Ludovic Gabrielli: Grinzing

Podoba čisto náhodná

V roku 1995 som bol pozvaný na návštevu ku kamarátke do Viedne. Povedala, že býva v malebnej časti Viedne menom Grinzing. Nevedel som nič o tejto časti, tak som zobral mapu do ruky a kolesá môjho auta mierili práve tam.

Keď som tam po menších komplikáciách dorazil (v tej dobe som nemal navigáciu), ostal som ako obarený. Kamarátka ma už čakala na ulici Himmelstrasse. Po vystúpení z auta mi hovorí: „To čumíš, čo? Ja som ti hovorila, že bývam vo Viedni a predsa som v mojej rodnej Rači“. Áno, hneď som si na jej slová spomenul, keď tam nasledovala svojho rakúskeho manžela. Tak som na ňu vybafol: „neklamala si, už keď som prichádzal bolo mi to tu nejaké povedome. Ako keby som tu už bol“.....no ale nebol.

Tá podoba bola fascinujúca. Je to mesto?... Je. Je to mestská štvrť?... Je. Leží priamo pod horami?... Leží. Sú tam vinice?... Sú. A tie domčeky a kostolík... veľmi, ale veľmi podobné ako v mojej krásnej Rači. No a keď som zbadal cingajúcu električku..., už som len čakal, že sa ma niekto opýta po račansky: „Reku keho tu hledáš?“ Proste úžas.

Bol som už dosť hladný a smädný, tak mi dobre padlo pozvanie na obed. Kamarátka povedala, že sa tu práve koná Heuriger. Netušil som, čo to znamená, ale nevypytoval som sa, utekal som sa ku nej poľudštiť a mohli sme vyraziť. Už po pár krokoch od domu som zistil, že ide o niečo podobné nášmu vinobraniu.

Na toto ich vinobranie, ktoré trvá 2 až 3 týždne počas zberu hrozna, chodí veľa Viedenčanov a turistov. Ale je na rozdiel od toho nášho také pokojnejšie, pomalšie, proste menej živelné. Zapadli sme do ich už roky obľúbeného dvora, kde som si dobre pochutnal na prevažne studenej kuchyni a dobrom domácom burčiaku a vínku. Priznám sa, že mi najviac chutila ich špecialitka Liptauer (je to taká pikantná pomazánka z ovčieho syra).

V príjemnej atmosfére vinárskej slávnosti sme pokračovali v porovnávaní Rače a Grinzingu. Pekne postupne od histórie po súčasnosť. Je až neuveriteľné, ako veľmi sú si podobné tieto teraz už mestské časti, predtým dedinky. Tak ako u nás, aj tam sa vybláznili Turci, zhorela polovica dediny a aj mor tam pochoval veľký počet obyvateľov.

S tamojším vinárom sme rozoberali situáciu ohľadom vinárstva. Priznal, že v posledných rokoch začali pôvodné vinárske rodiny upúšťať od produkcie. Mladým sa už moc do tohto krásneho „kšeftu“ nechce. Ale Viedeň je pyšná a hrdá na svoju krásnu zelenú štvrť a preto sa mobilizujú a za pomoci všetkých (mestských aj miestnych) orgánov sa dohodli na stabilizácii a finančnej podpore pre vinohradníkov. Najviac sa už roky činia poslanci za Stranu Reformovaných Zelených. Na margo týchto skutočností sa zatiaľ nič nemení na tom, že sa hrdia tým, ako obhospodarujú až 90% viedenských viníc.

Tamojší gazda (vinárnik) Raču pozná a pýtal sa: „A ako u vás, čo nové?“ Nuž v tej dobe som mal jasnú odpoveď. Po starom. Pokiaľ viem, réve a vínku sa darí, vinobrania sú, síce len jednovíkendové a raz ročne, ale o to intenzívnejšie. Len som si na náš účet dovolil takú poznámočku a povzdych. Keď ešte popracujeme na čistote, obnove nejakých tých fasád a chodníkov, tak Grinzing a Rača budú fakt jak súrodenci dvojičky.

A tu by som sa chcel pozastaviť.

Nepoučiteľne nepoučiteľní

Teraz, po bezmála 20-tich rokoch, môžeme znova porovnávať. No už bohužiaľ neporovnateľné. Zatiaľ čo Grinzing zostal svojim charakterom krásnej vinohradníckej štvrti Viedne nedotknutý, z Rače sa pričinením bezcharakterných ľudí stal pravý opak.

Odhliadnuc od „kozmetických“ nedostatkov ako je špina, nevľúdne zastávky MHD, stále poničené zábradlia, nelegálne skládky,... atď., sú tu oveľa závažnejšie skutočnosti. A to postupná úplná zmena charakteru Rače. Pretože stavebno-developeske zásahy (nedávno minulé, terajšie a ešte aj určite budúce) pretransformujú Raču na dezintegrálne a ničím výnimočné čudo. Preto pripisovať a nazývať Raču rázovitou vinohradníckou štvrťou Bratislavy, bude prinajmenšom scestné. Teda ak to nebude myslené v kontexte historickom.

A preto, slovo developer mi doslova dvíha adrenalín (no asi nielen mne), dokonca to považujem za nadávku. Pritom developer by nemal byť a vlastne ani nie je nič zlé. Ale na Slovensku to za tých pár rokov tzv. stavebného búmu naša „vrchnosť“ dokázala. U mnohých ľudí toto slovíčko developer umocňuje doslova zdesenie. Ako je to možné? Pomôžem si rovnicou o „činiteľoch“:

SKUPINKA NENAŽRANÝCH PODNIKAVCOV + SKUPINKA CHAMTIVÝCH POSLANECKÝCH PARAZITOV NA MESTSKEJ A MIESTNEJ SPRÁVE = DEVELOPER NA SLOVENSKÝ SPÔSOB.

A túto rovnicu samozrejme zastrešuje tá naša vrcholová politika. Potom to tu tak aj vyzerá!!!

Nebudem sa tu rozpisovať o politických aktivitách a tlakoch na samosprávy zo strany developerov.

Som Račan a tak sa pozerám na Raču z tohto pohľadu. Viem a vidím na príklade Grinzingu, že sa to dá. Nezničiť rodokmeň a podstatu Rače, s ktorou sa „narodila“. A výhovorky kompetentných typu, že sa s tým už nedá nič urobiť, sú a ostanú výhovorkami.

Ludovic Jean Vojtech Gabrielli