Ján Papuga: UČIŤ O REVOLÚCII

Blíži sa Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý ukončil vládu komunistov. Súčasťou rôznych dokumentov isto bude anketa, ako porevolučná generácia vníma prevrat, aké má vedomosti o revolúcii. Médiá ukážu mladých, čo nebudú o tom tušiť. Hoci memorovanie sa často odmieta, tak prečo by si mali pamätať fakty, ktoré nájdu na internete? Nestačí sa orientovať v zdrojoch? Pripusťme v týchto dňoch, že 89. rok je jedným z medzníkov, ktoré patria do všeobecného rozhľadu. Navyše ide o zaujímavú tému, ktorá sa dá vďaka početným prameňom vyučovať názorne, pútavo a s možnosťou prepojenia s viacerými učebnými predmetmi. Je to teda prototypová téma na moderné vyučovanie s využitím skupinovej práce, multimédií, kritického myslenia a pod. Kde je teda problém? Veď aj ministerstvo nám prikázalo pridať deviatakom o jednu hodinu dejepisu viac, takže už aj času je.

Ministerstvo školstva teda tento problém vyriešilo kvantitatívne, aby sa mohlo prezentovať, že posilnilo vyučovanie novodobých dejín. Bez kvalitatívnej zmeny! Opakovane kritizujem štátny vzdelávací program (ŠVP), ktorý bez väčších zmien funguje od roku 2008. Je predimenzovaný tak, že neraz učitelia musia uplatňovať vyučovanie typu diktovanie poznámok. Ak nechcú byť pranierovaní kontrolou, ktorá im môže vyčítať, že nestihli naplniť osnovy. Obzvlášť citlivé to je v slovenčine, matematike a cudzích jazykoch, ktoré sú testované, a preto sa nemôže stať, že sa niečo „nepreberie“. ŠVP neumožňuje vynechať niektoré témy a venovať väčší priestor iným. Obsahuje aj témy, ktoré sú zbytočné v 21. storočí. Zabúda sa, že školy okrem formálneho vyučovania majú plno neformálnych vzdelávacích aktivít. Napr. pri téme 1989 mi na e-mail prišlo mnoho ponúk na aktivity súvisiace s týmto rokom. No účasť v nich prerušia formálne vyučovanie a dôjde k meškaniu s učivom, keďže ŠVP nepočíta s takýmito výpadkami vyučovania. Väčšinou sú neformálne aktivity pre žiaka prínosnejšie ako učebnice.

Ale nie iba ŠVP bráni v rozvíjaní významných učebných tém. Treba si ujasniť aj to, ako pristúpime k memorovaniu v situácii, keď máme prístup k mnohým zdrojom, kde si môžeme veci vyhľadať. Na druhej strane memorovanie cibrí pamäť a sú situácie, keď nám naspamäť naučené vedomosti pomáhajú, napr. šetria čas.

Opäť tak musím konštatovať, že vzdelávanie žiakov nepadá iba na učiteľoch, na vôli školy či na pamätaní si žiakov. Chýba tu kvalitatívna premena ŠVP, o ktorej sa roky teoretizuje, no praxou je retardujúci centrálny dokument, ktorý musia naplniť všetky školy.