Honelníci Roberta Fica nadháňajú predsedovi SMER-u do 2. kola prezidentského dostihu najľahšieho súpera.
Aj politika je remeslo a nulová politická skúsenosť nie je najlepšia kvalifikácia pre vrcholnú politickú funkciu, píše v Strašení Ficom Marek Maďarič. Je to jeden z mála dobrých postrehov šéfa prezidentskej kampane Roberta Fica a zo štvorice protikandidátov – Pavol Hrušovský, Andrej Kiska, Milan Kňažko a Rado Procházka – sa vzťahuje len na Andreja Kisku. Zvyšní traja kandidáti sú v tejto kategórii R. Ficovi rovnocennými súpermi. Milan Kňažko má navyše povesť odvážneho rebela a tribúna ľudu, esom v rukáve Rada Procházku je zase znalosť ústavných právomocí prezidenta a jasná predstava, ako ich využiť pri liečení chorého štátu a justície a pri vyvažovaní SMER-om ovládanej vlády a parlamentu.
A. Kiska, úspešný podnikateľ, filantrop a „prvý nezávislý prezident“, svoj boj o najvyššiu ústavnú politickú funkciu v SR zdanlivo paradoxne postavil na uholnom kameni nedotknutosti politikou. Vsadil na nespokojnosť občanov s politickými stranami a „tradičnými politikmi“. Vo verejnom priestore šíri predstavu, že „tradiční politici“ sú „zlí chlapci“ a že sa ho boja. Touto kartou hrá aj v sérii insitných krátkych videí „Kto sa bojí Kisku“. V skutočnosti je „apolitická politika“ A. Kisku iluzórna a odsúdená na krátky polčas rozpadu: skončí okamihom víťazných volieb a je otázne, či neskončila už vo chvíli ohlásenia kandidatúry.
Aj z vyjadrení M. Maďariča mi vychádza, že R. Fico strach z A. Kisku len predstiera a že v skutočnosti mu jeho honelníci do 2. kola zámerne nadháňajú práve tohto súpera. Achillova päta politického amaterizmu spolu s ďalšími slabinami (nejasná predstava o úrade prezidenta, populistické démonizovanie „tradičných politikov“, nevkusná hra na city voličov...) a údajnými hriechmi (nejasný pôvod vstupného kapitálu do podnikania, vysoké úroky, „úžera“ a „exekúcie“, väzby na sektu scientológov...) robia z A. Kisku v dueli s predsedom SMER-u ideálny terč pre mediálne útoky a spochybňovanie. To A. Kiska v 2. kole – ak sa do neho dostane – sotva ustojí a tak z volebného Modrého z neba spadne prezidentský úrad do lona R. Ficovi.
Pri všetkej úcte k podnikateľským, manažérskym a filantropickým činom A. Kisku, od prezidenta očakávam viac než charitatívnu agendu prvej dámy a blúdenie v politickom porceláne. Ak teda vezmem do úvahy jeho 1) politický amaterizmus a populizmus, 2) hmlistú predstavu o úrade prezidenta, 3) „anjelskú“ hru na city verejnosti, ako aj 4) neslýchane podliezavý prísľub dať na charitu aj „holuba na streche“ - budúci prezidentský príjem, potom zo zoznamu pre mňa prijateľných „koní“ (Procházka, Kňažko, Kiska) pre 1. kolo prezidentského dostihu ostatného škrtám.
Na rovinu: v 2. kole by som sa rád vyhol dileme „voliť či nevoliť a/politického populistu?“.
Súvisiace články:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára