Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Rozhovor so známym blogerom, občianskym aktivistom a miestnym poslancom MČ Bratislava - Rača Michalom Drotovánom.

Michal Drotován (1981) je známy bloger a občiansky aktivista, od roku 2010 miestny poslanec a člen Komisie výstavby, regionálneho rozvoja, dopravy, životného prostredia a verejného poriadku, Komisie mandátovej a Komisie pre školstvo, kultúru a šport Miestneho zastupiteľstva (MZ) v MČ Bratislava - Rača.

Je absolventom politológie na Filozofickej fakulte TU v Trnave (2007), odboru geografia - verejná správa na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (2007) a odboru právo a medzinárodný obchod na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (2011). Do mája 2012 pracoval na pozícii prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, aktuálne pôsobí v samospráve v oblasti životného prostredia. Zaujíma sa o veci verejné, pôsobí v mimovládnom sektore (Mensa), publikuje v rôznych periodikách a na svojom blogu, za sériu článkov o hausbótoch a životnom prostredí v Bratislave bol nominovaný na ocenenie Novinárska cena 2012.

Jeho programovými prioritami sú transparentnosť, slušnosť, otvorený a efektívny miestny úrad, rozvoj cestovného ruchu, zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva Rače. Presadzuje projekt bezbariérových chodníkov a budov, alternatívnu dopravu a priamu diskusiu s občanmi. V poslednom období sa kriticky venuje aj nezmysleným veľkoobjemnovým developerským projektom a vízii pre rozvoj Rače.

Je členom hereckého súboru Vajnorské ochotnícke divadlo, venuje sa cyklistike a vytrvalostnému behu.


Už pred rokom 2010 si bol známy ako občiansky aktivista a bloger. Čo ťa do verejného priestoru priviedlo? S akými plánmi a cieľmi si do neho vstupoval?

Už od obdobia tzv. mečiarizmu som sa aktívne zaujímal o veci verejné, bolo teda prirodzené, že som sa tomu začal viac venovať aj počas štúdia na vysokej škole. Venoval som sa na začiatku skôr celospoločenským témam, o komunálne témy v Rači som sa začal viac zaujímať koncom volebného obdobia Pavla Bielika (kedy som kritizoval jeho snahu o ďalšiu kandidatúru na starostu a tiež voči nevýhodnému prenájmu tzv. Radničného námestia) a nástupom Jána Zvonára – a jeho hlasovacieho valca. Do deja som bol definitívne vtiahnutý súdnym sporom voči Zvonárovi, ktorý mi zakázal verejné zhromaždenie proti plytvaniu s obecnými peniazmi v roku 2009. Je smutné, že vtedy sa ani mňa, ani ľudí okolo materského centra Ráčik nikto z poslancov verejne nezastal. Neskôr v predvolebnej kampani už časť z nich otočila, ale keď sa lámal chlieb, boli ticho.

Môžeš bližšie objasniť dôvody ostrej kritiky najprv starostu Pavla Bielika, neskôr jeho nástupcu Jána Zvonára?

Dá sa to jednoducho zhrnúť do pojmu arogancia moci. Nebol som spokojný, kam sa Rača uberá a že má veľmi zlé meno po celom Slovensku.

Čo stálo za tvojím rozhodnutím uchádzať sa v komunálnych voľbách 2010 vo veku 29 rokov spolu s rovesníkmi Milošom Joštom a Lenkou Antalovou-Plavuchovou o mandát miestneho poslanca?

Základnou motiváciou bolo to, aby starosta Zvonár nebol znovuzvolený. Nakoľko si myslím, že je dôležité nielen niečo kritizovať, ale hlavne ponúknuť alternatívu – programovú aj personálnu – tak som sa rozhodol ísť do prvej línie a kandidovať na poslanca v Rači. Myslím, že rovnaká motivácia bola aj v prípade Lenky a Miloša. Spoločne s Máriom Khandlom tvoríme veľmi dobre spolupracujúcu skupinu. Ponuky na kandidatúru v komunálnych voľbách som mal aj v rokoch 2002 a 2006, v roku 2010 som sa do tretice rozhodol do toho ísť.

Predstavenie Predmanželská komédia vo Vajnoroch

V roku 2010 si bol jedným z autorov volebného programu pravicovej koalície (SDKÚ-DS, KDH, SaS, OKS), ktorá v 15-člennom miestnom zastupiteľstve (MZ) získala 7 poslaneckých mandátov, z nich štyri ste získali ty, Miloš, Lenka a Mário. Dostali ste tak príležitosť presadiť viaceré svoje programové priority. Čo z nich sa koalícii a tebe osobne za 3 a pol roka podarilo presadiť a uskutočniť? Čo nie a prečo?

Náš program sa nám myslím, napriek tomu, že naša kandidátka na starostku nebola zvolená, darí plniť veľmi dobre. Stačí spomenúť, že sme miesto priority starostu opravovať miestny úrad rozhodli, že najprv sa budú opravovať školy a škôlky, v rozpočte na rok 2013 som až pozmeňovacím návrhom docielil navýšenie peňazí na opravu ZŠ Hubeného. Podarilo sa nakoniec aj zverejňovanie materiálov a zápisníc z komisií MZ na webe, výrazne väčšia komunikácia s občanmi, veci ako oprava plochy pred ZŠ Tbiliská, transparentnejšie hospodárenie, väčšia kontrola samosprávy, VZN o bytoch, záchrana harmonogramu električiek v lete 2011 a mnoho iného. Pripravujeme odpočet a zhodnotenie plnenia programu. Ja osobne robím odpočet mojej práce na blogu každý rok (2011, 2012, 2013).

Poslanci si vynútili vznik mediálnej rady, stal si sa jedným z jej členov. Napriek tomu Račiansky výber a Račiansky magazín informujú len o úspechoch mestskej časti, neprebieha v nich verejná diskusia o pripravovaných zámeroch, problémy akoby v Rači neboli a obe médiá fungujú ako PR nástroje starostu Pilinského za peniaze daňových poplatníkov. Tento stav poslancom vyhovuje? Nie je zlyhaním ich kontrolnej funkcie?

Mediálna rada sa tento rok ešte nestretla, pôvodne vznikla ešte za pána Hinšta a snažili sme sa tam aj s pánmi Gustávom Murínom, Cyrilom Sekerkom a Jozefom Bratinom navrhnúť rôzne vylepšenia pri komunikácii s obyvateľmi (napr. návrh na videoblog či väčšiu interaktivitu). V súčasnosti je však mediálna rada nefunkčná. Úprimne poviem, že Račiansky magazín už vôbec nesledujem, Račiansky výber sa snaží na nejakej úrovni držať pani Šuláková, ale má to veľmi zložité. Žiaľ, vo väčšine prípadov sa obecné média vždy stanú nejakým PR nástrojom, preto je dôležité otvoriť ich účel a zmysel v dnešnej internetovej dobe. Máloktorý politik na Slovensku má však odvahu ísť do nezávislého lokálneho média. Toto sa vôbec netýka iba Rače, ale v Bratislave prakticky každej mestskej časti, ktorá má svoje médiá. Je to asi silné pokušenie. Na druhej strane napríklad Bratislavské noviny sú síce formálne nezávislé, je však verejným tajomstvom, že sa venujú iba vybraným témam a napr. otázke developerov sa venujú veľmi povrchne.

V roku 2012 si vypracoval rozsiahly „Návrh k posilneniu transparentnosti a otvorenosti MČ Bratislava – Rača“. Návrh po dlhých prieťahoch nenašiel podporu ani vo vedení miestneho úradu, ani medzi poslancami, nepodporili ho ani všetci tvoji koaliční partneri. Znamená to, že v transparentnosti a otvorenosti MÚ a MZ niet v Rači čo zlepšovať?

Umiestnenie v rebríčku Transparency je síce lepšie ako za starostu Zvonára, ale stále je to nelichotivé 61. miesto zo 100. Transparentnosť nie je to, čo prikazuje zákon – dodržiavanie zákona musí byť samozrejmosťou. Transparentnosť je vyšší level – dobre to pochopili napríklad v Šali alebo Martine. Dôležité sú napr. verejné majetkové priznania starostu aj poslancov, etický kódex zamestnancov, zverejňovanie materiálov a zápisníc (čo sa v prípade Miestnej rady v Rači stále nedeje). Komunikácia s obyvateľmi nie je možná v zmysle – toto ideme robiť, ale je potrebné komunikovať v zmysle – toto plánujeme urobiť, čo si o tom myslíte? Mrzí ma, že daný materiál nenašiel podporu a verím, že raz sa ho podarí presadiť a Rača nebude na 61. mieste, ale v prvej desiatke.

Beh Devín – Bratislava 2014

Komunikácia s obyvateľmi v zmysle „toto plánujeme urobiť, čo si o tom myslíte?“ sa v tomto volebnom období nepresadila napriek značným finančným čiastkam vyčleneným v rozpočte MČ pre mediálne oddelenie MÚ a pre spoločnosť Media Rača s.r.o. Prečo?

Tu nejde primárne o mediálnu komunikáciu – ide o komunikáciu s obyvateľmi pred začatím zámeru. Príkladom môže byť amfiteáter – najprv bolo treba začať komunikovať o tom, čo tam ľudia chcú mať, ako toto dôležité oddychové miesto chcú vlastne využívať a až potom spracovať projekty a projektovú dokumentáciu. A nie naopak. Lebo takto sú ľudia opäť postavení pred hotovú vec a rozhodujú obrazne povedané iba o farbe fasády. Problém nie je v samotnej informovanosti – problém je ten, že ľudia stále nie sú zapájaní už vo fáze nejakej idey. Podľa mňa by mali byť minimálne raz za rok verejné zhromaždenia obyvateľov, kde by sa diskutovalo o ďalšom smerovaní Rače. Predchádzať by tomu mala veľká diskusia o vízii pre Raču na ďalšie desaťročia. Prestať jednoducho rozmýšľať iba v nejakom štvorročnom volebnom cykle. Nastaviť víziu a procesy tak, aby fungovali bez ohľadu na to, kto je starosta alebo starostka.

Na prelome rokov 2012 a 2013 sa v Rači roztrhlo vrece s nezmyselnými developerskými projektmi. Spracoval si pripomienky k viacerým z nich, zorganizoval si petíciu občanov a časti poslancov MZ, pre obhajobu záujmov obyvateľov MČ Rača v územnom plánovaní si v mestskom zastupiteľstve získal aj významnú časť mestských poslancov. Najakútnejšie hrozby (zahustenie Račany Rosso, zmena viníc v lokalite Ohňavy na bytovú výstavbu, výstavba v lokalite Dolná Pekná) sa podarilo odvrátiť, no tlak developerov na Raču trvá. Čo sa musí zmeniť v MZ, na MÚ, v MsZ a legislatíve, aby sa obyvatelia MČ Rača nemuseli báť najhoršieho pri každej správe o novom developerskom projekte?

Najdôležitejšie je byť vždy v strehu a dobre poznať všetky procesy. Developeri budú stále prichádzať so svojimi nezmyselnými veľkoobjemovými sídliskami. Treba to vždy zastaviť už v zárodku. Lebo ak prídu buldozéry, tak už bude neskoro. Nejde tu o zablokovanie akejkoľvek výstavby, obec sa musí rozvíjať – ale tak, aby to bolo v prospech súčasných obyvateľov, nespôsobovalo to problémy a projekty boli ľudské, s kvalitnými verejnými priestormi, množstvom zelene a podobne. Jednou z najväčších výziev nasledujúcich rokov je zachovanie genius loci Rače, pretože skutočne tu nechceme zahustenú zástavbu s obrovskými problémami v doprave, škôlkach a školách, kanalizácii a pod. Nech je dostatočnou výstrahou obytný súbor Slanec na hraniciach Rače a Nového Mesta. Myslím, že aktívni občania a samospráva môžu dokázať divy – len sa treba spojiť a ťahať za jeden povraz vo verejnom záujme.

Spojiť sa a ťahať za jeden povraz vo verejnom záujme je krásna, no v Rači nenaplnená predstava. Na stranu verejného záujmu sa jednoznačne postavili len mladí poslanci s občasnou podporou troch-štyroch starších, z nich jeden, Jozef Házy, už nie je bohužiaľ medzi nami. Peter Pilinský sa ako starosta aj ako mestský poslanec vo veci rozvoja Rače viac krát postavil na stranu developerov a záujmových skupín. Pri súčasnom rozložení politických síl a záujmov v MČ a bez personálnych zmien v MZ a vo vedení MÚ je jasné, že Rača bude naďalej čeliť tlaku s nepredvídateľnými následkami pre kvalitu životného prostredia. O čo môžu obyvatelia našej MČ oprieť nádej na zmenu k lepšiemu?

Najdôležitejšia zo všetkého je kontrola obyvateľmi a ich záujem o veci verejné. Veľmi pozitívne vnímam to, že občianske aktivity v Rači začali veľmi rásť a ľudia si už nedajú len tak skákať po hlave. Verím, že zvíťazí zdravý rozum a nezmyslené developerské projekty neprejdú. Každý človek, čo má moc, sa môže zvlčiť, preto opäť opakujem – dôležité je, aby samospráva bola pod lupou. Funguje to tak v USA, Dánsku, Holandsku atď. - verím, že to bude niekedy fungovať aj u nás. Treba tomu dať čas a nevzdávať sa.

Stretnutie blogerov z celej Európy v Štrasburgu 2014

S rozsiahlou výstavbou v Rači súvisí postupná likvidácia viníc. Politici na jednej strane deklarujú záujem vinice chrániť, na druhej strane časť verejnej správy aktívne spolupracuje s developermi a pomáha im vinice získavať do vlastníctva a meniť na stavebné pozemky. Akú máš predstavu o riešení tohto problému?

Myslím, že treba spraviť v Rači definitívnu čiaru, kde majú byť vinohrady a kde nie. Zachovať vinohrady tam, kde tvoria výrazný krajinotvorný prvok, kde je kvalitná pôda, kompatibilné celky, dobré natočenie na svetové strany. Vytvoriť možnosti, aby ten, kto obrába vinohrad, mal výrazné zvýhodnenie a motiváciu. Ideálne by bolo určiť definitívne plochy a vyhlásiť ich za obecné chránené územie, kde by prioritná funkcia vinohradu bola zachovaná. Na druhej strane, ak sa niekto stará o vinohrady, tak by mal mať právo v tej oblasti aj žiť – preto treba určiť oblasti vinohradov a jasné pravidlá, ktoré by umožňovali výstavbu rodinného domu pre vlastníka obrábaného vinohradu. Niečo ako usadlosť vinárov. Dôležité je však konečne začať diskusiu s víziou na dlhé obdobie. Bude to náročná diskusia, ale je potrebné ju začať skôr, ako bude neskoro. Súhlasím s názormi, že samotné deklarácie vinice nezachránia. Treba všemožne podporovať ľudí, ktorí majú záujem pokračovať v tomto neľahkom remesle – a dorábať kvalitné vína.

Občanov Rače zaujímajúcich sa o činnosť starostu, MÚ a MZ a o kontrolu hospodárenia s verejnými zdrojmi možno spočítať na prstoch dvoch rúk. Nie je to aj tým, že volení zástupcovia s obyvateľmi až na pár výnimiek takmer nekomunikujú, že občania nemajú otvorený prístup na rokovania komisií MZ, že na rokovaní zastupiteľstva majú nedôstojné postavenie (sedia za chrbtami poslancov, každé jedno vystúpenie občana musí prejsť schválením, minerálku pre občanov MÚ začal zaisťovať až na vyžiadanie, ...)? Nemali by mať poslanci na osobné stretnutia s občanmi poslaneckú kanceláriu?

Záujem sa nedá urobiť umelo, myslím si, že sme na dobrej ceste – a tomu pomáha aj tá generačná zmena. V dnešnej dobe internetu už sme sa posunuli niekde inde. Pozitívom je aj občianska žurnalistika, blogy a sociálne siete. A dôležité je aj povedomie obyvateľov o ich možnostiach napr. brániť sa voči developerom. Stretávam sa s veľa ľuďmi a možno by si bol prekvapený, koľko z nich sa zaujíma o verejné veci – len nie sú aktívni tak na internete. Formu a spôsob komunikácie poslancov s ľuďmi verím, že zhodnotia občania vo voľbách. Musia sa však viac zaujímať o ľudí, čo kandidujú – nevoliť iba podľa zvyku či politickej strany. Alebo tiež nevoliť iba podľa priezviska – čo je v prípade račianskych tradičných mien asi našim špecifikom.

Stále viac obyvateľov Rače, Krasňan a Východného ťa považuje za protipól a alternatívu k Petrovi Pilinskému. Uvažuješ o kandidatúre na starostu? Za akých podmienok a s akou víziou?

Nemyslím si, že som nejaký protipól. To by evokovalo čiernobiely svet. Mám na niektoré veci ako developeri, otvorenosť úradu či práca v teréne iný pohľad ako starosta. Súčasná situácia v zastupiteľstve je taká, že prvýkrát je tam reálna kontrola starostu – čo je aj v prospech starostu. Jeho pôsobenie aj vďaka tomu je neporovnateľne lepšie ako starostu Zvonára. On sám však, myslím, nedoceňuje pozitívny vplyv našej kontroly. Je však potrebné, nech sa každý obyvateľ a obyvateľka Rače zamyslí, či sa za posledné štyri roky zlepšilo parkovanie, či je Rača bezpečnejšia pre deti, či je tu viac možností ako tráviť voľný čas, či sa dá jednoduchšie jazdiť na bicykli alebo či majú obyvatelia lepší servis v oblasti veľkokapacitných kontajnerov. Ja si myslím, že nie. Tiež si myslím, že starosta by mal povedať jasný postoj voči nezmyselným developerským projektom v Krasňanoch, v Rači aj na Východnom. Môj životný príbeh je odlišný od príbehu starostu, preto aj moje pôsobenie vo verejnej správe je iné. Pre mňa je vzorom mesto Šaľa či zo zahraničia Kodaň alebo Olomouc – ukazujú, že veci sa dajú robiť aj ináč. Ja verím, že ľudia ako Miloš Jošt, Lenka Antalová-Plavuchová či Mário Khandl budú nasledovaní ďalšími a spoločne sa nám podarí dokončiť generačnú výmenu, ktorá započala v roku 2010. Lebo práca v samospráve je tímová vec a nie vec solitérov. Ak budem vidieť podporu ľudí, tak viem osobne ísť so zdvihnutou vlajkou aj do prvej línie.

Medzinárodné stretnutie EMAG 2013 – ako cyklosprievodca nemecko-švédskej skupiny

Generačná, morálna a hodnotová obmena politiky a verejnej služby bola kľúčovým posolstvom kandidáta na prezidenta SR Rada Procházku. Ako sa generačný, morálny a hodnotový konflikt prejavuje v komunálnej politike v Rači? Kto sú jeho hlavní nositelia? Akú úlohu v ňom hrajú politické strany, politickí hráči, záujmové skupiny, občania, akú ty a starosta? Čo má byť jeho výsledkom?

To je dlhá otázka na dlhú odpoveď. No skúsim stručne – základom by mala byť maximálna otvorenosť a priateľskosť úradu, aktívna diskusia s ľuďmi, prinášanie moderných riešení vo verejnom priestore, zlepšovanie kvality života ľudí a životného prostredia. Politika ako služba a nie ako boj o moc. Politik by sa mal skôr prezentovať svojim životom a tým, čo urobil, ako množstvom bilbordov alebo politických strán za menom. V odpovedi vyššie som naznačil ľudí, ktorí podľa mňa sú nositelia tejto zmeny. A dúfam, že sa tam nájde aj miesto pre mňa. Výsledkom má byť v prvom rade to, aby sa ľudia vedeli s dôverou obracať na svoju samosprávu. Pretože o tom je samospráva a zastupiteľská demokracia.

Ďakujem za rozhovor a prajem priaznivý vietor do plachiet tvojich plánov a predsavzatí.


Zhováral sa Miro Ščibrany
správca portálu račan.sk
a člen redakcie občasníka račan.sk výber



0 komentárov:

Zverejnenie komentára