Dagmar Gelingerová - Curriculum Vitae

Trvalé bydlisko:	Pri Šajbách v Bratislave Rači
Narodená:	30.12.1963 v Bratislave
Národnosť:	slovenská
Stav:	naštvaná občianka
Vzdelanie:	stredoškolské, podnikateľka
Deti:	Mgr. Sandra Gelingerová 30 r. VŠ – Pedagogická fakulta UK, odbor sociálna práca, Pedagogická fakulta UK, odbor elementárna a predškolská pedagogika. Povolanie : vychovávateľka na základnej škole
	Viktor Gelinger 25 r. študent VŠ – chemické inžinierstvo FCHPT STU
Pes:	Zara
Kontakt:	dagmarge123(at)gmail.com
Záujmy:	plávanie, knihy, chalupa, cestovanie, divadlo

Narodila som sa 30.12.1963 v Bratislave, pri Račianskom mýte v širšom strede mesta. Detstvo som prežila prakticky vedľa krásneho parku a spolu s bratom Daliborom sme mali krásne detstvo. Priamo na našom dvore bolo vybudované priestranné športovisko, kde sme celé dni behali a športovali. V blízkosti som mala veľkú knižnicu, ktorú som pravidelne navštevovala. Práve tu som nadobudla lásku ku knihám, ktorá ma sprevádza celým životom.

Strednú ekonomickú školu som ukončila v roku 1983 maturitnou skúškou. Prakticky ihneď po ukončení strednej školy som nastúpila do pracovného pomeru ako referentka na Katedru technickej mechaniky, Strojnícka fakulta SVŠT. Tu som sa spoznala s budúcim manželom - Roman Gelinger, absolvent Stavebnej fakulty - odbor pozemné stavby, SVŠT v Bratislave. Povolanie podnikateľ - stavbyvedúci. Narodil sa prakticky v kancelárii starostu Rače, nakoľko v minulosti tam bola pôrodnica. Jeho rodina má hlboké korene v Rači a jeho rodičia a sestra tu žijú dodnes.

Môj prvý byt, ktorý sme zdedili po starom otcovi na Hubeného ulici v Bratislave, štvrť Krasňany. Nádherné staršie sídlisko, plné zelene a detských parkov som si plne užila. Neuspokojivá finančná situácia mladej rodiny  ma núti nastúpiť čo najskôr do pracovného pomeru. Pretože cestovanie MHD s dieťaťom bolo veľmi náročné, využila som ponuku zamestnať sa v podniku Meopta Bratislava, koncernový podnik, ako samostatný odborný ekonóm zásobovania. Toto zamestnanie som doslova milovala, bolo akčné, plné pohybu a pár krokov od môjho bydliska. Pracovné nasadenie a neustále cestovanie po celom Československu bolo nezlučiteľné so starostlivosťou o dieťa a rodičov.

Po skončení vysokej školy a následne vojenskej služby celú starostlivosť o rodinu prevzal manžel Roman, a tak som využila možnosť pracovať v pokojnejšom prostredí v podniku Západoslovenské štátne lesy v Bratislave ako referentka. Pracovala som tam až do odchodu na druhú materskú dovolenku.

Písal sa rok 1988 a ja som sa ocitla v novom byte na sídlisku Pri Šajbách v Bratislave Rači. Väčší byt a aj blízkosť rodičov ma utvrdili, že je to správna voľba. Malá komunita ľudí, množstvo priateľov, detí. Všetci sme sa viac či menej poznali. Celospoločenské zmeny, ktoré rezonovali spoločnosťou, ma prinútili zmeniť uvažovanie a začať pracovať úplne inak ako dovtedy – podnikať. Určite to bola veľká výzva, pre mňa bolo všetko nové, ale postupom času som sa oboznámila s prácou v účtovnej firme, založenie firmy sa datuje k 08.01.1997. Pracujem tu bez prestávky prakticky dodnes. Zameriavam sa na oblasť financií a obchodu.  Moja úloha bola pomáhať organizačne, finančne zabezpečiť riadny chod firmy, vystavovať faktúry, kontrolovať ich úhrady, vyhľadávať nových klientov, našim klientom podnikateľom (SZČO, malým firmám) pomáhať pri problémoch s rozbehom podnikania alebo im radou napomôcť k lepšej pozícii na trhu. Množstvo zmien, rôzne registrácie, vybavovanie potvrdení, odvolaní, štatistík a korešpondencia s živnostenskými úradmi, daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou nemali prakticky konca. Práca v súkromnom sektore vyžaduje zvládať množstvo zmien, je náročná na čas, vyžaduje moju kreativitu, komunikatívnosť a cieľavedomosť.  Je to predovšetkým tímová práca, kde termín strieda ďalší termín.

Život na sídlisku pokračoval, roky bežali, starli sme, naše deti dorastali do dospelosti. V plnej nahote sa odkrývali roky neriešené problémy na sídlisku. Zdravé jadro šajbárov sa začalo aktivizovať, až doslova rozbušku hodila do ohňa firma, ktorá odkúpila parkoviská. Písal sa január 2013 a moja trpezlivosť bola u konca. Tu vznikla moja naštvanosť na inštitúcie, na politické špičky, na úradníkov, ktorí svojou nečinnosťou nahrávali rôznym firmám, tu sa zrodil môj záujem veci zmeniť, hľadať riešenia a poukazovať na nutnosť naprávať veci z minulosti.

Som odhodlaná nastaviť svoju tvár a verejne hovoriť a písať o problémoch, ktoré tu obyvatelia majú. Verím, že moja aktivita prinesie tak očakávanú pozitívnu zmenu k lepšiemu.