prepojenom svete poznáme veľa náboženstiev, ku ktorým sa možno uchýliť. To, čo si človek vyberie, závisí od jeho povahy, rodiny, kultúry, regiónu a pod.

Napriek tomu, že sa náš štát neviaže na nijaké náboženstvo, máme v školách povinne voliteľnú náboženskú výchovu v alternácii s etickou výchovou od 1. ročníka. Slovo „povinne“ neznie dobre v spojení s vierou v Boha. Napriek rôznym vieram dominuje vyučovanie kresťanstva, keďže na iné náboženstvá sa nenazbiera toľko žiakov, aby sa mohlo zaradiť do vyučovania. Etická výchova by mala byť súčasťou učebného plánu každého žiaka, keďže má úplne iný obsah a učí dôležité etické (nenáboženské) témy.

Náboženstvo nepatrí do škôl. Je veľa možností, ako deti dobrovoľne viesť k viere: krúžky, fary, cirkevné školstvo. Obávam sa však, že monopol jednej z cirkví požehnaný štátom je neprekonateľný. Potom sa nemôžeme čudovať, že štátom schválená učebnica píše o tom, že interrupcia, eutanázia, umelé oplodnenie patria do kultúry smrti. Cynicky, bezohľadne, netolerantne! Bez  ohľadu na to, že za všetkými javmi tejto „kultúry smrti“ sa skrývajú ľudské osudy, ktoré sa neraz utiekajú k uvedeným zásahom do života. Smrťou je podľa učebnice pre tínedžerov aj antikoncepcia. V čase znižovania veku sexuálnych aktivít. Presvedčíme  mladých, aby sa stýkali po svadbe a každým stykom plodili deti? Dnes, keď sa svet obáva preľudnenia? Sme teda v situácii povinného náboženstva, na ktoré je schválená učebnica s klamstvami či tmárstvom skresľujúca a neriešiaca vážne problémy ľudstva za cenu neobjektívneho presadenia viery.

Nespojiteľná je aj politika a viera. Jednak je politika neraz taká nečestná, egoistická a neľudská, že odporuje akejkoľvek viere, jednak práve politika presadzuje veci, ktoré často nevychádzajú z Písma, ale z osobných postojov politikov a fanatickej časti ich voličov. To často zachádza až do odmietania práv pre menšiny, pre ľudí s neliečiteľnou a bolestivou chorobou či pre páry, ktoré nemôžu prirodzene počať vytúžené dieťa. Takéto bránenie, ba nenávisť je ďaleko od lásky k blížnemu. Avšak, veľmi dobre sa to prezentuje v rámci volebnej kampane, kde ide o moc. Vytláčajú sa tým však hodnoty, ktoré náboženstvo ľuďom dáva. A vytvárajú sa tak nepriatelia náboženstva, ktorí odmietajú rigiditu, spiatočníctvo a netoleranciu. Takáto polarita medzi ľuďmi isto nie je cieľom kresťanskej viery.