Rozhovor so známym
blogerom, občianskym aktivistom a miestnym poslancom MČ Bratislava - Rača
Michalom Drotovánom.
Michal Drotován (1981) je známy bloger a občiansky aktivista, od roku
2010 miestny poslanec a člen Komisie výstavby,
regionálneho rozvoja, dopravy, životného prostredia a verejného poriadku,
Komisie mandátovej a Komisie pre školstvo, kultúru a šport Miestneho zastupiteľstva (MZ) v MČ Bratislava - Rača.
Je absolventom politológie
na Filozofickej fakulte TU v Trnave (2007), odboru geografia - verejná správa na Prírodovedeckej fakulte UK
v Bratislave (2007) a odboru právo a
medzinárodný obchod na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne
(2011). Do mája 2012 pracoval na pozícii prednostu Obvodného úradu životného
prostredia v Bratislave, aktuálne pôsobí v samospráve v oblasti životného
prostredia. Zaujíma sa o veci verejné, pôsobí v mimovládnom sektore (Mensa),
publikuje v rôznych periodikách a na svojom blogu, za sériu
článkov o hausbótoch a životnom prostredí v Bratislave bol nominovaný na
ocenenie Novinárska cena 2012.
Jeho programovými prioritami sú transparentnosť,
slušnosť, otvorený a efektívny miestny úrad, rozvoj cestovného ruchu,
zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva Rače. Presadzuje projekt bezbariérových
chodníkov a budov, alternatívnu dopravu a priamu diskusiu s občanmi. V
poslednom období sa kriticky venuje aj nezmysleným veľkoobjemnovým
developerským projektom a vízii pre rozvoj Rače.
Je členom hereckého súboru Vajnorské ochotnícke divadlo, venuje sa cyklistike
a vytrvalostnému behu.
Už pred rokom 2010 si bol známy ako
občiansky aktivista a bloger. Čo ťa do verejného priestoru priviedlo?
S akými plánmi a cieľmi si do neho vstupoval?
Už od obdobia tzv. mečiarizmu som
sa aktívne zaujímal o veci verejné, bolo teda prirodzené, že som sa tomu začal
viac venovať aj počas štúdia na vysokej škole. Venoval som sa na začiatku skôr
celospoločenským témam, o komunálne témy v Rači som sa začal viac zaujímať
koncom volebného obdobia Pavla Bielika (kedy som kritizoval jeho snahu o ďalšiu
kandidatúru na starostu a tiež voči nevýhodnému prenájmu tzv. Radničného
námestia) a nástupom Jána Zvonára – a jeho hlasovacieho valca. Do deja som bol
definitívne vtiahnutý súdnym sporom voči Zvonárovi, ktorý mi zakázal verejné
zhromaždenie proti plytvaniu s obecnými peniazmi v roku 2009. Je smutné, že
vtedy sa ani mňa, ani ľudí okolo materského centra Ráčik nikto z poslancov
verejne nezastal. Neskôr v predvolebnej kampani už časť z nich otočila, ale keď
sa lámal chlieb, boli ticho.
Môžeš bližšie objasniť dôvody ostrej
kritiky najprv starostu Pavla Bielika, neskôr jeho nástupcu Jána Zvonára?
Dá sa to jednoducho zhrnúť do pojmu
arogancia moci. Nebol som spokojný, kam sa Rača uberá a že má veľmi zlé meno po
celom Slovensku.
Čo stálo za tvojím rozhodnutím
uchádzať sa v komunálnych voľbách 2010 vo veku 29 rokov spolu s rovesníkmi
Milošom Joštom a Lenkou Antalovou-Plavuchovou o mandát miestneho
poslanca?
Základnou motiváciou bolo to, aby
starosta Zvonár nebol znovuzvolený. Nakoľko si myslím, že je dôležité nielen
niečo kritizovať, ale hlavne ponúknuť alternatívu – programovú aj personálnu –
tak som sa rozhodol ísť do prvej línie a kandidovať na poslanca v Rači. Myslím,
že rovnaká motivácia bola aj v prípade Lenky a Miloša. Spoločne s Máriom
Khandlom tvoríme veľmi dobre spolupracujúcu skupinu. Ponuky na kandidatúru v
komunálnych voľbách som mal aj v rokoch 2002 a 2006, v roku 2010 som sa do
tretice rozhodol do toho ísť.
Predstavenie Predmanželská komédia vo Vajnoroch
V roku 2010 si bol jedným
z autorov volebného programu pravicovej koalície (SDKÚ-DS, KDH, SaS, OKS),
ktorá v 15-člennom miestnom zastupiteľstve (MZ) získala 7 poslaneckých
mandátov, z nich štyri ste získali ty, Miloš, Lenka a Mário. Dostali ste
tak príležitosť presadiť viaceré svoje programové priority. Čo z nich sa
koalícii a tebe osobne za 3 a pol roka podarilo presadiť a
uskutočniť? Čo nie a prečo?
Náš program sa nám myslím, napriek
tomu, že naša kandidátka na starostku nebola zvolená, darí plniť veľmi dobre.
Stačí spomenúť, že sme miesto priority starostu opravovať miestny úrad
rozhodli, že najprv sa budú opravovať školy a škôlky, v rozpočte na rok 2013
som až pozmeňovacím návrhom docielil navýšenie peňazí na opravu ZŠ Hubeného.
Podarilo sa nakoniec aj zverejňovanie materiálov a zápisníc z komisií
MZ na webe, výrazne väčšia komunikácia s občanmi, veci ako oprava plochy pred
ZŠ Tbiliská, transparentnejšie hospodárenie, väčšia kontrola samosprávy, VZN o
bytoch, záchrana harmonogramu električiek v lete 2011 a mnoho iného.
Pripravujeme odpočet a zhodnotenie plnenia programu. Ja osobne robím odpočet
mojej práce na blogu každý rok (2011,
2012,
2013).
Poslanci si vynútili vznik mediálnej
rady, stal si sa jedným z jej členov. Napriek tomu Račiansky výber
a Račiansky magazín informujú len o úspechoch mestskej časti,
neprebieha v nich verejná diskusia o pripravovaných zámeroch,
problémy akoby v Rači neboli a obe médiá fungujú ako PR nástroje
starostu Pilinského za peniaze daňových poplatníkov. Tento stav poslancom
vyhovuje? Nie je zlyhaním ich kontrolnej funkcie?
Mediálna rada sa tento rok ešte
nestretla, pôvodne vznikla ešte za pána Hinšta a snažili sme sa tam aj s pánmi
Gustávom Murínom, Cyrilom Sekerkom a Jozefom Bratinom navrhnúť rôzne vylepšenia
pri komunikácii s obyvateľmi (napr. návrh na videoblog či väčšiu
interaktivitu). V súčasnosti je však mediálna rada nefunkčná. Úprimne poviem,
že Račiansky magazín už vôbec nesledujem, Račiansky výber sa snaží na nejakej
úrovni držať pani Šuláková, ale má to veľmi zložité. Žiaľ, vo väčšine prípadov
sa obecné média vždy stanú nejakým PR nástrojom, preto je dôležité otvoriť ich
účel a zmysel v dnešnej internetovej dobe. Máloktorý politik na Slovensku má
však odvahu ísť do nezávislého lokálneho média. Toto sa vôbec netýka iba Rače,
ale v Bratislave prakticky každej mestskej časti, ktorá má svoje médiá. Je to
asi silné pokušenie. Na druhej strane napríklad Bratislavské noviny sú síce
formálne nezávislé, je však verejným tajomstvom, že sa venujú iba vybraným
témam a napr. otázke developerov sa venujú veľmi povrchne.
V roku 2012 si vypracoval
rozsiahly „Návrh k posilneniu transparentnosti a otvorenosti MČ Bratislava –
Rača“. Návrh po dlhých prieťahoch nenašiel podporu ani vo vedení miestneho
úradu, ani medzi poslancami, nepodporili ho ani všetci tvoji koaliční partneri.
Znamená to, že v transparentnosti a otvorenosti MÚ a MZ niet v Rači
čo zlepšovať?
Umiestnenie v rebríčku Transparency je síce lepšie ako za starostu
Zvonára, ale stále je to nelichotivé 61. miesto zo 100. Transparentnosť nie je
to, čo prikazuje zákon – dodržiavanie zákona musí byť samozrejmosťou.
Transparentnosť je vyšší level – dobre to pochopili napríklad v Šali alebo
Martine. Dôležité sú napr. verejné majetkové priznania starostu aj poslancov,
etický kódex zamestnancov, zverejňovanie materiálov a zápisníc (čo sa v prípade
Miestnej rady v Rači stále nedeje). Komunikácia s obyvateľmi nie je možná v
zmysle – toto ideme robiť, ale je potrebné komunikovať v zmysle – toto
plánujeme urobiť, čo si o tom myslíte? Mrzí ma, že daný materiál nenašiel
podporu a verím, že raz sa ho podarí presadiť a Rača nebude na 61. mieste, ale
v prvej desiatke.
Beh Devín – Bratislava 2014
Komunikácia s obyvateľmi
v zmysle „toto plánujeme urobiť, čo si o tom myslíte?“ sa v tomto
volebnom období nepresadila napriek značným finančným čiastkam vyčleneným
v rozpočte MČ pre mediálne oddelenie MÚ a pre spoločnosť Media Rača
s.r.o. Prečo?
Tu nejde primárne o mediálnu
komunikáciu – ide o komunikáciu s obyvateľmi pred začatím zámeru. Príkladom
môže byť amfiteáter – najprv bolo treba začať komunikovať o tom, čo tam ľudia
chcú mať, ako toto dôležité oddychové miesto chcú vlastne využívať a až potom
spracovať projekty a projektovú dokumentáciu. A nie naopak. Lebo takto sú ľudia
opäť postavení pred hotovú vec a rozhodujú obrazne povedané iba o farbe fasády.
Problém nie je v samotnej informovanosti – problém je ten, že ľudia stále nie
sú zapájaní už vo fáze nejakej idey. Podľa mňa by mali byť minimálne raz za rok
verejné zhromaždenia obyvateľov, kde by sa diskutovalo o ďalšom smerovaní Rače.
Predchádzať by tomu mala veľká diskusia o vízii pre Raču na ďalšie desaťročia.
Prestať jednoducho rozmýšľať iba v nejakom štvorročnom volebnom cykle. Nastaviť
víziu a procesy tak, aby fungovali bez ohľadu na to, kto je starosta alebo
starostka.
Na prelome rokov 2012 a 2013 sa
v Rači roztrhlo vrece s nezmyselnými developerskými projektmi.
Spracoval si pripomienky k viacerým z nich, zorganizoval si petíciu
občanov a časti poslancov MZ, pre obhajobu záujmov obyvateľov MČ Rača
v územnom plánovaní si v mestskom zastupiteľstve získal aj významnú
časť mestských poslancov. Najakútnejšie hrozby (zahustenie Račany Rosso, zmena
viníc v lokalite Ohňavy na bytovú výstavbu, výstavba v lokalite Dolná
Pekná) sa podarilo odvrátiť, no tlak developerov na Raču trvá. Čo sa musí zmeniť
v MZ, na MÚ, v MsZ a legislatíve, aby sa obyvatelia MČ Rača nemuseli báť
najhoršieho pri každej správe o novom developerskom projekte?
Najdôležitejšie je byť vždy v
strehu a dobre poznať všetky procesy. Developeri budú stále prichádzať so
svojimi nezmyselnými veľkoobjemovými sídliskami. Treba to vždy zastaviť už v
zárodku. Lebo ak prídu buldozéry, tak už bude neskoro. Nejde tu o zablokovanie
akejkoľvek výstavby, obec sa musí rozvíjať – ale tak, aby to bolo v prospech
súčasných obyvateľov, nespôsobovalo to problémy a projekty boli ľudské, s
kvalitnými verejnými priestormi, množstvom zelene a podobne. Jednou z
najväčších výziev nasledujúcich rokov je zachovanie genius loci Rače, pretože
skutočne tu nechceme zahustenú zástavbu s obrovskými problémami v doprave, škôlkach
a školách, kanalizácii a pod. Nech je dostatočnou výstrahou obytný súbor Slanec
na hraniciach Rače a Nového Mesta. Myslím, že aktívni občania a samospráva môžu
dokázať divy – len sa treba spojiť a ťahať za jeden povraz vo verejnom záujme.
Spojiť sa a ťahať za jeden povraz vo
verejnom záujme je krásna, no v Rači nenaplnená predstava. Na stranu verejného
záujmu sa jednoznačne postavili len mladí poslanci s občasnou podporou
troch-štyroch starších, z nich jeden, Jozef Házy, už nie je bohužiaľ medzi
nami. Peter Pilinský sa ako starosta aj ako mestský poslanec vo veci
rozvoja Rače viac krát postavil na stranu developerov a záujmových skupín.
Pri súčasnom rozložení politických síl a záujmov v MČ a bez
personálnych zmien v MZ a vo vedení MÚ je jasné, že Rača bude naďalej
čeliť tlaku s nepredvídateľnými následkami pre kvalitu životného
prostredia. O čo môžu obyvatelia našej MČ oprieť nádej na zmenu k
lepšiemu?
Najdôležitejšia zo všetkého je
kontrola obyvateľmi a ich záujem o veci verejné. Veľmi pozitívne vnímam to, že
občianske aktivity v Rači začali veľmi rásť a ľudia si už nedajú len tak skákať
po hlave. Verím, že zvíťazí zdravý rozum a nezmyslené developerské projekty
neprejdú. Každý človek, čo má moc, sa môže zvlčiť, preto opäť opakujem –
dôležité je, aby samospráva bola pod lupou. Funguje to tak v USA, Dánsku,
Holandsku atď. - verím, že to bude niekedy fungovať aj u nás. Treba tomu dať
čas a nevzdávať sa.
Stretnutie blogerov z celej Európy v Štrasburgu 2014
S rozsiahlou výstavbou
v Rači súvisí postupná likvidácia viníc. Politici na jednej strane deklarujú
záujem vinice chrániť, na druhej strane časť verejnej správy aktívne
spolupracuje s developermi a pomáha im vinice získavať do vlastníctva
a meniť na stavebné pozemky. Akú máš predstavu o riešení tohto
problému?
Myslím, že treba spraviť v Rači
definitívnu čiaru, kde majú byť vinohrady a kde nie. Zachovať vinohrady tam,
kde tvoria výrazný krajinotvorný prvok, kde je kvalitná pôda, kompatibilné
celky, dobré natočenie na svetové strany. Vytvoriť možnosti, aby ten, kto
obrába vinohrad, mal výrazné zvýhodnenie a motiváciu. Ideálne by bolo určiť
definitívne plochy a vyhlásiť ich za obecné chránené územie, kde by prioritná
funkcia vinohradu bola zachovaná. Na druhej strane, ak sa niekto stará o
vinohrady, tak by mal mať právo v tej oblasti aj žiť – preto treba určiť
oblasti vinohradov a jasné pravidlá, ktoré by umožňovali výstavbu rodinného
domu pre vlastníka obrábaného vinohradu. Niečo ako usadlosť vinárov. Dôležité
je však konečne začať diskusiu s víziou na dlhé obdobie. Bude to náročná
diskusia, ale je potrebné ju začať skôr, ako bude neskoro. Súhlasím s názormi,
že samotné deklarácie vinice nezachránia. Treba všemožne podporovať ľudí, ktorí
majú záujem pokračovať v tomto neľahkom remesle – a dorábať kvalitné vína.
Občanov Rače zaujímajúcich sa
o činnosť starostu, MÚ a MZ a o kontrolu hospodárenia
s verejnými zdrojmi možno spočítať na prstoch dvoch rúk. Nie je to aj tým,
že volení zástupcovia s obyvateľmi až na pár výnimiek takmer nekomunikujú,
že občania nemajú otvorený prístup na rokovania komisií MZ, že na rokovaní
zastupiteľstva majú nedôstojné postavenie (sedia za chrbtami poslancov, každé
jedno vystúpenie občana musí prejsť schválením, minerálku pre občanov MÚ začal
zaisťovať až na vyžiadanie, ...)? Nemali by mať poslanci na osobné stretnutia
s občanmi poslaneckú kanceláriu?
Záujem sa nedá urobiť umelo, myslím
si, že sme na dobrej ceste – a tomu pomáha aj tá generačná zmena. V dnešnej
dobe internetu už sme sa posunuli niekde inde. Pozitívom je aj občianska
žurnalistika, blogy a sociálne siete. A dôležité je aj povedomie
obyvateľov o ich možnostiach napr. brániť sa voči developerom. Stretávam sa s
veľa ľuďmi a možno by si bol prekvapený, koľko z nich sa zaujíma o verejné veci
– len nie sú aktívni tak na internete. Formu a spôsob komunikácie poslancov s ľuďmi
verím, že zhodnotia občania vo voľbách. Musia sa však viac zaujímať o ľudí, čo
kandidujú – nevoliť iba podľa zvyku či politickej strany. Alebo tiež nevoliť
iba podľa priezviska – čo je v prípade račianskych tradičných mien asi našim
špecifikom.
Stále viac obyvateľov Rače,
Krasňan a Východného ťa považuje za protipól a alternatívu k Petrovi
Pilinskému. Uvažuješ o kandidatúre na starostu? Za akých podmienok
a s akou víziou?
Nemyslím si, že som nejaký
protipól. To by evokovalo čiernobiely svet. Mám na niektoré veci ako
developeri, otvorenosť úradu či práca v teréne iný pohľad ako starosta. Súčasná
situácia v zastupiteľstve je taká, že prvýkrát je tam reálna kontrola starostu
– čo je aj v prospech starostu. Jeho pôsobenie aj vďaka tomu je neporovnateľne
lepšie ako starostu Zvonára. On sám však, myslím, nedoceňuje pozitívny vplyv
našej kontroly. Je však potrebné, nech sa každý obyvateľ a obyvateľka Rače
zamyslí, či sa za posledné štyri roky zlepšilo parkovanie, či je Rača
bezpečnejšia pre deti, či je tu viac možností ako tráviť voľný čas, či sa dá
jednoduchšie jazdiť na bicykli alebo či majú obyvatelia lepší servis v oblasti
veľkokapacitných kontajnerov. Ja si myslím, že nie. Tiež si myslím, že starosta
by mal povedať jasný postoj voči nezmyselným developerským projektom v
Krasňanoch, v Rači aj na Východnom. Môj životný príbeh je odlišný od príbehu
starostu, preto aj moje pôsobenie vo verejnej správe je iné. Pre mňa je vzorom
mesto Šaľa či zo zahraničia Kodaň alebo Olomouc – ukazujú, že veci sa dajú
robiť aj ináč. Ja verím, že ľudia ako Miloš Jošt, Lenka Antalová-Plavuchová či
Mário Khandl budú nasledovaní ďalšími a spoločne sa nám podarí dokončiť
generačnú výmenu, ktorá započala v roku 2010. Lebo práca v samospráve je tímová
vec a nie vec solitérov. Ak budem vidieť podporu ľudí, tak viem osobne ísť so
zdvihnutou vlajkou aj do prvej línie.
Medzinárodné stretnutie EMAG 2013 – ako cyklosprievodca nemecko-švédskej skupiny
Generačná, morálna a hodnotová
obmena politiky a verejnej služby bola kľúčovým posolstvom kandidáta
na prezidenta SR Rada Procházku. Ako sa generačný, morálny
a hodnotový konflikt prejavuje v komunálnej politike v Rači? Kto sú
jeho hlavní nositelia? Akú úlohu v ňom hrajú politické strany, politickí
hráči, záujmové skupiny, občania, akú ty a starosta? Čo má byť jeho výsledkom?
To je dlhá otázka na dlhú odpoveď.
No skúsim stručne – základom by mala byť maximálna otvorenosť a priateľskosť
úradu, aktívna diskusia s ľuďmi, prinášanie moderných riešení vo verejnom
priestore, zlepšovanie kvality života ľudí a životného prostredia. Politika ako
služba a nie ako boj o moc. Politik by sa mal skôr prezentovať svojim životom a
tým, čo urobil, ako množstvom bilbordov alebo politických strán za menom. V
odpovedi vyššie som naznačil ľudí, ktorí podľa mňa sú nositelia tejto zmeny. A
dúfam, že sa tam nájde aj miesto pre mňa. Výsledkom má byť v prvom rade to, aby
sa ľudia vedeli s dôverou obracať na svoju samosprávu. Pretože o tom je
samospráva a zastupiteľská demokracia.
Ďakujem za rozhovor a prajem
priaznivý vietor do plachiet tvojich plánov a predsavzatí.
Zhováral sa Miro Ščibrany
správca portálu račan.sk
a člen redakcie občasníka račan.sk výber
0 komentárov:
Zverejnenie komentára