Kde sa stúpenci potratov a ochrancovia života v tele matky míňajú?
Kde sa ich predstavy môžu stretnúť?
Prívrženci
zvýšenia ochrany života v tele matky dostali v parlamente K. O.. N-tý pokus zmeniť
zákon o interrupcii znova zlyhal. Akiste aj preto, že sa prekladatelia
nezhodli ani len na prieniku svojich návrhov. A aby ich nebolo málo, predložili
rovno štyri.
VŠETKY
ŠTYRI NÁVRHY parlament zmietol zo stola.
Postoj premiéra Pellegriniho a SMER-SD,
že status quo vyhovuje a niet dôvodu zákon meniť, a taký istý postoj Bélu Bugára a MOST-HÍD, to boli
karty, čo sa nedali v parlamente prebiť. Tým skôr, že rovnaký prístup k zákonu
o interrupcii dlhodobo má progresívne veriaca Zuzana Čaputová. Aj vďaka nemu,
dôvere ženám a podpore práva ženy rozhodovať o svojom tele sa
v júni sťahovala do Grasalkovičovho paláca. A víťazná stratégia sa nemá
meniť. Zvlášť, keď PS VERÍ ŽENÁM a túto vieru chce využiť ako jeden
z motorov lanovky na hradný vŕšok.
Konzervatívnym
navrhovateľom zmien zákona sa nedá uprieť ústretovosť voči liberálom,
ateistom, progresívnym ne/veriacim. Tí ústretovosť oplatili odmietaním
AKEJKOĽVEK zmeny zákona. Argumenty? Počty potratov klesajú, zákon vyhovuje
taký aký je, po zmenách niet dopytu. Argumentačná bída s nouzí.
Lenže politickí marketéri prezidentke, progresívcom, premiérovi a smerákom
zjavne radia, že práve toto je pravé orechové. Líder PS Truban bol a možno
je feťák, no stratégie spin doktorov PS asi bude ctiť aj on. Osobitne keď vzniká priestor
pre zbližovanie PS, SMER-SD a MOST-HÍD a progresívcom rastie povolebný
koaličný potenciál.
Interrupcie v stredoveku a dnes. Zmena cirkevných perspektív.
Kresťanské
elity sa vždy zhodli na tom, že umelé ukončenie tehotenstva je HRIECH. Menil sa
len názor na jeho závažnosť a postih.
40-dňová lehota
V Novom
zákone sa umelé ukončenie
tehotenstva nespomína. V Starom zákone sú len okrajové zmienky. Preto sa
najstaršie kresťanské komunity opierali o židovské tradície a o grécko-rímsku
filozofiu. Kľúčová otázka znela „kedy plod v maternici získava dušu?“, tzn.
„kedy sa plod stáva ľudskou bytosťou a odstránenie plodu vraždou?“.
Na jednej
strane stáli stúpenci novoplatónskych teórii. Podľa nich ľudská
duša vstupuje do tela pri počatí a
je
hnacím motorom vývoja plodu.
Na druhej
strane stáli stúpenci Aristotela. Podľa neho plod vzniká vliatím
semena poskytujúceho formu do maternice poskytujúcej materiál. Plod v maternici
zreje. Najprv je neživou hmotou, potom prechádza rastlinnou
a živočíšnou fázou. Po 40 dňoch plod dozreje do ľudského štádia a vstúpi
do neho duša.
Aristotelovská
pozícia sa opierala o niektoré verzie Biblie. Napríklad tzv. Septuaginta
používa termíny sformovaný a nesformovaný plod, zničenie nesformovaného a zabitie
sformovaného plodu. Za zničenie sa žiadala peňažná pokuta, za
zabitie život za život, ako za vraždu. Väčšina teológov v latinskom svete sa
pridržiavala týchto kategórií. Ľudské vlastnosti priznávali plodom až od
určitého štádia. Sv. Augustín rozlišoval medzi plodom, ktorý ešte nie je živý,
a tým, ktorý už žije. Jeho súčasník Hieronymus píše:
„... semeno sa formuje v lone postupne,
a preto o vražde nehovoríme, až dokiaľ zmiešaná hmota nezíska podobu
ľudských údov“.
Sv. Augustín
a Hieronymus (4. - 5. stor.) uznávali lehotu 40 dní,
počas ktorých potrat síce bol
hriechom, ale nie vraždou.
Bazil z Cézareje (4. stor.) naopak vyhlásil, že neakceptuje
žiadne rozdiely medzi sformovaným a nesformovaným plodom – všetky
dobrovoľné potraty považuje za vraždu.
Tzv.
pravidlo 40 dní je pripisované Byzantíncovi gréckeho pôvodu, teológovi
a právnikovi Teodorovi z Tarzu (7. stor.), neskôr arcibiskupovi
z Canterbury.
Postoje kléru neboli predpísané
Írsko so
svätcami a sväticami vykonávajúcimi tzv. potratové zázraky predstavujú jeden extrém.
Na opačnom póle sa nachádza Španielsko. Tam na koncile v Elvíre
prijali nariadenie pre neverné ženy, ktoré sa pokúsili plod nevery odstrániť.
Prijať cirkevné sviatosti im malo byť umožnené až na smrteľnej posteli. Koncil
v Ankýre zmiernil trest na 10 rokov pokánia.
V akej
miere boli v stredoveku medzi kresťanskými elitami rozšírené odlišné
prístupy k potratom? Britský historik Zubin Mistry dokázal, že zborníky cirkevného
práva z raného stredoveku najčastejšie citujú nariadenie z Ankýry. Zároveň
zistil, že obsahujú rôzne dodatky ukazujúce, že klérus prihliadal na praktické problémy,
ktorým ženy čelili.
Zborník z 10. storočia napríklad obsahuje dva dodatky pre ženy, ktoré
vyhľadali interrupciu zo zdravotných dôvodov – namiesto desiatich rokov im boli
priznané iba tri roky pokánia. Keď išlo o záchranu ich života, dokonca iba
40 dní pôstu. Dva ranostredoveké zborníky riešia prípady žien, ktoré boli
znásilnené alebo sa o svoje deti nemôžu postarať: Ženu, ktorá otehotnela po znásilnení
a tehotenstvo ukončila, alebo by sa nedokázala postarať o narodené
dieťa, netreba viniť. Stačí, ak bude činiť pokánie tri týždne.
Podľa stredovekých
prameňov potraty boli pre klérus okrajovou
témou – v stredoveku nevznikol ani jeden text
priamo sa zaoberajúci interrupciami. Absencia jasných predpisov potvrdzuje,
že pre túto oblasť chýbala
jednotná cirkevná politika.
Ako sme sa dostali tam, kde sme dnes?
Ako a kedy
sa stredoveká diverzita postojov k interrupciám
z prostredia katolíckej cirkvi vytratila?
Odpoveď
treba hľadať v krízach katolíckej cirkvi od 16. storočia . Prvým otrasom
bola reformácia, no ešte väčšou hrozbou sa ukázal byť sekularizmus
a vedecký pokrok v 19. storočí. Katolícka cirkev stratu vplyvu
a moci vyvažovala centralizáciou
a príklonom ku konzervatívnym hodnotám. Dejiskom
obratu sa stal pontifikát Pia IX. (1846 – 1878). Pius IX. v roku 1854
vyhlásil za kľúčový moment akt počatia, nie akt oduševnenia.
V rokoch 1869 – 1870 zvolal Prvý vatikánsky koncil, aby cirkev vzdorovala
racionalizmu, sekularizmu a liberalizmu. Najznámejším uznesením koncilu
bola dogma o pápežskej neomylnosti. Koncil tiež vyškrtol z cirkevných
zákonov rozlišovanie medzi sformovaným a nesformovaným plodom. V katolíckych
kruhoch sa začala šíriť myšlienka, že ľudský život začína počatím.
Oficiálny katolícky
postoj k potratom sa
vyhranil aj prispením vedy. V roku 1677 vedci
objavili spermie. Ich úloha pri rozmnožovaní bola v zhode s Aristotelovou
teóriou ľudského vývinu. V roku 1827 po prvý raz pozorovali vajíčko
a v roku 1876 potvrdili, že embryo vzniká splynutím spermie
a vajíčka. Tieto objavy podkopali aristotelovský pohľad na vznik človeka. Cirkev
sa v súlade s vedeckými poznatkami rozhodla zmeniť svoje nariadenia.
Katolícke
elity v 20. storočia vsadili na rodinu ako na
ohnisko kresťanskej identity a na otázky morálky ako na kľúčový aspekt cirkevnej politiky.
Katolícky postoj k interrupciám sa za posledných 150 rokov radikálne
zmenil.
Mgr. Evina
Steinová, PhD. vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite
a medievistiku na Utrecht University. V súčasnosti pôsobí na
Pontifical Institute of Mediaeval Studies v Toronte. Jej publikácie sú na
jej osobnej stránke.
Text
skrátil Miro Ščibrany
Je až ku
podivu, aký výstižný rámec pre nazeranie na potraty vytvorili grécki a cirkevní
myslitelia . Aká zhoda je medzi pravidlom 40 dní a najnovšími
vedeckými zisteniami o tom, kedy začína embryu biť srdce, kedy sa vytvára
rudimentárny nervový systém, kedy plod cíti bolesť. Zdá sa, že stačí tieto
poznatky dať do súvislostí a tak preklenúť priepasť, čo v súčasnosti zeje
medzi stúpencami potratov a ochrancami nenarodeného života.
Pokrokári
21. storočia uvažujú o plode do 40. dňa po počatí ako
o zhluku buniek. Duša je z hry von. Usmrtiť plod v tele matky je
pre nich čisto vecou biológie. Žene dávajú slobodu a jej svedomiu rozhrešenie.
Oba
prístupy majú k sebe blízko. Aj keď Aristotelova rastlinná
a živočíšna fáza odkazuje na zrýchlený evolučný vývoj plodu, kým
pokrokársky zhluk buniek na nacistickú dehumanizáciu „podradnej rasy“. Nemohli
by byť napriek tomu tieto výklady uholným kameňom prímeria stúpencov potratov
a ochrancov života? Zdá sa, že mohli:
NA JEDNEJ
STRANE
Čo
katolíckej cirkvi bráni trpieť potraty do 40. dňa ľuďom stojacim mimo cirkvi? A prejaviť
tak týmto ľuďom úctu a rešpekt? Nebudú potom ochotnejšie načúvať postojom a odporúčaniam
Cirkvi? Veď katolícka cirkev potraty do 40. dňa tehotenstva celé stáročia
trpela aj vlastným veriacim. A ak ich ako hriechy trestala, tresty často bývali
mierne. Okrem toho, nie je v záujme Cirkvi ubrať z autoritárstva (plynúceho
z pápežskej neomylnosti starej len 150 rokov?) a prestať prísnymi dogmami vyháňať
ovečky z vlastného košiara?
NA DRUHEJ
STRANE
Čo
stúpencom status quo zákona bráni ustúpiť pred Rubicon 40. dňa a prijať
lehotu 8. tt? Čo im bráni obetovať klauzulu potratového zákona, že plod je
možné usmrtiť bez uvedenia dôvodu až do 12. tt? Plod,
ktorý má dokončený vývoj orgánov. Má podobu človiečika. A podľa Aristotela
a kresťanov má dušu. Prečo
s nimi nepohne fakt, že plod po 8. tt už cíti bolesť? A že
„utratenie“ plodu prináša matke s každým dňom nad lehotu 8. tt rastúce
zdravotné riziká? Ak nie takéto ľudské, mimo-vieroučné okolnosti,
ČO INÉ osloví ich rozum a srdce?
Naozaj autoimunita pôžitku a osobného pohodlia ženám a ich partnerom ochromila svedomie?
DOBA SA ZMENILA.
Ľudia už nechcú
byť pred autoritami len v predklone.
Ani pred
tými, čo zastupujú Boha na Zemi.
Ani pred
pokrokármi v politike.
Miro Ščibrany
OZ račan.sk
OZ račan.sk
0 komentárov:
Zverejnenie komentára