Igor Koso: O parkovaní nielen v Karlovej Vsi

Odpoveď na článok Ján Hrčka: ad „Pilotný projekt parkovania v Karlovej Vsi“.

Dobrý deň, pán Hrčka,

keď som si prvýkrát v tlači prečítal slovné spojenie „parkovací chaos“, 
vedel som, že je zle.

Tento spôsob zmeny stavu, ktorý im nevyhovuje, spravidla smerujúci k novému, lepšiemu, svetu (podľa nich samozrejme), používajú sociálni inžinieri vždy. Na nejaký jav, ktorý je sám osebe neutrálny, alebo dokonca pozitívny, ktorý sa sociálnym inžinierom nepáči a chcú ho, v mene svetlých zajtrajškov, zmeniť, sa nalepí negatívna nálepka. A vytvorí sa „problém“ a začne sa s masážou verejnej mienky. A vždy sa nájde aj vinník, v tomto prípade „zlí cezpoľní“, čo tu neplatia dane, a preto ich treba potrestať tým, že nebudú mať kde parkovať. A my, „dobrí - rezidenti“, budeme mať vďaka tomu viac parkovacích miest.

Divide et impera – rozdeľ a panuj.

A sociálny inžinier, ktorý to všetko robí pre nás, hlúpe deti, ktoré žijú v temnom chaose, a myslí to s nami dobre, to bude všetko riadiť. A získa moc – nad nami, hlúpymi deťmi. A dôvod existencie, inak povedané, pracovné miesto. Najme si za naše peniaze represívny aparát (ďalšie pracovné miesta plus väčšia dôležitosť pre sociálneho inžiniera) na vymáhanie nového verejného dobra, a bude nás, za naše peniaze, učiť žiť v novom, lepšom svete (podľa neho). Inak povedané, bude nás trestať, pokutovať a buzerovať.

Ale poďme k parkovaniu.

To, čo Vy, pán Hrčka, voláte chaosom a neporiadkom, má aj iné názvy. Napríklad SPONTÁNNA SAMOORGANIZÁCIA, alebo SLOBODA. A funguje to vždy neporovnateľne lepšie, ako akákoľvek mysliteľná regulácia.

Regulátor, centrálny plánovač, bojovník proti chaosu, sociálny inžinier (je jedno, ako ho/ju nazvete, v tomto prípade sú to synonymá), má totiž vždy rovnaký problém. Ten problém sa volá absencia informácii. Centrum nikdy nemôže mať tak dobré informácie, ako majú jednotliví účastníci trhu (v tomto prípade udalosti – potrebujem zaparkovať) priamo na mieste. Tí ktorí riešia svoj konkrétny problém priamo na mieste.

Preto sú rozhodnutia sociálneho inžiniera „od stola“ vždy oveľa horšie, doslova hlúpejšie (aj keď si sociálny inžinier – spravidla „expert“ o sebe samozrejme myslí opak), ako rozhodnutia ľudí priamo na mieste, sú neefektívnejšie, vzdialené, odtrhnuté od reality... Každá jedna regulácia, ktorú sociálny inžinier urobí, vyvolá potrebu ďalších a ďalších regulácii, korigujúcich „nepredvídané dôsledky“ tej prvej. Nemá to konca. Je to cesta do pekla, alebo do otroctva, ako napísal Hayek.

Príkladom je môj prvý príspevok, z jesene 2016. Na mieste, kde slobodne parkovalo, vašimi slovami chaosilo, zmestilo sa, spontánne sa samozorganizovalo... 27 až 30 áut, podľa veľkosti konkrétneho auta, podľa toho, ako iní ľudia zaparkovali pred ním, akú kde našiel medzeru..., vyznačil sociálny inžinier 16 parkovacích miest.

Môžete si hovoriť, čo chcete, pán Hrčka, fungovalo a funguje to vynikajúco! Malo to len víťazov, nemalo to porazených. OK, možno bol porazený ten, čo prišiel o 23:00 a musel sa postaviť na druhú stranu ulice pred školu. Dokonca to má takú zotrvačnosť, že napriek tým vašim nezmyselným čiaram, tak ľudia parkujú aj naďalej. To, že sa tak parkuje aj naďalej, je ďalší dôkaz životaschopnosti a nadradenosti slobody – spontánnej samoorganizácie – a zároveň dôkaz toho, že sociálni inžinieri (dokonca aj keď im priznáme „dobré úmysly“) situáciu vždy len zhoršia. A vznikli nepredvídané dôsledky – na jednej strane množstvo prázdnych, nikdy neobsadených parkovacích miest, na druhej strane autá „tých zlých – cezpoľných“ vytlačené do okolitých ulíc, kde predtým nikdy nikto neparkoval, „parkovací problém“ pre návštevy, ktorý nikdy predtým nebol, a tak ďalej...

To, že sme parkovali, a naďalej parkujeme, podľa Vás, v rozpore s predpismi, neberiem ako argument.

Byrokratické systémy zvyknú dlho prežívať aj vďaka tomu, že mnohé (najblbšie – najviac v rozpore s realitou) predpisy, radšej nevymáhajú. Je to ich inštinkt prežitia. Ak ich totiž vymáhať začnú, okamžite sa ukáže totálny rozpor s realitou a byrokratický systém začne raketovou rýchlosťou strácať legitimitu (súhlas ovládaných). Fantastická kniha na túto tému je Dobrý vojak Švejk. Odporúčam Vám ju.

Myslím, že naše parkovanie za domom je presne tento prípad. Za 14 rokov, čo bývam na Karloveskej sa nestalo, že by sanitka neprešla. Dokonca vo vedľajšom vchode horelo a ťažká požiarna technika stála vzadu za domom a dostala sa tam bez problémov. Tam, kde Vy píšete, že nie sú 3 metre na prejazd. Tam, kde sme podľa Vás, v rozpore s predpismi, vtedy parkovali. Žiaden problém s prejazdnosťou nebol.

Fakt, že polícia prehliada mnohé situácie v parkovaní, ktoré sú podľa Vás určite v rozpore s predpismi, a ktoré sociálni inžinieri na rôznych fórach pranierujú, je prejavom tohoto javu. Je to evidentne pud sebazáchovy byrokratického systému. V tomto prípade polície. Naštvali by totiž nadkritické množstvo ľudí, ktorí to dnes vôbec neriešia, lebo sa ich to zatiaľ netýka, ale potom by to už začali riešiť (Ronald Reagan ich nazýval mlčiaca väčšina). Pre vládcu je vždy veľmi nebezpečné ich naštvať. Pán Fico a pán Kaliňák by Vám o tom vedeli povedať svoje. Takže aj napriek veľmi hlasnému pochvalnému potlesku aktivistov-sociálnych inžinierov (Ronald Reagan ich nazýval ukričaná menšina), by sa nakoniec oni – policajti dostali do problémov. Na konci dňa by za svoju aktivitu verejnosťou neboli pochválení. Pán Raši v Košiciach za svoju aktivitu v parkovaní nebol verejnosťou pochválený. A niečo podobné sa už deje aj v Prahe. Úsmevné je, že keď sa nad tým, pán Hrčka, zamyslíte, tak tento inštinkt prežitia byrokratických systémov, je vlastne tiež prejavom spontánnej samoorganizácie. Vašimi slovami chaosu. Dokonca aj byrokratické systémy (ktoré sú jej protikladom) ju využívajú. Na vlastné prežitie.

Vedel som, že spontánna samoorganizácia funguje v ekonómii, ale keď ste mi za domom namaľovali tie nezmyselné čiary, bolo evidentné , že ten princíp má univerzálnu platnosť. Regulácia vždy vytvorí víťazov a porazených. Ak niekomu nejaké právo pridáte, musíte ho inému zobrať. To je podstata môjho textu číslo 2 – z júla 2018. A dotiahnite si to do dôsledkov, keď tento nezmysel zavedie celé mesto, skončili sme.

My, Karlovešťania, budeme v Ružinove, Rači, Lamači... jazdiť okolo množstva voľných parkovacích miest, na ktorých teraz bez problémov, a zadarmo, zaparkujeme. Potom už nezaparkujeme. A oni u nás tiež nezaparkujú.

Autá skončia. Choďte si to vyskúšať do centra mesta. Porazenými budeme úplne všetci. Nezaparkujeme nikde mimo našej rezidenčnej zóny. Naopak skutočnými víťazmi budú sociálni inžinieri. Len sa budú veľmi snažiť, aby si to nikto neuvedomil. Inštinkt prežitia.

Vynucovaním regulácie vznikne množstvo neefektívnych a nezmyselných nákladov, pracovných miest, mestských policajtov, a samozrejme úradníkov. Keď sa objavia rozpory s realitou, sociálni inžinieri začnú „naprávať a riešiť“... dôsledky vlastných rozhodnutí. To je množstvo práce pre ďalších sociálnych inžinierov, ktorých zamestnajú. Samozrejme, verejnosti to budú predávať ako zdokonaľovanie a vylepšovanie regulácie v záujme verejnosti, „pre vyššie dobro“.

Pán Hrčka, napísali ste „Som zvedavý, či by ste chceli žiť v krajine chaosu, kde by neboli podľa vás zbytočné regulácie zákonom.”

Nuž, v 80-ych rokoch som chcel do krajín, kde regulácii bolo oveľa menej, ako vtedy u nás, emigrovať. A čo sa týka zaostalosti týchto krajín, nikdy nezabudnem na BMW alebo Mercedes, čo sú produkty slobody, alebo spontánnej samoorganizácie, parkujúce vedľa Trabantu, alebo Škody 110, čo sú produkty regulácii a sociálneho inžinierstva. Alebo na moju prvú návštevu na Západe v decembri 1989 a na ten kontrast oproti regulovanému Československu. Pravda je, že aj na západ od nás je množstvo sociálnych inžinierov a za posledných 30 rokov riadne zdvihli hlavu. Ale zdá sa mi, že sa im už podarilo naštvať dosť ľudí, a v niektorých krajinách už aj nadkritické množstvo.

Pán Hrčka, 28 rokov jazdím a parkujem v Bratislave. Videl som za ten čas autá parkujúce v zákaze zastavenia, aj na prechode pre chodcov. Ale nikdy som nevidel nikoho parkovať na detskom ihrisku. Trocha mi to z Vašej strany zaváňa demagógiou, úbohé deti..., ale netvrdím, že sa to nemohlo stať. Rozšírený jav to ale určite nebude.

Poďme k parkovaniu v zahraničí.

V 90-tych rokoch som legálne žil a pracoval v Duesseldorfe a dosť som tam jazdil a parkoval. Na Favorite so slovenskou ŠPZ. V obci, alebo skôr okrajovej mestskej časti, Meerbusch – Lank, kde som vtedy býval (niečo ako Devínska Nová Ves), žiadna rezidenčná zóna nebola. So svojim slovenským Favoritom som parkoval, kde som chcel. Zadarmo. Áut tam vtedy bolo minimálne toľko, ako dnes v Bratislave. Dokonca si myslím, že už vtedy tam áut bolo oveľa viac, ako dnes v Bratislave, ale nechce sa mi dohľadávať štatistiky a zrovnávať počet áut na obyvateľa v Bratislave dnes s Duesseldorfom v roku 1995. Viem ale, že už v roku 1980 pripadalo v Západnom Nemecku jedno auto na menej než 2 osoby. To je údaj, ktorý som si vtedy zapamätal zo Slobodnej Európy. Stávalo sa, že keď som prišiel v noci domov, hľadal som parking pol hodinu. A parkoval som nakoniec kilometer od domu. Ale o 17:00 alebo o 18:00 to ešte bývalo v pohode. Zaparkoval som skoro pred domom.

Podobnú skúsenosť mám z Wiesbadenu. Ale nebol to okraj, ale širšie centrum. Cca 15 - 20 minút peši od hotela Nassauer Hof a Wilhelmstrasse, čo je najluxusnejšie centrum mesta s cca 300 000 obyvateľmi. Ale na druhej strane rieky Rýn je Mainz s cca 200 000 obyvateľmi – ako keby Petržalka bola formálne samostatná, takže mesto-súmestie má asi 500 000 obyvateľov. Tam to bolo horšie, o 17. alebo 18. hodine problém nebol, ale ak ste prišli neskôr v noci, mohlo sa naozaj stať, že ste hľadali miesto aj hodinu. Stávalo sa mi, že som zaparkoval, až keď niekto odišiel, a to cca 2 km od bytu. Ale žiadna rezidenčná zóna tam vtedy nebola.

Práve preto, že som v minulosti žil v Nemecku, nemám pocit, že dnešná Bratislava má nejaký parkovací a dopravný problém.

Veľa som sa pohyboval tiež v Amsterdame a Antverpách. V Amsterdame som bežne parkovával na ulici Kaisersgracht, čo je historické centrum s budovami zo 17. storočia. (Gracht znamená kanál). Myslím, že do 17:00 alebo 18:00 sa za parkovanie na ulici platilo (podobný systém má dnes Bratislava) a potom bolo parkovanie voľné. Nebola tam rezidenčná zóna.

Skutočnou pliagou Amsterdamu neboli autá, ale bicykle. Stretnutia s nimi boli životu nebezpečné. Neplatila pre ne červená, ani prechod pre chodcov, neplatilo pre ne nič, chodili si kade chceli, boli to staré šunky, pravdepodobne s katastrofálnymi brzdami... (vraj preto, lebo nové by sa ukradli, povedali mi miestni).

V centre chodili oveľa rýchlejšie, než autá. Hotový raj pre bratislavských ekologických sociálnych inžinierov. Keď som tam prvýkrát prišiel, niekoľkokrát ma skoro zrazili, keď som išiel ako chodec cez prechod na zelenú. Ale rýchlo som sa naučil, že v Amsterdame na ulici si musím dávať veľký pozor, musím sa obzerať okolo seba, že majú vždy a všade prednosť, aj keď ju v zmysle zákonov nemajú, a nedá sa od nich čakať žiadna ohľaduplnosť. Spontánna samoorganizácia zase zafungovala. Potom som to už ani nevnímal. Ale nechcel by som tam chodiť po ulici s malými deťmi. A polícia to tam zrejme nerieši presne z toho istého dôvodu, prečo v Bratislave nerieši parkovanie. Naštvali by priveľa ľudí. Presne ako ste to napísali, pán Hrčka, úbohé mestá v zaostalých krajinách s dopravným chaosom...

V centre Antverp nebola rezidenčná zóna. Fungovalo to isté, čo v Amsterdame. Ale býval som v okrajovej časti Oelegem – Ranst, kde bolo parkovanie úplne voľné.

V južnom Francúzsku a v Taliansku som bol len na dovolenkách, takže nemám až také skúsenosti, ako zo severu Európy. Ale za parkovanie som neplatil ani v Cannes, ani v Nice. Stačilo ísť trocha mimo centrum. Neboli tam rezidenčné zóny. Ak sa mi to nechcelo a stál som v centre, platil som. V Monaku som sa plateniu za podzemnú garáž nevyhol.

Rezidenčné zóny na základe mojich skúseností rozhodne nie sú tak rozšírené, ako tvrdíte. Je ale pravda, že sociálni inžinieri sa na súčasnom Západe veľmi činia, takže regulácie úplne všetkého pribúdajú. To nepopieram. Pravda je ale aj to, že zjavný rozpor s realitou štve čoraz viac ľudí, a tak im to v mnohých krajinách začína vybuchovať do tváre.

Čo sa týka Viedne, opísal som svoju nedávnu skúsenosť v odpovedi pánovi Drotovánovi. Ale keďže v aute pravidelne počúvam rakúske rádiá, tak viem, že máte kus pravdy. Jednotlivé Bezirky (mestské časti) si naozaj schvaľujú rezidenčné zóny a môže sa mi stať, že keď tam prídem o pol roka, tak povedzme pri Schoenbrunne už slobodne nezaparkujem. Treba to ale dať do kontextu.

Za prvé, vo Viedni je na obyvateľa určite oveľa viac áut, ako v Bratislave. Nebudem vyhľadávať štatistické údaje. Ak tomu neveríte, odskočte si poobede na Linke, alebo Rechte Wienzeile. Uvidíte a zažijete skutočnú zápchu. Nie tie „zápchy“, na ktoré sme takí nahnevaní v Bratislave.

Za druhé, Viedeň je tradičnou baštou ľavice. Volí tradične socialistov, čo sa postupne transformovalo na zelených. Zelení sú zmodernizovaní červení. Keby ste pravidelne čítali povedzme nemecký Die Welt a zistili by ste, čo chcú presadiť a akými prostriedkami, videli by ste to úplne jasne.

Každý národ (aj mesto) má vládu, akú si zaslúži. Keď občania, zmasírovaní propagandou, v mene svetlých zajtrajškov a mýtickej budúcnosti bez áut, chcú platiť za to, za čo doteraz neplatili, a zároveň v celom meste (okrem svojho bydliska) nezaparkovať, majú na to právo. Ja to prežijem, keď tam párkrát do roka prídem.

Bratislava posledných 30 rokov spravidla volí inak. Dovolím si tvrdiť, že predchádzajúca 40-ročná skúsenosť so sociálnymi inžiniermi nás naučila myslieť trocha inak, než myslia Viedenčania.

Čo sa týka Prahy, posielam Vám link na článok z časopisu Echo 24.

ODS navrhuje jednu velkou parkovací zónu v Praze

Pravidelne tiež čítam časopis Reflex, kde články o parkovaní v Prahe píše napríklad pán Jiŕí X. Doležal. Články sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšie sú reakcie čitateľov pod článkami.

Odporúčam, pán Hrčka.

S pozdravom

Igor Koso

rezident

Karloveská ulica