Snahy
o zavedenie regulácie parkovania v hlavnom meste sú intenzívne
minimálne 10 rokov. Bratislava pripravila viacero komplexných návrhov
celomestskej parkovacej politiky, no dodnes nie sú účinné.
Bratislava
je posledné z krajských miest Slovenska, ktoré nemá zavedenú celomestskú
parkovaciu politiku. Už aj väčšina okresných miest siahla po uplatnení tohto
nástroja, ktorý sa pri správnom zavádzaní a transparentných podmienkach
ukázal ako veľmi efektívny pri zveľaďovaní verejného priestoru.
Problém
možno rozobrať odborne a do hĺbky, no v tomto článku chcem poukázať
na principiálne dôvody a aspekty, ktoré v diskurze o parkovacej
politike neodzneli, alebo odzneli slabo.
Za
súčasný stav v Bratislave môžu aj tieto aspekty:
• Bratislavu tvorí
17 mestských častí s vlastnou samosprávou a nastavenie systému je
preto ďaleko zložitejšie. No tento problém sa podarilo vyriešiť. Mestské časti
dostali voľnú ruku pri stanovení parkovacích zón či výšky poplatku za
parkovanie na verejnom priestranstve.
• Spoplatnenie
parkovania nie je populárna téma. Predstavuje zavedenie nového poplatku pre
Bratislavčanov a návštevníkov mesta.
• Zavádzanie
parkovacích politík v mnohých mestách sprevádzali kauzy o netransparentnosti
nakladania s verejnými prostriedkami. A samotné mesto Bratislava
nesie následky nesprávneho rozhodnutia samosprávy a nevýhodný prenájom
verejného priestoru – neslávne známu kauzu parkovania BPS v centre.
Za
uvedených vstupných podmienok je nepochopiteľné, že súčasné vedenie mesta
Bratislava pristúpilo k implementácii návrhu parkovacej politiky na základe tajných dokumentov.
Dokumentov za nemalé verejné prostriedky, ktorých obsah pozná len autor a úzke
vedenie magistrátu.
Parkovacia politika
musí byť Fair Play
Parkovacia
politika sa týka každého obyvateľa mesta. Pozitívne, či negatívne. Fakt, že
okrem iného predstavuje zavedenie nového poplatku, robí túto tému omnoho
chúlostivejšou na komunikovanie s verejnosťou. Toto magistrát absolútne
podcenil. Transparentnosť a jasné deklarovanie, ako budú výnosy z parkovania
využité, sú základom pre schválenie parkovacej politiky v hlavnom meste.
Určite nie tajne a neodkontrolovane. Máme už smutné príklady, ako skončili
natvrdo pretlačené parkovacie politiky. Tomu sa musí Bratislava vyhnúť.
Regulácia
parkovania prinesie v niektorých častiach mesta dočasné zhoršenie stavu.
Aj tento aspekt je potrebné komunikovať. Zákonné vyznačenie parkovacích miest
zníži ich počet a znemožní parkovanie na nepovolených miestach.
Keď
sa súčasná parkovacia politika pripravovala, magistrát prišiel s heslom: Poriadok do ulíc. Na prvý dojem to pôsobilo
dobre, no keď si uvedomíte, že tým neporiadkom v uliciach sme my a naše
autá, tak to až tak pozitívne nevyznieva. Uvádzam to ako príklad, že akútnosť
potreby zavedenia parkovacej politiky sa nesprávne komunikuje.
Dobré
moderné parkovacie politiky prinášajú mestám upravený verejný priestor,
financie na iné rozvojové projekty, regulované parkovanie, dáta o doprave
a mnoho iných benefitov, ale primárny dôvod pre ich zavádzanie je inde.
Súčasný stav je
nespravodlivý
Je
výrazne nespravodlivý k ľudom, čo neparkujú svoj súkromný majetok (auto) na
uliciach (verejnom priestranstve). Oni musia totiž za verejnú dopravu platiť a
chodníky majú obsadené autami.
Rovnako
nespravodlivý je súčasný stav k vlastníkom garáží, či parkovacích miest.
Oni totiž za svoju možnosť parkovania draho zaplatili kúpou, či výstavbou
súkromného parkovacieho miesta a ročne platia miestne dane za vlastníctvo,
ktoré sú za garážové miesta vo vyššej sadzbe ako obytný priestor.
Verejný
priestor je náš priestor. Na jeho údržbu platia obyvatelia miestne dane. Všetci
rovnako podľa predpisu. Súčasný stav nie je preto spravodlivý ani k parkujúcim.
Nie je predsa spravodlivé, aby ho zaujal niekto svojim súkromným vlastníctvom
na úkor iného.
Férovo
nastavené podmienky poplatku za „prenajatie“ verejného priestoru na čas
potrebný na parkovanie by mali byť prijateľné pre všetkých. Spokojnosť sa však
dostaví len vtedy, keď budú benefity zo zavedenia jasne čitateľné v uliciach.
Je to overené v mestách, ktoré zaviedli úspešne parkovaciu politiku
v prospech obyvateľov.
Parkovacia
politika Bratislavy musí byť Fair Play a potom aj prejde.
Zuzana Aufrichtová
Rovnako nespravodlivý je súčasný stav k vlastníkom garáží, či parkovacích miest.....prestante trepat,oni si tuto moznost vybrali sami,Vaz.pani Zuzana!!!!!
OdpovedaťOdstrániťLogika práve dostala facku z oboch strán...
OdstrániťV Starom Meste bola zavedena lokalna parkovacia politika vo vymedzenych zonach v roku 2008.
OdstrániťZa poplatok 10 eur/rocne zvyhodnuje rezidentov k parkovaniu. Od vtedy viem zaparkovat v okoli bytovky takmer vzdy.
kde sú k zónam v SM oprávnenia v štatúte a príslušné VZN v zmysle zákona?
OdstrániťHodntenie sa tykalo uzivatelskeho hladiska.
OdstrániťSamzrejme, zakonnost je prvorada.
:)
Zavedenie lokálnej parkovacej politiky v niektorých častiach Starého mesta vedie k plýtvaniu verejným priestorom. Cez deň sú tam stovky voľných miest, na ktoré ale nesmie zaparkovať žiadny iný Bratislavčan. Vyhredené miesta majú zmysel len v obmedzenom počte, nie, že sa celá ulica vyhradí.
OdstrániťNa súčasnom stave sú podľa mňa dobré (férové) tri veci. (1) Občan si môže vybrať za akú mieru komfortu parkovania si chce platiť (majiteľ garaZe zaplatil viac a má za to väcší komfort), (2) pri najnižšej miere komfortu sa stále dá zaparkovať (napr. v Karlovej Vsi, kde bývam) aj bez akejkoľvek dodatočnej platby ("zadarmo" sa to rozhodne nedá nazvať, lebo jednak , ako ste spomenuli, platíme miestne dane, jednak majitelia áut platia navyše veľké obnosy v podobe spotrebnej dane a DPH zo spotrebnej dane) a (3) na výbere platieb, ktoré nijako nezlepšia situáciu nemôže profitovať žiadna firmička "našich ľudí".
Férovosť v zmysle "každému rovnako a nikto si nesmie priplatiť za výhody" nefunguje. To by ste mali vedieť, skúšali to na nás nejakých 40 rokov v zlyhanom experimente nazvanom "socializmus". "Každému rovnako" sa spoľahlivo zvrhne na "každému rovnako málo" resp. "každému rovnako zle".
Ja dokážem vo vyše 50% prípadov zaparkovať v Karlovej Vsi hneď pred bytovkou, kde bývam. A len párkrát do roka musím nájsť miesto na viac než jeden dodatočný objazd širšieho okolia bytovky. Preto mám nulovú motiváciu volať po zmene. Mám dojem, že štátu platím na spotrebnej dani a mestu na miestnej dani dosť na to, aby som požadoval za to aspoň túto mieru parkovacieho komfortu. A ak majitelia stanov dokážu presadiť svou požiadavku v miestnom referende, tak uznám, že majú právo si rozložiť stan na verejnom priestranstve (aj tak by to asi nerobili tam, kde chcem parkovať, ale niekde na trávnatej ploche) aj keď na stany zatiaľ nemáme uvalenú žiadnu spotrebnú daň.
Suhlasim.
OdstrániťRezidencne parkovanie nie je komplexna parkovacia politika.
To, ci si to vybrali, nie je na veci podststne.
OdpovedaťOdstrániťTym, ze parkuju na vlastnom uvolnili moznost parkovat na verejnom priestore inym.
ste na omyle,je to podstatne!!!!!!! Je to vlastne najpodstatnejsie!!!!!
OdstrániťAsi tak ako volba vlastnit auto. :)
OdpovedaťOdstrániťAj to ste si vybrali.
Pan Grunwald,
OdpovedaťOdstrániťja sa s Vami nechcem hadat.
Dokonca rozumiem Vasmu rozhorceniu a nie je tak davno, co som zdielala podobny nazor ako Vy.
Az kym som si neuvedomila, ze na verejnych parkovacich miestach by si mohli ludia, ktori nemaju auta rozlozit stany, alebo skrine na kolieskach - proste ich sukromny hnutelny majetok.
Alebo by mohli trvat na cylopruhu namiesto parkovisk.
Maju predsa na verejny priestor rovnaky narok - je nas vsetkych.
Poplatky by mali byt ale zbytocne nenadsadene.
A keby ste za ne ziskali kvalitny verejny priestor, nebola by to pohroma.
Zvladaju to v malych okresnych mestach.
Aktualny stav neuspokojuje nikoho.
Opravujem:
OdpovedaťOdstrániťAktualny stav v Bratislave nie je uspokojivy.
Verejny priestor je priestor pre ludi.
OdpovedaťOdstrániťDeti, chodci, cyklisti, aj soferi v iducich autach su ludia. :)
Zaparkovane auta bez soferov su hnutelny majetok.