Miro Ščibrany: „Rozhodovať o UPT musí žena.“ Naozaj?

Zuzana Čaputová, Irena Bihariová a Zora Jaurová, podpredsedníčky strany Progresívne Slovensko (PS), v máji t. r. uverejnili na youtube video k téme umelého prerušenia tehotenstva (UPT) ROZHODOVAŤ MUSÍ ŽENA.

Podtitul: „Interrupcia je iba krajné riešenie, ktoré si máloktorá žena vyberie, ak má inú možnosť. No na konci je to vždy zodpovednosť ženy. Sme moderná európska krajina, kde ženy musia mať právo sa rozhodovať o svojom živote. Materstvo je intímna a citlivá téma, do ktorej politici nemajú čo hovoriť. Progresívne Slovensko je za dôstojný život, ktorý je dôsledkom slobodných a zodpovedných rozhodnutí. Veríme ženám.“

Zuzana Čaputová je zároveň kandidátkou PS na post prezidentky SR.

V statuse na svojej fb stránke som týmto dámam položil otázku

„Prečo vynechávate z rozhodovania aj ženou dobrovoľne zvoleného darcu spermie?“

Odpovedala Irena Biháriová a vymenili sme si niekoľko komentov:

Irena Bihariová: „Otec nie je vylúčený z diskusie, ale konečné rozhodnutie predsa musí urobiť ten, koho života a tela sa to týka. Si predstav situáciu, že pár uvažuje o antikoncepcii, a žena by rozhodla o tom, že muž pôjde na vazektómiu. Žena môže mať pri tejto úvahe poradný hlas, ale o tom, či sa muž nechá vykastrovať, sa predsa na konci dňa musí rozhodnúť on sám, on sám s tým musí byť stotožnený. Takto to platí aj v prípade UPT. Tu nejde totiž len o rozhodnutie, či sa pár stane rodičmi. Tu ide o to, že žena je tá, v koho tele sa tehotenstvo odohráva, kto bude 9 mesiacov ráno grcať a znášať riziká a bolesti, kto bude dva dni rodiť v ukrutných bolestiach a možno bude potrebovať rozrezať brucho, koho život ide vždy pri tom v sázku. Kľúčová otázka je, či má niekto morálne právo rozhodnúť o tom, aby sa niekto iný vystavil bolesti a pristúpil na riziko ohrozenia života a zdravia, okrem neho samého? Môže byť toto rozhodnutie spoločným rozhodnutím inej osoby, o koho život a zdravie sa nejedná?

A tým to všetko nekončí, ale začína: je to žena, kto musí poskytnúť svoje telo na výživu dieťaťa (ak si nikdy nekojil, nevieš si ani predstaviť obmedzenia s tým spojené pre ženu)... A to už nehovorím o ďalších dopadoch na jej život, spojených s ďalšími, nielen biologickými, ale aj sociálnymi obmedzeniami: v našej kultúre sú to stále ženy, kto sa musí obetovať, kto sa zrieka na nejakú dobu výkonu svojich základných ľudských práv v prospech materstva, kto ostáva doma, kto sa vzdáva kariéry, práce, všetkého. (áno, toto sú veci, ktoré sa ešte dajú ovplyvniť, ale dnes to je stále v zásade takto). Pokým muži nebudú schopní byť tehotní, rodiť, kojiť a následne prijať rovnakú rolu zapojenia pri starostlivosti o malé dieťa v rozsahu, v akom dnes (žiaľ) prináleží len ženám.. o rovnocennom rozhodovaní sa ani len nemôžeme baviť. Ako som povedala, sú rovnocenným partnerom v diskusii, ale rozhodnutie robí len ten, o koho živote a zdraví sa rozhoduje.“

Miro Ščibrany: ad „Si predstav situáciu, že pár uvažuje o antikoncepcii, a žena by rozhodla o tom, že muž pôjde na vazektómiu“ „Ekvivalentom“ kastrácie muža je sterilizácia ženy, preto tento príklad v spojitosti s UPT považujem za nenáležitý. Nesie muž vinu za to, že Darca / evolúcia všetky Tebou vymenované úlohy zverili žene? Navyše, Tvoje argumenty sú v štýle "já, já, já, jenom já (žena)", chýba mi v nich čo len slovo o práve plodu a dieťaťa na život a starostlivosť ženy aj muža. Plod / dieťa svoje právo na život ochrániť nedokáže, v záujme prežitia druhu homo sapiens tak musia urobiť dospelí. Ženy aj muži.

Irena Bihariová: „Skúsim ti to ešte inak, aby si to pochopil: predstavme si, že dieťa potrebuje darovať kostnú dreň, ktorú môže darovať jeho sestra. Môžu ostatní príbuzní rozhodnúť o tom, že sestra bude darcom a zachráni život? To je to, čo sa ti snažím vysvetliť – nech je akokoľvek žiadúce, aby kostnú dreň darovala (plod dozrel v človeka), tak nejestvuje a nemôže jestvovať iný subjekt na rozhodnutie ako ten, z koho tela má byť iný človek zachránený. Nemôžeš nútiť iného človeka, aby pristúpil na utrpenie, bolesť, obetu, riziko pre svoj život proti jeho vôli, dokonca ani vtedy, ak je cieľom uchrániť od bolesti iného. To je tá pointa.“

Miro Ščibrany: ad „Nemôžeš nútiť iného človeka, aby pristúpil na utrpenie, bolesť, obetu ... ani vtedy, ak je cieľom uchrániť od bolesti iného“ Pri UPT nejde o bolesť, ale o život spoločne splodenej bytosti. A tá je v tom nevinne. A bezbranná.

Irena Bihariová: „Miešaš dve veci – začal si debatu tým, či má byť do konečného rozhodnutia o UPT zapojený muž, ale argumentuješ odvolávkou na "nevinný život" a miešaš do toho jeho právo na život a právo na starostlivosť od otca. Tak potom buď sa bavíme o tom, či vôbec je UPT prípustné (a či vôbec môže o plode niekto rozhodovať, a vtedy je na mieste baviť sa o právach plodu), alebo o tom, že UPT prípustné je a spor ostáva len o tom, kto všetko o ukončení rozhoduje. Ak UPT akceptuješ, potom nemá zmysel baviť sa o právach plodu, a už vôbec nie o rodičovských právach. Aké rodičovské úlohy plní muž vo vzťahu k embryu? Preto ti tu celý čas vysvetľujem rozdiel medzi úlohou muža a ženy pri tomto rozhodovaní v danom štádiu, a preto to tu vysvetľujem výlučne v rovine biologickej. Lebo v tomto štádiu je to výlučne biologická vec: muž dal spermiu, ale v tele ženy sa to má celé odohrať.

Neviem teda, čo presne je tvoj kamínek v topánke – či to, že vôbec možno o plode do 12 týždňov rozhodovať (vtedy chápem, že riešiš debatu vo vzťahu k plodu), alebo si sa chcel spýtať, kto všetko o ukončení tehotenstva rozhoduje. Keďže sa bavíme o ukončení tehotenstva, a tehotná tu je len žena, neviem, kto iný by mal mať o tom posledné slovo.“

... že čo presne je môj kamínek v topánke?

To, že politická strana PS a jej líderky majú nad slnko jasnejšie
v takejto zložitej záležitosti.

A začínam sa obávať, v čom všetkom 
má PS porovnateľne jasno.

Miro Ščibrany

OZ račan.sk