Vzdáva sa občan tým, že zvolí poslancov a starostu, svojej účasti na rozhodovaní o veciach obce?
Úskalím samosprávy je pasivita občanov a bočné úmysly ľudí, ktorí chcú v politike zarobiť, povedal pred časom Viktor Nižňanský. Pred rokom som si položil otázku, či táto „diagnóza“ stále platí. Dnes, po roku sledovania miestnej samosprávy očami obyvateľa bez politických ambícií, no s predstavou, ako má vyzerať dobrá správa vecí verejných, ponúkam do verejného diskurzu svoje postrehy a čiastkové závery.
Už prvé rokovanie miestneho zastupiteľstva (MZ), ktorého som sa zúčastnil v júni 2012, prinieslo ťaživé zážitky: 1) pre občanov boli v zasadačke vyhradené dva-tri rady stoličiek za chrbtami poslancov MZ a zamestnancov MÚ - nič nemohlo občanom výrečnejšie ukázať, kde je v hre na samosprávu ich miesto, 2) kým poslanci MZ a zamestnanci MÚ mali pripravené svačinky, kávu a minerálky, občanom nikto nepodal ani pohár vody, 3) väčšina bodov programu bola bez diskusie - poslanci po krátkom odôvodnení rovno hlasovali, 4) občan sa k bodom rokovania mohol vyjadriť až po súhlase poslancov hlasovaním - táto ponižujúca demonštrácia moci sa opakovala pred každým príspevkom občana do diskusie!, 5) stalo sa, že starosta a vicestarosta „nedovideli“ na koniec zasadačky na hlásiaceho sa obyvateľa a uzavreli diskusiu bez udelenia slova občanovi - dodatočné protesty raz boli a raz neboli vypočuté...
Po dvoch-troch zastupiteľstvách mi došlo, že 1) starosta, úradníci MÚ a poslanci MZ (až na výnimky) berú občana ako bezvýznamného pešiaka na šachovnici samosprávy, zbytočne predlžujúceho rozohranú hru, 2) ideálny občan na MZ je žiadny občan, tak prečo ho povzbudzovať k účasti úctou, pohodlím a občerstvením? 3) na rokovaní MZ sa diskusia neočakáva - poslanci všetko preberajú a dohadujú za zatvorenými dverami komisií MZ a na stretnutí so starostom deň pred rokovaním, 4) právo hlasovať o udelení slova občanovi si poslanci zakotvili v „Rokovacom poriadku“, 5) ochota vidieť zdvihnutú ruku občana hlásiaceho sa o slovo býva nepriamo úmerná záujmu starostu, vicestarostu a prednostky neohrozovať diskusiou záležitosti, na ktorých schválení im zvlášť záleží.
Program rokovania MZ určuje a pripravuje starosta s prednostkou a pracovníkmi MÚ. Poslanci a občania ho spoznajú len 4 - 5 dní pred MZ, kedy sa podklady objavia na stránke mestskej časti (MČ) a kedy je už všetko prakticky rozhodnuté. Pred zverejnením podkladov čo-to o vecnej stránke prerokovávaných záležitostí vedia len členovia niektorých komisií MZ - aj to len vtedy, ak ich starosta do komisií predloží.
Rokovania komisií MZ sa konajú s vylúčením verejnosti. Občan sa ich môže zúčastniť len vtedy, keď o to požiada, svoju účasť zdôvodní a členovia komisie ju schvália. Zostať na rokovaní komisie občan môže len po dobu nevyhnutnú na predloženie svojej záležitosti, potom sa musí pobrať kade ľahšie - kam by sme došli, keby hocijaký pobehaj nakúkal komisii do hrncov?
Hmlisté tušenie, že v samospráve by mali byť pre obyvateľov informácie dostupnejšie a rozhodovanie otvorenejšie, potvrdili návrhy poslanca Michala Drotována k posilneniu transparentnosti a otvorenosti MČ a výsledky prieskumu TIS Otvorená samospráva 2012. Tušenie sa zmenilo na istotu, keď 1) prednostka poslala návrhy poslanca ku dnu a 2) vedenie MČ neurobilo ŽIADNE opatrenia k náprave nelichotivého 64. miestu našej MČ medzi sto najväčšími samosprávami SR.
Dôsledkom opísanej praxe je, že 1) občan má hlboký deficit zrozumiteľných informácií o dianí v samospráve a 2) bez štúdia podkladov k MZ zväčša nemá šancu pochopiť, o čom sa na MZ rozhoduje a hlasuje. A aj keď podklady preštuduje, nedostane skoro žiadny priestor pre verejnú diskusiu a účasť na rozhodovaní - šanca zmeniť vopred pripravené návrhy rozhodnutí na rokovaní MZ sa blíži k nule.
Pritom MČ ročne vydáva z rozpočtu cca 75 tis. € na tlačený mesačník, televízny magazín a webovú stránku. Lenže o dôležitých verejných záležitostiach tieto obecné médiá pred rozhodovaním MZ informujú len výnimočne - veď kto by stál o informovaných obyvateľov a verejnú diskusiu, no nie? To by sťažovalo výmenné obchody a čachre s prenájmami nebytových priestorov, s prehratými súdnymi spormi, s upúšťaním od vymáhania pohľadávok, s presadzovaním skupinových záujmov do rozpočtu a „svojich“ ľudí do dôležitých komisií a mnohé iné veci.
Obsah mesačníka Račiansky výber (RV) určuje cez mediálne oddelenie a redakciu výlučne starosta, bez jeho vedomia a súhlasu sa v mesačníku neobjaví ani slovo. Ak starosta usúdi, že článok obyvateľa alebo poslanca neprospeje jeho imidžu a záujmom, šanca na uverejnenie je mizivá - funguje skrytá a keď to nestačí, aj brutálne otvorená cenzúra. Poslanci si dva roky po voľbách vynútili mediálnu radu zloženú z poslancov a občanov, no rada nemá štatút ani právomoci, je úplne bezzubá a v tejto podobe zbytočná.
Namiesto informovania obyvateľov v predstihu o veciach, ktoré sa budú schvaľovať v MZ, namiesto poskytovania priestoru pre názory obyvateľov a pre verejnú diskusiu, RV slúži ako výkladná skriňa úspechov starostu a MÚ a ako reklamný priestor pre inzerentov. Redakcia RV v maľovaní skutočnosti naružovo a vytváraní ilúzie slobody prejavu nezaostáva za bývalými straníckymi novinami PRAVDA a RUDÉ PRÁVO.
Inak to nie je ani s televíznym Račianskym magazínom (RM) a webovou stránkou obce - popri základných informačných funkciách sú to len ďalšie nástroje self-promotion starostu za verejné peniaze. V RM sa príležitostne dajú nájsť aj vyložené lži, ktoré nikto nedementuje a nestiahne z verejného priestoru ani po ich odhalení... Kto by to aj urobil, keď má šéfka mediálneho oddelenia silnú rodinnú väzbu na starostu?
Nádej získať dôležité informácie má občan na pravidelných stretnutiach s poslancami. To by ale nesmeli ponúkať takýto obraz biedy: na stretnutia chodí len zopár miestnych poslancov, ktorí sú v nejednej záležitosti rovnako „nezasvätení“ ako hŕstka prítomných obyvateľov. Poslanci MsZ hlavného mesta Peter Pilinský a Zuzana Dzivjáková na stretnutia nechodia vôbec, pravidelne chodí len poslankyňa Z BSK Anna Zemanová. Kľúče k dôležitým informáciám držia v rukách starosta a prednostka: na otázky občanov položené cez poslanecké dni odpovedajú síce v riadnom termíne, no odpovede neraz obchádzajú podstatu a sú len byrokratickým odfajknutím zákonnej povinnosti a zahratím otázok do autu.
Ako si vedenie MČ predstavuje účasť občanov na rozhodovaní jasne ukázalo prvé verejné zhromaždenie o úvere 1,3 mil. €: konalo sa v čase, kedy už bolo o výške aj účele úveru rozhodnuté. Občanom ponúklo záblesk ilúzie spolurozhodovania a po ňom rozčarovanie.
Ďalšie udalosti rozčarovanie prehlbovali: starosta a ním vedený úrad postojmi k 1) bezohľadnej výstavbe v našej MČ, 2) ohrozeniu Rače leteckou dopravou, 3) nezmyselným zámerom developerov, 4) zahusťovaniu sídliska Krasňany, 5) dražbám pozemkov a parkovaniu na sidlisku Šajby a i. opakovane dokazovali, že súčasné vedenie MČ má svoj volebný program a oprávnené záujmy obyvateľov na háku.
Zhrnutie jednou vetou:
Samospráva (v Rači) je orchester, ktorý hrá pod taktovkou starostu neraz falošne a v ktorom poslanci hrajú druhé a občania štvrté husle a sú piatym kolom u voza.
Podklady:
Súvisiace články:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára