Ing. Milada Dobrotková, MPH
Narodila sa v roku
1955, v Rači žije od roku 1985. Vyštudovala vysokú školu ekonomickú,
Fakultu riadenia, a na Slovenskej zdravotníckej univerzite manažment riadenia verejného zdravotníctva. V období 1983-1998 pracovala v Spojoch
(neskôr Slovenské telekomunikácie a a Poštová obchodná novinová
spoločnosť), neskôr podnikala (orsr.sk). V roku 2003 založila a dodnes vedie súkromné
zariadenie HESTIA n. o.
poskytujúce sociálne a zdravotnícke služby seniorom. Je spoluzakladateľkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSS
v SR), od roku 2009 až do minulého roku bola jej predsedníčkou.
V rokoch 1998-2002 poslankyňa
MZ Bratislava-Rača (KDH, DÚ, DS, SDSS, SZS, SDĽ), vicestarostka starostu Pavla
Bielika, členka Rady MZ a Komisie kultúry. 1998-2002 poslankyňa MsZ hl.
mesta (KDH, DÚ, DS, SDSS, SZS, SDK, SDĽ), členka komisie dopravy a informačných
systémov. 2001-2009 poslankyňa Z BSK (SDKÚ, KDH, ANO, SMK, DS
resp. SDKÚ, ANO, SMK, DS, SZS). V roku 2002 protikandidátka Pavla
Bielika na starostu. 2006-2010 poslankyňa MZ Bratislava-Rača (SDKÚ-DS), predsedníčka
Komisie sociálnej, zdravotnej a bytovej. 2006-2010 poslankyňa MsZ hl. mesta
(SKDÚ-DS, KDH), členka Mestskej rady hlavného mesta, členka Komisie sociálnych
vecí a zdravotníctva. 2014-2018 poslankyňa MZ Bratislava-Rača (Lepšia štvrť).
V roku 2004 neúspešne kandidovala
do Europarlamentu (SDKÚ-DS), do NR SR v roku 2006 (SDKÚ-DS) a 2010 (Únia –
strana pre Slovensko), do zastupiteľstva BSK v roku 2009 (Občianski kandidáti),
do MsZ hlavného mesta v roku 2010 (Liga - Občiansko-liberálna strana), do MZ
Bratislava - Rača v roku 2010 (Liga - Občiansko-liberálna strana,
Občianski kandidáti), do zastupiteľstva BSK v roku 2013 (nezávislá kandidátka).
Členkou SDKÚ-DS bola od založenia až
do r. 2008. Do r. 2008 bola členkou Ústrednej rady SDKÚ-DS. V roku 2008 ju ako signatárku výzvy Nastal čas na zmenu zo strany vylúčili. V súčasnosti nie je členkou
politickej strany.
Ako poslankyňa MZ v rokoch 2016 a 2017
stála na strane obyvateľov Rače, ktorí protestovali proti nevýhodnej zámene
pozemkov na tzv. Radničnom námestí, a v rokoch 2017 a 2018 sa
zasadzuje proti nezmyselnému predaju pozemkov mesta v centre Rače, pri
KKD.
• V samospráve
Rače, hlavného mesta a bratislavskej župy si opakovane vykonávala
mandát poslankyne, bola si vicestarostkou Rače.
Ako sa za tých 20 rokov
samospráva zmenila?
Samospráva sa veľmi zmenila. Prišlo ku generačnej
výmene poslancov. Nastúpila nová generácia mladších ľudí, občanov, ktorí sú
podstatne viac zorientovaní vo svojich právach voči samospráve a vyžadujú
viac transparentnosti, otvorenosti a viac plnenia sľubov. Zmenili sa ja
zákony, najmä zákon o obecnom zriadení. Viacerými novelami sa zamedzilo
politikárčeniu a lavírovaniu poslancov a starostu po voľbách keď si
ešte „merajú sily“ a skúšajú kde až môžu protivníka potlačiť. Podstatným
spôsobom sa rozšírili kompetencie samosprávy. Štát dokončil decentralizáciu
kompetencií na obce a na vyššie územné celky a poveril samosprávu
výkonom prenesenej štátnej správy (napríklad v oblasti školstva
a sociálnych vecí). Dokonca sa štát pokúsil aj o dokončenie tzv.
fiškálnej decentralizácie. Znamená to, že štát má samospráve obcí
a vyšších územných celkov dať zo štátneho rozpočtu dostatok financií na
plnenie povinností. V súčasnosti už štát rozdeľuje v podielových
daniach obciam a vyšším územným celkom celý výber daní z príjmov
fyzických osôb. Obciam rozdelí z tohto balíka 70 % a vyšším územným
celkom 30 %. Väčšie príjmy samosprávy umožnili aby prišlo k ďalšej zmene –
aby mohli občania viac žiadať napríklad od svojej obce, napríklad
v oblasti sociálnych služieb, v oblasti čistoty a bezpečnosti,
v oblasti spravovania majetku obce, školstve, kultúre, športe.
Zmena nastala aj v uvedomení si občanov
svojich práv. Dnes sa už občania neuspokoja s perfektne zorganizovaním
vinobraním, ale žiadajú aby bolo čisto, aby mestská polícia zasahovala, aby obec
poslala k chorej mame, otcovi opatrovateľku, aby boli škôlky pre deti.
Otázka je, či to samospráva robí....
• Dzurindovo vedenie Ťa
v roku 2008 spolu s ďalšími signatármi výzvy Nastal čas na zmenu
z SDKÚ-DS vylúčilo. Vstúpila si potom do inej politickej strany?
Nie, nevstúpila. Toto bolo pre mňa veľmi bolestné,
ale aj poučné. Politická strana so svojimi štruktúrami môže zlikvidovať nie len
jednotlivca, skupinu ale môže sa spreneveriť aj svojim ideálom, preto toto už
nie je pre mňa cesta. Ja som v komunálnej politike zostala a zostala
som úspešne. Dokazovalo to aj to, že ma občania zvolili aj následne za mestskú
poslankyňu aj za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja.
• Popri politickej práci si
aj podnikala vo viacerých oblastiach.
Čo premosťovalo tieto dve
súbežné činností?
Pochopila som, že sa človek musí vo svojom živote
vedieť uživiť aj mimo politiky, nesmie byť ako tomu ja hovorím profesionálnym
poslancom, ktorý čaká na poslanecký plat v obci, meste, národnej rade.... Od
kedy sa pamätám, venovala som sa sociálnej oblasti. Najskôr na obci to bola
práca s dôchodcami. Vtedajšie kluby dôchodcov a ich členovia ma vždy
vrátili do reality. Starší ľudia boli pri zemi aj v požiadavkách aj vo
svojich potrebách. Rozumeli o čom je život. Už sa nedrali za kariérou
a peniazmi, ale vážili si rodinu a základné životné hodnoty. Poznanie
ich potrieb a toho ako sa život človeka mení v posledných
desaťročiach ma nasmeroval do oblasti sociálnej politiky, najmä pomoci
odkázaným ľuďom v staršom veku, často osamelým a skúšaných rôznymi
chorobami.
• Nakoniec si zakotvila
v oblasti poskytovania sociálnych služieb.
Čo o tom rozhodlo? Neoľutovala
si svoje rozhodnutie?
O mojom smerovaní do sociálnej sféry rozhodlo
to, že som sa pred 15-imi rokmi musela rozhodnúť či budem naďalej zamestnaná
alebo vytvorím niečo nové. Rozhodla som sa vybudovať zariadenie sociálnych
služieb. Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutovala.
• V roku 2003 si
založila súkromné zariadenie HESTIA n. o. poskytujúce
sociálne a zdravotnícke služby seniorom. Dodnes si jeho riaditeľkou. Napĺňajú
sa Ti predstavy, s ktorými si do tejto oblasti vstúpila?
Moja práca
v HESTII mi dáva skvelý pocit zadosťučinenia, že som sa správne rozhodla.
Počas 15 rokov práce som zmenila samú seba. Dokončila som vzdelanie na
Slovenskej zdravotníckej univerzite ktoré ma naučilo ako riadiť zdravotnícke
zariadenie a ako skĺbiť sociálne a zdravotné potreby našich klientov.
Pomáhame ľuďom v tom poslednom období života, kedy už zostáva málo radostí
a je veľa, veľa chorôb a utrpenia. Som hrdá na to, že týmto ľuďom
a ich rodinám dokážeme pomôcť. Je to o kolektívnej práci
a o odovzdávaní samého seba. Nikdy by som nemenila.
• Si spoluzakladateľkou
Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSS
v SR). Ako sa Asociácii pod Tvojím vedením darilo presadzovať predstavy
jej členov do zákonov pre oblasť sociálnych služieb?
APSS SR vznikla z veľkého strachu
z dôsledkov zákona o sociálnych službách. Štát týmto zákonom začal
vnímať sociálnu oblasť už nie ako sociálnu pomoc, ale aj zákon nazval Zákon
o sociálnych službách. Sociálne veci sa stali službami so všetkými
dôsledkami predovšetkým vo financovaní. Štát do tohto zákona zakomponoval
viacero „ťažkých hriechov“ voči občanom aj voči poskytovateľom sociálnych služieb.
Predovšetkým celkom legalizoval to, že samospráva sa nemusela postarať
o svojich odkázaných občanov. Samospráva nemusela prispievať svojim
občanom na ich potreby u súkromných (neverejných) poskytovateľov. Tisíce
ľudí zomrelo a nedočkalo sa finančnej pomoci. A to bol náš základný
cieľ, aby štát zabezpečil, že sa samospráva, (ktorej zveril kompetencie
v sociálnych službách) musí postarať o svojho občana. Že nemôže
povedať – nemáme peniaze, nemáme opatrovateľky.
Tento základný záujem je splnený do zákona sa
dostala formulácia, zjednodušene povedané, samospráva musí nájsť zdroje na
pomoc svojmu odkázanému občanovi, ktorého sama uznala za odkázaného, lebo mu
vydala Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu.
Môj základný cieľ bol, aby sme presvedčili ministerstvo
práce, obce, vyššie územné celky aby sa o svojich odkázaných ľudí
postarali. Dokázali sme dosiahnuť, aby štát znižoval preferenciu verejných
služieb. Ide vždy a predovšetkým o odkázaného človeka – občana.
Dosiahli sme veľké zmeny v nazeraní na túto vec na ministerstve práce,
dokonca u predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Veľmi ťažko sa ale lámu bariéry nepochopenia na obciach. Na Slovensku máme
príliš veľa obcí, ktoré zo svojich rozpočtov nevedia naplniť všetky
kompetencie. Je to paradoxné, keď sa malá obec snaží o svoju autonómiu,
nechce sa spojiť s inou obcou a pritom nemajú peniaze ani na
odhŕňanie snehu... máme príliš veľa starostov a veľa poslancov. Som sa
zlučovanie a za to, aby tak mali obce väčšiu finančnú možnosť plniť svoje
povinnosti voči svojim občanom.
• Protipólom poskytovateľov
sú prijímatelia sociálnych služieb. Aj ich Asociácia sídli v Rači. Aké
majú obe asociácie vzťahy? Sú prevažne o spolupráci? Alebo naopak viac o protikladných
záujmoch? Aké sú v nich nevyužité možnosti? Čo ich využitiu stojí
v ceste?
Obe asociácie majú rovnaký záujem: zlepšiť
podmienky poskytovania sociálnych služieb odkázaným občanom. Každá plní svoje
ciele trošku inými cestami. Stretávame sa najmä pri organizovaní odborných
podujatí ako sú konferencie alebo semináre. Podľa môjho názoru budú musieť obe
asociácie spolupracovať najmä v období keď sa plne začnú realizovať
štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb. Poskytovatelia budú
potrebovať pohľad, zhodnotenie a možno aj kritiku zo strany tých ktorí sú
prijímateľmi sociálnych služieb. Ten čas je tu a spolupráca musí začať čo
najskôr.
Otvárajú dvere spolupráci, lebo aj poskytovatelia
budú nevyhnutne potrebovať názor a zhodnotenie svojich služieb prijímateľmi.
Doteraz sa neotvárali možnosti spolupráce, alebo
poskytovatelia sociálnych služieb bojovali o prežitie, nastavenie systému
poskytovania sociálnych služieb a jeho financovanie. Na viac sú do
zariadení sociálnych služieb prijímaní noví obyvatelia stále v horšom
a horšom zdravotnom stave. Sociálne zariadenia sa stali zariadeniami ktoré
sa starajú o posledné obdobie života a nahradzujú hospicovú
starostlivosť v terminálnom štádiu, kedy záujmy prijímateľa sociálnych
služieb zastupuje rodina. Tento trend bude pokračovať a vo vzájomných
kontaktoch oboch asociácií by mala rezonovať táto skutočnosť.
Verím, že lepšie nastavené podmienky financovania
sociálnych služieb založia lepšiu pozíciu na rokovanie oboch asociácií.
• Obsadzovanie miest
v zariadeniach sociálnych služieb je nastavené tak, že seniori z Rače
majú minimálnu šancu byť umiestnení do zariadení v Rači. Kto a ako to môže
„napraviť“?
Zariadenie sociálnych služieb, ktoré poskytuje
sociálne služby v Rači je v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského
samosprávneho kraja. To určuje podmienky prijatia. Zariadenie musí prijímať
občanov celého kraja nie iba z Rače. Ak by ho zriadila
a prevádzkovala samospráva Rače, bola by situácia iná. Vzhľadom na
obrovskú rozpočtovú záťaž je takýto cieľ nereálny.
Oficiálne nemôže prevádzkovateľ preferovať občanov
z Rače. Ale na druhej strane, občan má podľa zákona právo vybrať si
zariadenie sociálnych služieb podľa svojej vôle – sloboda výberu sa zaručuje. Reálne
umiestnenie v Rači však nemôže dosiahnuť. Naráža to na dlhý rad čakateľov
v poradovníku. Kým sa žiadateľ z Rače dostane na poradie, už službu možno
nepotrebuje. Riešenie vidím v tom, aby sa Bratislavský samosprávny kraj
zobudil zo sna o svojej výnimočnosti a perfektnosti ako sa stará
o svojich odkázaných občanov a aby rozšíril kapacity najmä pobytových
zariadení sociálnych služieb, namiesto udržiavania poradovníkov na umiestnenie.
• Ďakujem za
rozhovor.
Zhováral sa Miro Ščibrany
0 komentárov:
Zverejnenie komentára